znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 364/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnostiPOHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 8728/2013, sp. zn. Rvp 9996/2013,sp. zn.   Rvp   9997/2013,   sp.   zn.   Rvp   12614/2013,   sp.   zn.   Rvp   12653/2013,   sp.   zn.Rvp 12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn. Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 17744/2013,sp.   zn.   Rvp   20128/2013,   sp.   zn.   Rvp   20133/2013,   sp.   zn.   Rvp   20615/2013,   sp.   zn.Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp 20622/2013 a sp. zn. Rvp 20623/2013 vo veci namietanéhoporušenia   jej   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1, čl. 46   ods. 1   a čl.   48   ods.   1   ÚstavySlovenskej   republiky   a práv   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd a porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušeniačl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami Okresného súduGalanta   sp.   zn.   12   Er 851/2002   z 15.   októbra   2012,   Okresného   súdu   Levice   sp.   zn.9 Er 963/2006 zo 14. októbra 2012 a sp. zn. 6 Er 701/2009 z 20. októbra 2011, Okresnéhosúdu Poprad sp. zn. 17 Er 443/2006 z 28. augusta 2012, Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.5 Er 1215/2009 zo 7. júna 2012, Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22 Er 154/2004 z 23. júla2012, Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 374/2006 zo 7. augusta 2012, Okresného súduZvolen   sp.   zn.   20   Er   553/2009   z 5.   októbra   2011,   Okresného   súdu   Senica   sp.   zn.3 Er 548/2008 z 31. mája 2012, Okresného súdu Komárno sp. zn. 9 Er 328/2005 zo 7. mája2012, ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26 CoE 76/2012z 30. augusta 2012, sp. zn. 11 CoE 108/2012 z 29. novembra 2011, sp. zn. 5 CoE 8/2013z 31. januára 2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 21/2012 zo 7. decembra 2012,Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 572/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.1 CoE   564/2012   z 29.   novembra   2012,   sp.   zn.   16   CoE   284/2012   z 24.   apríla   2013,Krajského súdu v Žiline   sp.   zn. 9   CoE 86/2012 z 20. decembra 2012, Krajského súduv Košiciach sp. zn. 1 NcC 58/2012 z 18. októbra 2012 (nevylúčenie sudcov) a Krajskéhosúdu v Trnave sp. zn. 6 CoE 25/2013 z 30. mája 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 8728/2013, sp. zn. Rvp 9996/2013, sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013,sp. zn.   Rvp   12653/2013,   sp.   zn.   Rvp   12660/2013,   sp.   zn.   Rvp   12697/2013,   sp.   zn.Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 17744/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp. zn. Rvp 20133/2013,sp.   zn.   Rvp   20615/2013,   sp.   zn.   Rvp   20619/2013,   sp.   zn.   Rvp   20622/2013   a   sp.   zn.Rvp 20623/2013 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn.Rvp 8728/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v priebehu roka2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   8728/2013,   sp.   zn.Rvp 9996/2013, sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013, sp. zn. Rvp 12653/2013,sp.   zn.   Rvp   12660/2013,   sp.   zn.   Rvp   12697/2013,   sp.   zn.   Rvp   13575/2013,   sp.   zn.Rvp 17744/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp. zn. Rvp 20133/2013, sp. zn. Rvp 20615/2013,sp.   zn.   Rvp   20619/2013,   sp.   zn.   Rvp   20622/2013   a   sp.   zn.   Rvp   20623/2013,   ktorýminamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   podľa   čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveňporušenie   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   postupom   a uzneseniamiOkresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012, Okresného súdu Levicesp. zn. 9 Er 963/2006 zo 14. októbra 2012 a sp. zn. 6 Er 701/2009 z 20. októbra 2011,Okresného súdu Poprad sp. zn. 17 Er 443/2006 z 28. augusta 2012, Okresného súdu VeľkýKrtíš   sp.   zn.   5   Er   1215/2009   zo   7.   júna   2012,   Okresného   súdu   Lučenec   sp.   zn.22 Er 154/2004 z 23. júla 2012, Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 374/2006 zo 7. augusta2012, Okresného súdu Zvolen sp. zn. 20 Er 553/2009 z 5. októbra 2011, Okresného súduSenica   sp.   zn.   3   Er   548/2008   z 31.   mája   2012   a   Okresného   súdu   Komárno   sp.   zn.9 Er 328/2005   zo 7.   mája   2012   (spolu   ďalej   len   „okresné   súdy“),   ako   aj   postupoma uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26 CoE 76/2012 z 30. augusta 2012, sp. zn.11 CoE 108/2012 z 29. novembra 2011, sp. zn. 5 CoE 8/2013 z 31. januára 2013, Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 21/2012 zo 7. decembra 2012, Krajského súdu v BanskejBystrici   sp.   zn.   1   CoE   572/2012   z 29.   novembra   2012,   sp.   zn.   1 CoE 564/2012z 29. novembra 2012, sp. zn. 16 CoE 284/2012 z 24. apríla 2013, Krajského súdu v Žilinesp.   zn.   9   CoE   86/2012   z 20.   decembra   2012,   Krajského   súdu   v Košiciach   sp.   zn.1 NcC 58/2012   z 18.   októbra   2012   a   Krajského   súdu   v Trnave   sp.   zn.   6 CoE   25/2013z 30. mája 2013 (spolu ďalej len „krajské súdy“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá   inter   aliaposkytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvouo   úvere   pristúpila   po   dohode   s   dlžníkmi   k   uzatvoreniu   notárskych   zápisníc,   resp.rozhodcovskej   doložky   alebo   rozhodcovskej   zmluvy,   ktorá   založila   právomoc   Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len„Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vznikusporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súdautoritatívne   deklaroval   právo   sťažovateľky   na   úhradu   peňažnej   pohľadávky   a   uložildlžníkom povinnosť platiť, bola dlžníkom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovskéhosúdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku spoločne s príslušenstvom.

