znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 363/2025-41

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Luboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podla cl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej st ažnosti st ažovatelky ⬛⬛⬛⬛ , narodenej ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom Rožnavská 2, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Senica sp. zn. SI-2Cpr/4/2014 zo 14. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

1. Uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. SI-2Cpr/4/2014 zo 14. januára 2025 b o l o p o r u š e n é základné právo stažovatelky na súdnu ochranu podla cl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. SI-2Cpr/4/2014 zo 14. januára 2025 z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Senica j e p o v i n n ý nahradit stažovatelke trovy konania 771,68 eur a zaplatit ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav

1. Uznesením c. k. II. ÚS 363/2025-15 z 11. júna 2025 ústavný súd prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu ústavnú stažnost stažovatelky, dorucenú ústavnému súdu 1. marca 2025, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú ochranu podla cl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením okresného súdu sp. zn. SI-2Cpr/4/2014 zo 14. januára 2025, ktoré navrhuje zrušit, vrátit vec na ďalšie konanie a priznat náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej stažnosti a jej príloh vyplýva, že stažovatelka bola žalobkynou v individuálnom pracovnoprávnom spore o neplatnost odvolania z funkcie riaditel ky základnej školy a o náhradu funkcného platu, vedenom pred Okresným súdom Senica pod sp. zn. SI-2Cpr/4/2014.

3. Stažovatelka bola uznesením Okresného súdu Skalica c. k. 2Cpr/4/2014-348 z 18. októbra 2022 (súd príslušný pred zmenou tzv. súdnej mapy, pozn.) ako neúspešná strana zaviazaná zaplatit žalovanému náhradu trov konania 13 347,76 eur, ktoré bolo na základe stažnosti žalobkyne zmenené uznesením Okresného súdu Skalica c. k. 2Cpr/4/2014-360 z 20. marca 2023 tak, že žalobkyna bola povinná žalovanému zaplatit trovy konania 13 022,38 eur v mesacných splátkach 360 eur. Z náhrady trov pripadlo na odmenu za úkony právnej služby 6 758,90 eur, na náhradu za stratu casu stráveného cestou 3 520,56 eur a na cestovné náklady 3 158,29 eur (ďalej len „prvé uznesenie o výške trov konania”).

4. Na základe ústavnej st ažnosti st ažovatel ky ústavný súd nálezom c. k. III. ÚS 49/2024-25 z 27. júna 2024 zrušil prvé uznesenie o výške trov konania a vec vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj „kasacný nález ústavného súdu” alebo „predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie ústavného súdu“).

5. Po vrátení veci Okresný súd Senica ústavnou stažnostou napadnutým rozhodnutím ciastocne vyhovel st ažnosti st ažovatel ky a napadnuté uznesenie zmenil tak, že st ažovatelku zaviazal zaplatit žalovanému náhradu trov konania 12 119,66 eur v mesacných splátkach 340 eur, pricom z celkovej náhrady trov pripadlo na odmenu za úkony právnej služby 6 130,30 eur, na náhradu za stratu casu stráveného cestou 3 152,16 eur a na cestovné náklady 2 837,18 eur.

6. Stažovatelka uvádza, že v napadnutom rozhodnutí okresný súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený ústavným súdom v bodoch 15 až 20 kasacného nálezu a vôbec sa nezaoberal úcelnostou vzniknutých trov konania. Zvýraznuje najmä cast nálezu, v ktorej ústavný súd uviedol, že „možnost zvoli t si akéhokolvek advokáta však automaticky neznamená, že v prípade úspechu v spore bude strane nevyhnutne priznaná náhrada všetkých trov právneho zastúpenia, ktoré strana vynaložila, kedže v zmysle zákona (CSP) sa nahrádzajú iba tie trovy, ktoré boli v konaní vynaložené úc elne “.

7. Stažovatelka okresnému súdu vytýka aj nezohladnenie nadpriemernej spotreby motorového vozidla právneho zástupcu žalovaného, ako aj skutocnost, ci advokát skutocne použil motorové vozidlo, osvedcenie o evidencii ktorého predložil okresnému súdu, a to s poukazom na údaje dostupné na webstránke Slovenskej kancelárie poistovatelov (www.skp.sk), z ktorých stažovatelka dedukuje predaj daného vozidla 2. novembra 2017 a zdôraznuje, že za obdobie po tomto dátume si žalovaný uplatnil cestovné náklady za 4 pojednávania z celkovo 10 uskutocnených v danom spore.

