znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 364/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. J. st., správcu konkurznej podstaty úpadcu B., a. s. v konkurze, B., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. L. J., s. r. o., R.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr. L.   J.,   vo veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 1 Obo 36/2008 z 12. augusta 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. J. st., správcu konkurznej podstaty úpadcu B., a. s. v konkurze, o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010 doručená sťažnosť JUDr. J. J. st., správcu konkurznej podstaty úpadcu B., a. s. v konkurze, B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Obo 36/2008 z 12. augusta 2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. júla 2010.

Podaním   doručeným   ústavnému   súdu   22.   júla   2010   sťažovateľ   svoju   sťažnosť doplnil.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ podaním zo dňa 18. 4. 2001 podal Krajskému súdu v Košiciach návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti v žalobe podrobne označených   právnych   úkonov   dlžníka,   predmetom   ktorých   bol   v   podstate   prevod nehnuteľného a hnuteľného majetku dlžníka v znalecky určenej hodnote 303.277.379,77,-Sk za kúpnu cenu 162.065.434,98,-Sk.

Krajský súd v Košiciach dňa 3. 9. 2001 vydal Rozsudok sp. zn. 3 Cb 361/01, ktorým nariadil   určil,   že   vo   výroku   označené   kúpne   zmluvy   a   zmluva   o   postúpení   a   prevzatí dodávateľských   záväzkov   z   19.   7.   1995,   tvoriace   prílohu   rozsudku   sú   právne   neúčinné a žalovaný je povinný vrátiť nehnuteľné a hnuteľné veci z týchto zmlúv žalobcovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd súčasne určil, že žalovaný je povinný strpieť ich speňaženie v prospech konkurznej podstaty a v prípade, že nie je možné ich vrátenie, je povinný ušlú finančnú čiastku uhradiť v prospech majetkovej podstaty. Žalovaného súčasne zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania.

Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR vydal dňa 10. 12. 2002 Uznesenie sp. zn. 7 Obo 133/02, 7Obo 135/02 ktorým Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cb 361/01 dňa 3. 9. 2001 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd Košice potom dňa 11. 11. 2005 vydal Rozsudok sp. zn. 3Cb/361/2001- 469, ktorým žalobu zamietol.

Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd SR dňa 12. 8. 2009 vydal Rozsudok sp. zn. 1 Obo 36/2008, ktorým Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cb/361/2001-469 zo dňa 11. 11. 2005 potvrdzuje. Súčasne s tým zmenil Rozsudok toho istého súdu z 27. 12. 2005 ( o náhrade trov konania) tak, že žalobca je povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov   prvostupňového   konania   vo   výške   187,81   eur   na   účet   jeho   právneho   zástupcu. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal....

Nakoľko sa sťažovateľ domnieval, že citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 36/2008 zo dňa 12. 8. 2009 bol porušený zákon, podaním z 29. 12. 2009 podal podnet Generálnemu prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania proti tomuto rozhodnutiu v zmysle ustanovenia § 243e ods. 1 a nasl. OSP.

Listom   zo   dňa   18.   3.   2010   sp.   zn.   VI/2   Pz   46/10-10   Generálna   prokuratúra   SR sťažovateľovi   oznámila,   že   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   odkladá   bez podania uvedeného mimoriadneho opravného prostriedku.

Sťažovateľ v záujme vyčerpania všetkých prípustných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k zmene vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, následne listom z 4. 5. 2010   podal   Generálnemu   prokurátorovi   podnet   na   preskúmanie   postupu   podriadeného prokurátora s návrhom na prijatie prokurátorského opatrenia a podanie mimoriadneho dovolania. Listom zo dňa 20. 5. 2010 sp. zn. VI/2 Pz 269/10-4 Generálna prokuratúra SR sťažovateľovi   oznámila,   že   opakovaný   podnet   odkladá   bez   podania   uvedeného mimoriadneho dovolania.“

Sťažovateľ považuje skutkové a právne závery rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo   36/2008   z 12.   augusta   2009   za „zjavne   nedôvodné   a   arbitrárne,   a   z   ústavného hľadiska   neudržateľné,   pričom   majú   za   následok   porušenie   základného   práva   na spravodlivé súdne konanie a porušenie práva na súdnu ochranu“.

Podľa názoru sťažovateľa: „... namietané rozhodnutie je charakterizované absenciou riadneho a preskúmateľného odôvodnenia....

Sťažovateľ sa domnieva, že odvolací súd v danej veci nevychádzal zo správneho právneho   posúdenia   pre danú   vec rozhodných skutočností.   Nesprávnosť   právnych   úvah odvolacieho   súdu   možno   vzhliadať   v   nesprávnej   aplikácii   ustanovenia   §   15   zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní na daný prípad....“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe dôvodov   uvedených v sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   JUDr.   J.   J.   st.,   advokáta   so   sídlom   B.,   správcu   konkurznej podstaty úpadcu – B. a. s. v konkurze, B.,..., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   ako   aj   jeho   právo   na   spravodlivý   proces   podľa   článku   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 36/2008 zo dňa 12. 8. 2009, porušené bolo.

2. Zrušuje sa Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 36/2008 zo dňa 12. 8. 2009, a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 303,31,-Eur, ktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny záver, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 62/02),   pretože   jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie   sťažnosti   na ďalšie konanie   je   jej   podanie   v zákonom   ustanovenej   lehote   v zmysle   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ   nemôže   uplatniť   osobne,   nemožno   považovať   za   účinné   právne   prostriedky nápravy,   ktoré   sú   mu   priamo   dostupné.   Na   rozdiel   od   dovolania,   ktoré   má   neúspešný účastník   konania   priamo   k dispozícii   (môže   ho   sám   podať),   na   podanie   mimoriadneho dovolania je oprávnený iba generálny prokurátor Slovenskej republiky. Samotný podnet na podanie   mimoriadneho   dovolania   nie   je   teda   iným   právnym   prostriedkom,   ktorý   je sťažovateľ v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich   základných   práv   alebo   slobôd   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   (m.   m. I. ÚS 67/02).

Na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemá vplyv doručenie oznámenia   o odložení   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   ale rozhodujúci   je dátum   nadobudnutia   právoplatnosti   napadnutého   rozhodnutia   najvyššieho   súdu (II. ÚS 357/06). V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 36/2008 z 12. augusta 2009 nadobudol právoplatnosť 22. septembra 2009. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 6. júla 2010, z čoho vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2010