Z   dôvodu   nesplnenia   povinnosti   zo   strany   dlžníkov   bola   sťažovateľka   nútenádomáhať sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podkladeexekučného   titulu   (notárskej   zápisnice   alebo   rozsudku   Stáleho   rozhodcovského   súdu,pozn.). Okresné súdy poverili súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ichvykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými uzneseniami vyhlásili za neprípustnéa zastavili; na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdovpotvrdené napadnutými uzneseniami krajských súdov.

Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcimz postupu okresných súdov a krajských súdov a z napadnutých uznesení krajských súdov,ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnychustanovení   príslušných   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   predmetnú   právnu   vec,a zároveň   podáva   vlastnú   interpretáciu   príslušných   právnych   predpisov   aplikovateľnýchna právnu vec, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybeniev postupe   okresných   súdov   a   krajských   súdov   sťažovateľka   považuje   predovšetkýmskutočnosť,   že   o   zastavení   uvedených   exekučných   konaní   bolo   rozhodnuté   bez   toho,aby boli predtým prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušeniekonaní   podľa   §   109   ods.   1   písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)z dôvodu   potreby   podania   žiadosti   Súdnemu   dvoru   Európskej   únie   o   rozhodnutieo predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiežtvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný súdrozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami okresnýchsúdov v napadnutých konaniach, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniamikrajských súdov v napadnutých konaniach, napadnuté uznesenia krajských súdov zruší avec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako ajúhradu trov konania.

V súvislosti s postupom a uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002z 15. októbra 2012, ktorým došlo k vylúčeniu súdneho exekútora z exekúcie v označenomexekučnom konaní, sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta veľmi významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa a   to   najmä   v   spojitosti   s   výkonom   exekúcie...   Tvrdíme,   že   postup   všeobecného   súdu v konaní... ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné.“.