8. Stažovatelka uzatvára, že v prejednávanej veci ne šlo o mimoriadny spor ci odborne nárocný spor vyžadujúci si angažovanie právneho zástupcu až z Košíc, cím táto volba právneho zástupcu žalovaného nebola úcelnou o to viac, že zvolený advokát sa špecializuje na inú právnu oblast, ako bol predmet prejednávaného sporu.

9. Z pohladu stažovatelky sa okresný súd dopustil formalistického posúdenia otázky výšky trov konania, keď rezignoval na požiadavku spravodlivosti, ktorého dôsledkom je neprimeraná tvrdost a zjavná nespravodlivost jeho rozhodnutia v neprospech stažovatelky. Úcelnost výdavkov vynaložených na právne zastúpenie advokátom žalovaného z druhého konca republiky nie je v prejednávanej veci daná.

10. Napadnuté rozhodnutie tak podla stažovatelky predstavuje len nepatrné zníženie výšky náhrady trov konania, ktorú je stažovatelka povinná zaplatit, a nezodpovedá intenciám právneho názoru ústavného súdu vysloveného v predchádzajúcom kasacnom náleze, cím opätovne došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu.

11. V nadväznosti na už uvedené stažovatelka navrhla napadnuté rozhodnutie zrušit a vec vrátit okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky

II.1. Vyjadrenie okresného súdu :

12. Okresný súd k ústavnej stažnosti zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 276/25 zo 17. júla 2025. V stanovisku po strucnej genéze priebehu sporu uvádza, že viazaný právnym názorom v kasacnom náleze ústavného súdu zmenil svoje rozhodnutie tak, že stažovatelku zaviazal zaplatit žalovanému náhradu trov konania 12 119,66 eur v mesacných splátkach 340 eur.

13. Okresný súd zdôraznuje, že sa v stažnostou napadnutom rozhodnutí úcelnostou trov konania zaoberal a vysporiadal, a to najmä v bodoch 36 až 43 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú aspektu volby advokáta žalovaným, jeho špecializácie na oblast správneho práva, jednotlivých sporov, v ktorých daný advokát žalovaného zastupoval, a ich výsledku, výšky cestovných náhrad ci vhodnosti použitia motorového vozidla zvoleným advokátom.

14. Otázkou úcelnosti sa okresný súd zaoberal individuálne vo vztahu ku všetkým úkonom právnej služby, cím podla názoru predsednícky okresného súdu okresný súd postupoval v intenciách záväzného názoru ústavného súdu. Uvedenému svedcí aj to, že úcast právneho zástupcu protistrany na vyhlásení rozsudku 28. marca 2018 posúdil ako neúcelne vynaložené trovy a v stažnostou napadnutom rozhodnutí ich nepriznal. Ostatné trovy konania, ktoré si žalovaný uplatnil, zákonná sudkyna považovala za úcelne vynaložené pri dosahovaní legitímneho ciela, ktorým bolo efektívne uplatnovanie a bránenie subjektívneho práva žalovaného v danom spore.

15. V závere okresný súd konštatuje, že stažnostou napadnutým uznesením nebolo porušené základné právo stažovatelky.

II.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby :

16. Mesto Gbely ako zúcastnená osoba vo svojom vyjadrení zo 4. júla 2025 uviedlo, že po predchádzajúcom náleze ústavného súdu okresný súd presne a v rozsahu intencií kasacného nálezu doplnil dokazovanie v zákonnom rozsahu, pricom prihliadol na všetky relevantné okolnosti a skutocnosti. Z popísaných dôvodov považuje stažnostou napadnuté rozhodnutie za zákonné a správne a namieta, že stažovatelka úcelovo uvádza skutocnosti, ktoré mohli a mali byt uplatnené v rámci predchádzajúcich konaní na všeobecných súdoch.

17. K nárocnosti sporu zúcastnená osoba uvádza, že jeho predmetom síce bola neplatnost výpovede, avšak v spojení s požiadavkou na úhradu ušlej mzdy a pracovnoprávnych nárokov spojených s miestom riaditelky v rozpoctovej organizácii presahujúcich 100 000 eur a s osobitným poukazom na špecifické okolnosti (výkon cinnosti zriaďovatela mesta Gbely voci samostatnému právnemu subjektu a jej riaditelovi so všetkými z toho vyplývajúcimi špecifikami – rada školy, rozhodovanie samosprávnych orgánov, postupy zriaďovatela a pod.) bol tento spor v súhrne zložitý a komplikovaný, s možným financným dopadom na mesto.

