SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 364/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnostiPOHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátomdoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 8728/2013, sp. zn. Rvp 9996/2013,sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013, sp. zn. Rvp 12653/2013, sp. zn.Rvp 12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn. Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 17744/2013,sp. zn. Rvp 20128/2013, sp. zn. Rvp 20133/2013, sp. zn. Rvp 20615/2013, sp. zn.Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp 20622/2013 a sp. zn. Rvp 20623/2013 vo veci namietanéhoporušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd a porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň namietaného porušeniačl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniami Okresného súduGalanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012, Okresného súdu Levice sp. zn.9 Er 963/2006 zo 14. októbra 2012 a sp. zn. 6 Er 701/2009 z 20. októbra 2011, Okresnéhosúdu Poprad sp. zn. 17 Er 443/2006 z 28. augusta 2012, Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.5 Er 1215/2009 zo 7. júna 2012, Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22 Er 154/2004 z 23. júla2012, Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 374/2006 zo 7. augusta 2012, Okresného súduZvolen sp. zn. 20 Er 553/2009 z 5. októbra 2011, Okresného súdu Senica sp. zn.3 Er 548/2008 z 31. mája 2012, Okresného súdu Komárno sp. zn. 9 Er 328/2005 zo 7. mája2012, ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26 CoE 76/2012z 30. augusta 2012, sp. zn. 11 CoE 108/2012 z 29. novembra 2011, sp. zn. 5 CoE 8/2013z 31. januára 2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 21/2012 zo 7. decembra 2012,Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 572/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn.1 CoE 564/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 16 CoE 284/2012 z 24. apríla 2013,Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 CoE 86/2012 z 20. decembra 2012, Krajského súduv Košiciach sp. zn. 1 NcC 58/2012 z 18. októbra 2012 (nevylúčenie sudcov) a Krajskéhosúdu v Trnave sp. zn. 6 CoE 25/2013 z 30. mája 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.Rvp 8728/2013, sp. zn. Rvp 9996/2013, sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013,sp. zn. Rvp 12653/2013, sp. zn. Rvp 12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn.Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 17744/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp. zn. Rvp 20133/2013,sp. zn. Rvp 20615/2013, sp. zn. Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp 20622/2013 a sp. zn.Rvp 20623/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.Rvp 8728/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli v priebehu roka2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 8728/2013, sp. zn.Rvp 9996/2013, sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013, sp. zn. Rvp 12653/2013,sp. zn. Rvp 12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn. Rvp 13575/2013, sp. zn.Rvp 17744/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp. zn. Rvp 20133/2013, sp. zn. Rvp 20615/2013,sp. zn. Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp 20622/2013 a sp. zn. Rvp 20623/2013, ktorýminamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) a porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a zároveňporušenie čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom a uzneseniamiOkresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012, Okresného súdu Levicesp. zn. 9 Er 963/2006 zo 14. októbra 2012 a sp. zn. 6 Er 701/2009 z 20. októbra 2011,Okresného súdu Poprad sp. zn. 17 Er 443/2006 z 28. augusta 2012, Okresného súdu VeľkýKrtíš sp. zn. 5 Er 1215/2009 zo 7. júna 2012, Okresného súdu Lučenec sp. zn.22 Er 154/2004 z 23. júla 2012, Okresného súdu Žilina sp. zn. 18 Er 374/2006 zo 7. augusta2012, Okresného súdu Zvolen sp. zn. 20 Er 553/2009 z 5. októbra 2011, Okresného súduSenica sp. zn. 3 Er 548/2008 z 31. mája 2012 a Okresného súdu Komárno sp. zn.9 Er 328/2005 zo 7. mája 2012 (spolu ďalej len „okresné súdy“), ako aj postupoma uzneseniami Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26 CoE 76/2012 z 30. augusta 2012, sp. zn.11 CoE 108/2012 z 29. novembra 2011, sp. zn. 5 CoE 8/2013 z 31. januára 2013, Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 21/2012 zo 7. decembra 2012, Krajského súdu v BanskejBystrici sp. zn. 1 CoE 572/2012 z 29. novembra 2012, sp. zn. 1 CoE 564/2012z 29. novembra 2012, sp. zn. 16 CoE 284/2012 z 24. apríla 2013, Krajského súdu v Žilinesp. zn. 9 CoE 86/2012 z 20. decembra 2012, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.1 NcC 58/2012 z 18. októbra 2012 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 CoE 25/2013z 30. mája 2013 (spolu ďalej len „krajské súdy“).
Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter aliaposkytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvouo úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu notárskych zápisníc, resp.rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stálehorozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len„Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vznikusporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súdautoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na úhradu peňažnej pohľadávky a uložildlžníkom povinnosť platiť, bola dlžníkom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovskéhosúdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku spoločne s príslušenstvom.
Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútenádomáhať sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcie na podkladeexekučného titulu (notárskej zápisnice alebo rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu,pozn.). Okresné súdy poverili súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ichvykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými uzneseniami vyhlásili za neprípustnéa zastavili; na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresných súdovpotvrdené napadnutými uzneseniami krajských súdov.
Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom vyplývajúcimz postupu okresných súdov a krajských súdov a z napadnutých uznesení krajských súdov,ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnychustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec,a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov aplikovateľnýchna právnu vec, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybeniev postupe okresných súdov a krajských súdov sťažovateľka považuje predovšetkýmskutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho,aby boli predtým prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušeniekonaní podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutieo predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sťažovateľka tiežtvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný súdrozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami okresnýchsúdov v napadnutých konaniach, eventuálne porušenie jej základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a napadnutými uzneseniamikrajských súdov v napadnutých konaniach, napadnuté uznesenia krajských súdov zruší avec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako ajúhradu trov konania.
V súvislosti s postupom a uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002z 15. októbra 2012, ktorým došlo k vylúčeniu súdneho exekútora z exekúcie v označenomexekučnom konaní, sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta veľmi významnou mierou ovplyvnilo faktické a právne postavenie sťažovateľa a to najmä v spojitosti s výkonom exekúcie... Tvrdíme, že postup všeobecného súdu v konaní... ako aj samotné rozhodnutie tohto súdu, nelegitímne a nelegálne limitovali práva sťažovateľa, najmä jeho právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru a to v takej miere, že je to v právnom štáte neprípustné.“.
V súvislosti s namietaným postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.1 NcC 58/2012 z 18. októbra 2012 je potrebné doplniť, že sťažnosť sťažovateľky je obdobná,resp. totožná, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľkyso stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka podala a ústavný súd o nich užrozhodol. Smerom k obsahu sťažnosti a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazujena svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12.septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2.júla 2013 a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013. V sťažnosti sťažovateľka reagovalaaj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jejobsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu naich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na konaniaústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn.III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov.Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvekzdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala naodôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uzneseníkrajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“).
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť naspoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uzneseniaa z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiežprihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, rozhodol ústavný súd, uplatniac citovanéprávne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 9996/2013,sp. zn. Rvp 9997/2013, sp. zn. Rvp 12614/2013, sp. zn. Rvp 12653/2013, sp. zn. Rvp12660/2013, sp. zn. Rvp 12697/2013, sp. zn. Rvp 13575/2013, sp. zn. Rvp 20128/2013, sp.zn. Rvp 20133/2013, sp. zn. Rvp 20615/2013, sp. zn. Rvp 20619/2013, sp. zn. Rvp20622/2013 a sp. zn. Rvp 20623/2013, týkajúcich sa nimi namietaných rozhodnutíokresných súdov a krajských súdov a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou,ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberalv uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov, a ktoréskončili odmietnutím sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodunedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie (v častiach týkajúcich sarozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti (v častiachtýkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdutak na problematiku týkajúcu sa použitia ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na námietkusťažovateľky týkajúcu povinnosti krajského súdu na základe § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ rozhodnúť o prerušení konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v sťažovateľkinej veci.
S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitejprávnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecnýchsúdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov odmietnutiasťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnuproblematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdova sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné uvádzať tieisté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňujes dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (najmä sp. zn. IV. ÚS 467/2012 z 18.septembra 2012, sp. zn. III. ÚS 488/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. IV. ÚS 91/2013 zo 14.februára 2013, sp. zn. II. ÚS 62/2013 z 30. januára 2013), ktoré skončili odmietnutímrovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.
Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálenéprávne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (v častiachtýkajúcich sa napadnutých uznesení okresného súdu), resp. z dôvodu ich zjavnejneopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa napadnutých uznesení krajského súdu).
Čo sa týka sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 8728/2013 a v nej namietaného postupua uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012, ústavný súdkonštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe a v skutkovýcha právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné, čoby nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Výklad a aplikáciaprávnych noriem Okresným súdom Galanta týkajúcich sa vylúčenia súdneho exekútoraJUDr. Rudolfa Krutého z výkonu exekúcie ústavný súd hodnotí ako ústavne udržateľnéa súladné s princípmi determinujúcimi základné právo na súdnu ochranu. Napadnuté uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 12 Er 851/2002 z 15. októbra 2012 nie je možné hodnotiť ako arbitrárne alebo zjavne nelogické a je nutné ho považovať za výrazautonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomtoprípade zasahovať. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
V súvislosti so sťažnosťou vedenou pod sp. zn. Rvp 17744/2013 a namietanýmpostupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 NcC 58/2012 z 18. októbra2012 ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažnosti dospel k záveru, že použitáargumentácia sťažovateľky v podanej sťažnosti je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorúpoužila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulomobdobí a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcicho námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedenýchpred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto veci ústavný súd nadväzuje nasvoje predchádzajúce právne názory obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodolo skutkovo rovnakých veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchtorozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosť sťažovateľky treba odmietnuťpre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môžesťažovateľka domáhať ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiuprvostupňového súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vzhľadomna uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na určitú právnerelevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď,sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr.sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn.III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľkyz dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvodmeniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citovanésvoje skoršie rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2015