V súvislosti s namietaným postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.1 NcC 58/2012 z 18. októbra 2012 je potrebné doplniť, že sťažnosť sťažovateľky je obdobná,resp. totožná, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľkyso stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka podala a ústavný súd o nich užrozhodol. Smerom k obsahu sťažnosti a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazujena svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12.septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2.júla 2013 a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013. V sťažnosti sťažovateľka reagovalaaj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jejobsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu naich   prerokovanie   a rozhodnutie.   V   tejto   súvislosti   sťažovateľka   poukázala   na   konaniaústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn.III.   ÚS   74/2011,   v   ktorých   tento   preskúmaval   rozhodnutia   súdov   o   zaujatosti   sudcov.Ústavný   súd   však   uvedenú   rozhodovaciu   prax   podľa   sťažovateľky   bez   akéhokoľvekzdôvodnenia   porušil   práve   a   len   v jej   prípade.   Sťažovateľka   taktiež   poukázala   naodôvodnenie   publikovaného   uznesenia   (40/1998   ZSP)   Najvyššieho   súdu   Slovenskejrepubliky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uzneseníkrajského   súdu   podaný   podľa   § 52   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť naspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uzneseniaa z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností,   a   taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citovanéprávne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 9996/2013,sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013, sp. zn. Rvp 12653/2013, sp. zn. Rvp12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn. Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp.zn.   Rvp   20133/2013,   sp.   zn.   Rvp   20615/2013,   sp.   zn.   Rvp   20619/2013,   sp.   zn.   Rvp20622/2013   a   sp.   zn.   Rvp   20623/2013,   týkajúcich   sa   nimi   namietaných   rozhodnutíokresných súdov a krajských súdov a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,ktorú   použila   v stovkách   predošlých   sťažností,   ktorými   sa   ústavný   súd   už   zaoberalv uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov,   a ktoréskončili   odmietnutím   sťažností   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodunedostatku   právomoci   ústavného   súdu   na   ich   prerokovanie   (v   častiach   týkajúcich   sarozhodnutí   okresných   súdov),   resp.   z dôvodu   ich   zjavnej   neopodstatnenosti   (v   častiachtýkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdutak na problematiku týkajúcu sa použitia ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla1993   o   nekalých   podmienkach   v   spotrebiteľských   zmluvách,   ako   aj   na námietkusťažovateľky týkajúcu povinnosti krajského súdu na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267   zmluvy   o   fungovaní   EÚ   rozhodnúť   o prerušení   konania   podľa   §   109   ods.   1 písm. c) OSP a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v sťažovateľkinej veci.

S prihliadnutím   na   totožnosť   tak   osoby   sťažovateľky,   ako   aj   totožnosť   použitejprávnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecnýchsúdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutiasťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnuproblematiku   v   závislosti   od   predmetu   napadnutých   rozhodnutí   všeobecných   súdova sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tieisté   dôvody   odmietnutia.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňujes dôvodmi   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutí   (najmä   sp.   zn.   IV. ÚS 467/2012   z 18.septembra 2012, sp. zn. III. ÚS 488/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. IV. ÚS 91/2013 zo 14.februára 2013, sp. zn. II.   ÚS 62/2013 z 30. januára 2013), ktoré skončili odmietnutímrovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálenéprávne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,v dôsledku   čoho   pristúpil   k odmietnutiu   týchto   sťažností   podľa   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom   súde   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   ich   prerokovanie   (v   častiachtýkajúcich   sa   napadnutých   uznesení   okresného   súdu),   resp.   z dôvodu   ich   zjavnejneopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa napadnutých uznesení krajského súdu).

Čo sa týka sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 8728/2013 a v nej namietaného postupua uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012, ústavný súdkonštatuje,   že pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti nezistil   v postupe   a v   skutkovýcha právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné, čoby nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Výklad a aplikáciaprávnych noriem Okresným súdom Galanta týkajúcich sa vylúčenia súdneho exekútoraJUDr. Rudolfa Krutého z výkonu exekúcie ústavný súd hodnotí ako ústavne udržateľnéa súladné   s princípmi   determinujúcimi   základné   právo   na   súdnu   ochranu. Napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012 nie je možné hodnotiť   ako   arbitrárne   alebo   zjavne   nelogické   a je   nutné   ho   považovať   za   výrazautonómneho   súdneho   rozhodovania,   do ktorého   ústavný   súd   nie   je   oprávnený   v tomtoprípade zasahovať. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

V súvislosti   so   sťažnosťou   vedenou   pod   sp.   zn.   Rvp   17744/2013   a namietanýmpostupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 NcC 58/2012 z 18. októbra2012   ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažnosti   dospel   k záveru,   že   použitáargumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorúpoužila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulomobdobí   a v ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcicho námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedenýchpred   okresnými   súdmi,   v ktorých   si   uplatnila   svoje   žalobné   nároky   podľa   zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto veci ústavný súd nadväzuje nasvoje predchádzajúce právne názory obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodolo skutkovo rovnakých veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchtorozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosť sťažovateľky treba odmietnuťpre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môžesťažovateľka   domáhať   ochrany   svojich   práv   podaním   odvolania   proti   rozhodnutiuprvostupňového súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vzhľadomna   uvedené,   zohľadňujúc   požiadavku   princípu   právnej   istoty,   aby   sa   na   určitú   právnerelevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď,sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr.sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn.III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta2013),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,   resp.   podobných   sťažností   sťažovateľkyz dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvodmeniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citovanésvoje skoršie rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015