18. Ďalej zúcastnená osoba zdôraznuje, že práve vďaka kvalifikovanej právnej pomoci sa jej podarilo ušetrit zjavne neoprávnené nároky uplatnené stažovatelkou. Zastáva názor, že hoci cast výšky uloženej povinnosti nahradit trovy konania pripadá na cestovné a náhradu straty casu a k tomu prislúchajúcu DPH, náhradu trov nemožno považovat za neprimeranú sankciu za iniciovanie sporu, ale musí prevážit ochrana verejných prostriedkov mesta Gbely nad snahou jednotlivca obohatit sa na jeho úkor za stavu, keď v celom priebehu konania nevie ani vymedzit predmet a obsah uplatneného nároku.

19. K námietke o motorovom vozidle, ktorého vlastníkom právny zástupca od roku 2017 nebol, mesto Gbely uvádza, že uvedené malo byt procesnou obranou v skoršom štádiu konania a na túto skutocnost už nie je možné v konaní o ústavnej stažnosti prihliadat, pricom právny zástupca disponuje viacerými vozidlami rovnakej kategórie na výkon cinnosti nielen advokáta, ale aj jeho zamestnancov.

20. Zúcastnená osoba následne uvádza, že keďže rozhodujúcou skutocnostou je posúdenie úcelnosti trov konania, je potrebné vyvažovat nárok úspešnej strany na náhradu trov konania a úcelnost vynaložených trov obmedzenú na ústavné požiadavky arbitrárnosti rozhodovania. Zúcastnená osoba poukazuje na to, že ústavný súd vstupuje do otázky rozhodnutia o trovách konania len výnimocne, v prípade arbitrárnosti a ústavnej neudržatelnosti rozhodnutia.  

21. Ďalej poukazuje na to, že výkon cinnosti advokáta je podnikanie, ktoré tvorí zdroj jeho príjmov, pricom predvídatelnost trov konania (nároku a výšky) musí mat rovnakú váhu ako nároky iných úcastníkov konania (potreba vyvažovania viacerých ústavných práv). V tomto kontexte zúcastnená osoba poukazuje na § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) slúžiaci ako výnimka zo základného pravidla.

22. Zúcastnená osoba následne namieta hodnotenie ústavného súdu v otázke nadpriemernej spotreby motorového vozidla ci výšky náhrady za stratu casu, ktoré neurcuje advokát zúcastnenej osoby, ale ich výpocet je daný vyhláškou, resp. údaj vyplýva z technického osvedcenia motorového vozidla.

23. Mesto Gbely poukazuje na rozsiahlu judikatúru tak ústavného súdu, ako aj najvyššieho súdu k úcelnosti trov konania, pricom zúcastnená osoba pripomína, že predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu si všíma len jednu stránku veci, a to výber právneho zástupcu a opomína spôsob vedenia konania a prístup stažovatelky a jej vtedajšieho právneho zástupcu. Osobitne zúcastnená osoba poukazuje na to, že až pred posledným pojednávaním dlhorocného sporu došlo k ustáleniu skutkovej špecifikácie nároku a jeho presnej výšky.

24. Podla mesta Gbely sa okresný súd dôsledne zaoberal cestovným na jednotlivé pojednávania, zohladnením aj možností existujúcich iných dopravných prostriedkov, ktoré by znamenali navýšenie nákladov aj na ubytovanie, co svedcí o efektívnosti využitia vlastného motorového vozidla tak, ako to skonštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí.

25. Zúcastnená osoba uzatvára, že na výške trov sa nepodpísala volba advokáta, ale práve stažovatelka, ktorá konanie iniciovala, dlhodobo uvádzala právne neakceptovatelné vyjadrenia a úcelovo predlžovala súdne konania žiadostami o odrocenie nariadených pojednávaní ci doložením ďalších dôkazov. Zúcastnená osoba trvá na celkovom vycíslení trov.  

II.3. Replika sťažovateľ ky:

26. Stažovatelka v replike k vyjadreniu okresného súdu a zúcastnenej osoby uvádza, že v konaní o ústavnej stažnosti je rozhodujúcou výlucne otázka, ci okresný súd v stažnostou napadnutom rozhodnutí rešpektoval záväzný právny názor vyslovený v skoršom rozhodnutí ústavného súdu, ku ktorému sa ani okresný súd, ani zúcastnená osoba podla jej názoru nevyjadrili.

