znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 364/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 297/95 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra 2005 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 297/95.

Sťažovateľ   odôvodňuje   svoju   sťažnosť   tým,   že   je   žalobcom   v   spore   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 297/95. Žalobu podal 1. marca 1995. Aj keď okresný súd vo   veci   konal,   jeho   úkony   boli   neefektívne,   v dôsledku   čoho   sa   konanie   neúmerne predlžovalo.

Sťažovateľ   ďalej   v sťažnosti   podrobne   uviedol   úkony   okresného   súdu   od   začatia konania a aj keď okresný súd dvakrát vo veci rozhodol, do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Dňa   21. februára 2005   podal   sťažovateľ   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ale k náprave dosiaľ nedošlo.

Sťažovateľ v sťažnosti   navrhuje, aby ústavný súd   vyslovil, že   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 297/95 okresný súd porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zároveň   sa   domáha   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume   150 000 Sk a úhrady trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti   a či nie sú   dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   III. ÚS 206/03)   je   jedným z dôvodov odmietnutia návrhu jeho zjavná neopodstatnenosť, ktorú v konaní o sťažnosti možno   vysloviť   v prípade,   ak   ústavný   súd   nezistil   priamu   príčinnú   súvislosť   medzi postupom   orgánu   štátu   a   namietaným   porušením   základných   práv.   O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu označeného základného práva, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti, alebo z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   konanie (napr. IV. ÚS 188/03, IV. ÚS 213/03).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 297/95.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 12/01,   IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,   I. ÚS 16/04)   ochrana   základnému   právu   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade okresným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nedochádza   k   namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom okresného   súdu,   ústavný   súd   sťažnosť   zásadne   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa.

Preto   ak   je   zrejmé,   že   v   čase,   keď   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   doručená, už k prieťahom   v   konaní   nedochádza   (a   to   aj   napriek   tomu,   že   vo   veci   nebolo   ešte právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (napr. II. ÚS 102/06, II. ÚS 275/06).

Sťažovateľ   v sťažnosti   namietal   nečinnosť   a neefektívnu   činnosť   okresného   súdu v napadnutom konaní. Uviedol, že na poslednom pojednávaní 19. septembra 2005 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorý bol doručený sťažovateľovi 21. októbra 2005. Proti rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Ústavný súd ďalej zistil, že po rozhodnutí okresného súdu a podaní odvolania bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) 9. novembra 2005 za účelom   rozhodnutia   o odvolaní,   pričom   krajským   súdom   je   vedený   pod   sp. zn. 6 Co 388/05.   Dňa   17. októbra 2006   krajský   súd   rozhodnutie   okresného   súdu   potvrdil. V súčasnosti   sa   rozhodnutie   vyhotovuje a   po   doručení   účastníkom   konania   rozhodnutie okresného   súdu   sp.   zn.   12 C 297/95   z   19. septembra 2005   v   spojení   s   rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 6 Co 388/05 zo 17. októbra 2006 nadobudne právoplatnosť.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   pripomína,   že   okresný   súd   vyhlásením   rozsudku vo veci samej 19. septembra 2005 a jeho doručením (a úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať   v spojitosti   s   podaním   odvolania   podľa   § 209   a   § 210   Občianskeho   súdneho poriadku) vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty   sťažovateľa.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná   úloha   okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila   rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej, aj napriek podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania (obdobne II. ÚS 102/06, II. ÚS 273/06).

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   v   čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu 19. decembra 2005   sa   už   vec   nenachádzala   na   okresnom   súde,   ale   na   krajskom   súde, ktorého   konanie   nebolo   ani   predmetom   tejto   sťažnosti.   Ústavný   súd   poukazuje na tú skutočnosť, že je viazaný petitom, ktorý označil sťažovateľ v sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Tento skutkový   stav bol   so   zreteľom   na obsah   sťažnosti,   ako   aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy, základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, preto ju odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z tohto   dôvodu   už   nebolo   možné   rozhodovať   o ďalších   nárokoch   na   ochranu označeného základného práva sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2006