znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 366/06-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E. S., toho času vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupmi   Okresného   súdu   Brezno   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 T 31/98 a Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 243/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. S. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2006 doručená   sťažnosť   E.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie   svojho práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 31/98 a Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 243/05.

Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného súdu z 13. júla 2006 podaním sťažovateľky   z   3. augusta 2006   označeným   ako „Doplnenie   podania“,   v ktorom sťažovateľka   okrem   iného   uviedla: „Nakoľko   som   vo   výkone   trestu   nemám   možnosť kontaktu s advokátkou. Plná moc Vám bude zaslaná. Zastupovať ma bude JUDr. S., A. K., B., ktorá ma zastupuje vo veci“.

Ústavný   súd   prípisom   z   22. augusta 2006   vyzval   sťažovateľku   na   predloženie splnomocnenia na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom v zmysle § 20   ods. 2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z.   z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Predmetnú výzvu sťažovateľka prevzala osobne 24. augusta 2006.

Dňa   13. septembra 2006   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľky označené ako „Žiadosť“, v ktorom žiada ústavný súd, „... aby mi bol pridelený zástupca z radov   advokátov   so   sídlom   v N.   Som   vo   výkone   trestu   a som   vlastne   nemajetná a inú možnosť nemám“.

Z obsahu sťažovateľkinej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že bola odsúdená rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 31/98 z 22. novembra 2001 na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Proti označenému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, ktoré krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 To 243/05 z 31. augusta 2005 zamietol.

Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že: «Týmto   rozhodnutím   kr.   súdu   došlo   k porušeniu mojich základných práv a slobôd, nakoľko mi bol nariadený výkon trestu odňatia slobody, ktorej som bola zbavená 8. II. 2006.

Odvolací (krajský) súd rozhodol na základe nie pravdivých skutočností. Využila som všetky zákonné možnosti, včetne návrhu na opätovné prejednanie vo veci čo mi zákon dovoľoval. No nič nebolo prijaté. Aspoň ja nemám o ničom vedomosť. Nemám ani odpoveď. (...)

Odvolací súd vykonal proti obžalovanej konanie proti ušlému za splnenia všetkých zákonných podmienok. Akých?

Predseda senátu JUDr. „M. M.“ informoval moju advokátku, že sa nachádzam v K. Odkiaľ čerpal také informácie?

Ja som bola v čase pojednávania bola v Ústave na výkon väzby v P., o čom som dala aj potvrdenie. No už nemal kto o tom rozhodnúť.»

Vzhľadom na to sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu a „... nariadil opätovné rozhodnutie vo veci môjho odvolania“.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, IV. ÚS 37/04).

K porušeniu označeného práva sťažovateľky v predmetnej veci malo dôjsť jednak postupom   a   rozsudkom   okresného   súdu   z   22. novembra 2001   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 T 31/98,   ale   najmä   rozsudkom   krajského   súdu   z   31. augusta 2005 sp. zn. 3 To 243/05,   ktorým   bolo   zamietnuté   jej   odvolanie   proti   rozhodnutiu   okresného súdu.   Rozsudok   okresného   súdu   v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu   nadobudol právoplatnosť 31. augusta 2005.

Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súd   zistil,   sťažovateľka   vo   svojom   podaní z 25. októbra 2005 označenom ako „Žiadosť odsúdeného na odklad výkonu trestu odňatia slobody pre ohrozenie života a zdravia“, ktoré bolo podpísané sťažovateľkou a doručené okresnému súdu 26. októbra 2005, okrem iného uviedla, že „Rozsudkom Okresného súdu v Brezne z 22. 11. 2001 sp. zn. 1 T 31/98 v spoj. s uznesením Krajského súdu v B. Bystrici z 31. 8. 2005 sp.   zn.   3 To 243/05,   som bola uznaná za vinnú z trestných činov podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák., sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zák. a nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. a odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov v II NVS.

Dnešným dňom t. j. utorok, 25. októbra 2005 mi bola spolu s uznesením Krajského súdu v B. Bystrici doručená aj výzva na nastúpenie do výkonu trestu do Ústavu na výkon väzby   B.   a to   do   14.00   hod.   kde   zároveň   podotýkam,   že   tieto   listiny   mi   boli   doručené o 11.30 hod dnešného dňa“.

Z uvedeného listu sťažovateľky označeného v spise okresného súdu ako č. l. 638 bez akýchkoľvek   pochybností   vyplýva,   že   sťažovateľka   mala   vedomosť   o   všetkých skutočnostiach   týkajúcich   sa   napadnutého   postupu   krajského   súdu,   ako   aj   o   existencii právoplatného rozsudku, ktoré vo svojej sťažnosti pred ústavným súdom namieta, najneskôr 25. októbra 2005.

Sťažnosť   sťažovateľky   bola   ústavnému   súdu   doručená,   ako   už   bolo   uvedené, 11. júla 2006   a   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   deň   predtým,   teda   už   po   uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   časovo   obmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti   (napr.   IV. ÚS 237/03),   s   prihliadnutím   na   deň, keď sa najneskôr   sťažovateľka   dozvedela   o   porušení   svojho   práva   (25. október 2005), a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 11. júl 2006, je možné konštatovať, že lehota stanovená   pre   tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom   sťažovateľke   uplynula   skôr, než sťažnosť podala. Ústavný súd preto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Z uvedených dôvodov sa ústavný súd už nezaoberal podstatou sťažnosti a ďalšími požiadavkami sťažovateľky, ktorými sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu, vrátenia veci na nové konanie a ani jej žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2006