27. Stažovatelka zdôraznuje, že nenamieta právo úcastníka konania zvolit si advokáta, to však neznamená, že mu budú hradené akékolvek náklady právneho zastúpenia, ale len úcelne vynaložené, pricom podmienku úcelnosti je potrebné vykladat v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci tak, ako to konštatoval ústavný súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Je toho názoru, že uvedené sa okresnému súdu ani na druhýkrát naplnit nepodarilo.

28. Zhodnotenie pracovnoprávneho sporu z pohladu nárocnosti, ktorú zúcastnená osoba konštatuje vo svojom vyjadrení, stažovatelka považuje za dramatizáciu a konštatáciu závažnosti financného dopadu sporu na mesto (pri porovnaní výšky žalovanej sumy a rocného rozpoctu mesta Gbely) za prehnanú.

29. K použitiu sporného motorového vozidla a spotrebe podla technického osvedcenia stažovatelka poukazuje na predchádzajúci zrušujúci nález ústavného súdu, v ktorom ústavný súd považoval použitie motorového vozidla so spotrebou 10.7 litra na 100 km za neúcelné.  

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

30. Podstatou argumentácie stažovatelky je porušenie oznaceného základného práva napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým bolo opätovne rozhodnuté o stažnosti stažovatelky proti výške trov konania, keď okresný súd nerešpektoval záväzný právny názor ústavného súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom náleze.

31. Ústavný súd v úvode zdôraznuje, že nie je ďalšou opravnou inštanciou všeobecných súdov, preto mu neprináleží preskúmavat a hodnotit správnost záverov všeobecných súdov, pokial neatakujú ústavnoprávnu rovinu. Do pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnut len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hladiska neospravedlnitelné a neudržatelné, a zároven by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).

32. Ústavný súd konštantne judikuje, že k posudzovaniu rozhodnutí o trovách konania sa stavia rezervovane a k zrušeniu výroku o trovách konania pristupuje iba výnimocne (porovnaj m. m. IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, IV. ÚS 583/2018). Tento prístup vychádza z toho, že rozhodnutie o trovách konania má vo vztahu k veci samej jednoznacne akcesorickú povahu a samo osebe väcšinou nedosahuje intenzitu, ktorá je spôsobilá porušit základné práva a slobody, akokol vek citelne sa môže ú castníka konania dotknút.

33. V posudzovanom prípade je rozhodujúcim posúdenie otázky, ci v napadnutom rozhodnutí okresný súd pri svojom opätovnom rozhodnutí o výške trov konania, ktorých zaplatenie stažovatelke v prospech žalovaného uložil, rešpektoval záväzný právny názor vyslovený ústavným súdom v predchádzajúcom zrušujúcom náleze.

34. Na markantnom navýšení trov konania sa podpísali cestovné a náhrada straty casu (tvoriace viac ako polovicu z celkovej výšky trov konania), keďže úspešnú stranu zastupoval advokát, ktorého sídlo bolo od sídla okresného súdu vzdialené 414 kilometrov. Ústavný súd v kasacnom náleze v bode 18 zdôraznil, že v žiadnom prípade nepopiera právo strany zvolit si advokáta podla svojho výberu a uváženia, táto možnost však automaticky neznamená, že v prípade jej úspechu v spore bude strane priznaná náhrada všetkých trov právneho zastúpenia, ktoré strana vynaložila, keďže Civilný sporový poriadok pripúšta náhradu len tých trov konania, ktoré boli vynaložené úcelne. V nadväznosti na uvedené v bode 19 svojho rozhodnutia ústavný súd vzhliadol nesúlad s princípom spravodlivosti tým, že stažovatelke bola uložená povinnost nahradit trovy konania žalovanému 13 022,38 eur so zdôraznením skutocnosti, že z tejto sumy viac ako polovica pripadá na cestovné a náhradu stratu casu (s DPH), co v konecnom dôsledku nadobúda podobu neprimeranej sankcie za iniciovanie sporu. Z odôvodnenia kasacného nálezu vyplýva, že porušenie princípu spravodlivosti vzhliadol ústavný súd v tom, že pri výpocte výšky priznanej náhrady trov okresný súd nezohladnil úcelnost vynaložených trov vzhladom na   predmet konania, charakter sporu a právne otázky súvisiace s predmetom sporu, ktoré bolo potrebné zodpovedat na jednej strane, a úcelnost (za už uvedených okolností) výberu právneho zástupcu žalovaného so sídlom znacne vzdialeným od sídla okresného súdu.  

35. Tento záver ústavný súd vyslovil po komplexnom zohladnení jedinecných kritérií prejednávanej veci. Medzi tieto patria (i) výška cestovného a náhrada straty casu daná výberom advokáta, ktorého sídlo je vzdialené 414 km od sídla všeobecného súdu, (ii) nadpriemerná spotreba motorového vozidla právneho zástupu žalovaného, ako úspešnej strany sporu (aspekt namietaný stažovatelkou aj v stažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania), ktorá evokuje dôvodné pochybnosti o úcelosti ich vynaloženia, v spojení s tým, že (iii) právny zástupca žalovaného sa vo svojej praxi špecializuje na inú oblast práva (správne právo). Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval, že okolnosti sporu ani vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v rámci konania pred okresným súdom nenasvedcujú záveru, že išlo o mimoriadne komplikovaný a právne nárocný spor, ktorý by si u žalovaného vyžadoval zúženie okruhu do úvahy prichádzajúcich advokátov v miere opodstatnujúcej vol bu právneho zástupcu z úplne opacného konca republiky.

36. Z odôvodnenia stažnostou napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd sa pri posudzovaní úcelnosti volby advokáta zameral na dĺžku obdobia zastupovania žalovaného daným advokátom (vrátane informácie o jednotlivých sporoch a ich výsledku) a na potenciálnu výšku cestovného a náhrady straty casu pri využití iných prostriedkov dopravy na pojednávanie. Následne sa okresný súd zameral na úcelnost jednotlivých úkonov právnej služby a dospel k záveru o neúcelnosti jedného úkonu právnej služby (úcast právneho zástupcu na verejnom vyhlásení rozsudku), v nadväznosti na co za tento úkon nepriznal náhradu. Tieto úvahy okresného súdu však nereagujú na podstatu právneho názoru ústavného súdu vysloveného v jeho predchádzajúcom kasacnom náleze.

37. Úlohou okresného súdu pri opätovnom rozhodovaní po prvom kasacnom zásahu ústavného súdu bolo zamerat sa cez kritérium úcelnosti na výšku cestovného a náhrady za stratu casu (ako zložiek trov konania, ktoré mali na ich celkovej výške významný vplyv v dôsledku volby advokáta zo vzdialenej casti republiky v spojení s neprimerane vysokou spotrebou motorového vozidla), a tú cast cestovného a náhrady za stratu casu, ktorá vzhladom na výšku trov za uznané úkony právnej služby „presahuje“ úcelnost v zmysle § 251 CSP, krátit. Zjednodušene povedané, okresný súd mal prvotne urcit úcelnú výšku týchto náhrad cez kritérium síce slobodnej volby advokáta vzdialeného viac ako štyristo kilometrov, avšak v kontexte individuálnych okolností danej veci neopodstatnenej, a takto zistenú výšku cestovného a náhrady za stratu casu ešte sekundárne posúdit cez prizmu neprimerane vysokej spotreby motorového vozidla tak, ako bolo konštatované predchádzajúcim kasacným nálezom.

38. Uvedené však okresný súd pri svojom opätovnom rozhodnutí nezohladnil, keď s t ažovatelku zaviazal zaplatit žalovanému náhradu trov konania 12 119,66 eur, pricom z celkovej náhrady trov pripadlo na odmenu za úkony právnej služby 6 130,30 eur, na náhradu za stratu casu stráveného cestou 3 152,16 eur a na cestovné náklady 2 837,18 eur. Cestovné a náhrada straty casu tak opätovne predstavujú približne polovicu z celkovej výšky trov konania, ktoré má stažovatelka žalovanému nahradit, ku ktorej (výške) dospel okresný súd výpoctom vychádzajúcim zo skutocnej vzdialenosti sídla advokáta od sídla konajúceho súdu napriek tomu, že v kasacnom náleze ústavný súd konštatoval neopodstatnenost tejto volby. Nevysporiadajúc sa dostatocne s predchádzajúcim kasacným nálezom ústavného súdu a právnym názorom v nom vyjadreným, okresný súd opätovne porušil stažovatelkou oznacené základné právo (bod 1 výroku nálezu).

39. Argumentáciu stažovatelky a dôkaz o predaji motorového vozidla advokáta v priebehu trvania sporu na súde prvej inštancie ústavný súd nebral do úvahy, keďže boli použité až v konaní o ústavnej stažnosti.

40. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu oznacených práv stažovatelky, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).

41. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu opätovne posúdit stažnost stažovatelky proti uzneseniu o výške trov konania, rešpektujúc právne závery vyslovené v prvom kasacnom náleze, doplnené o ich interpretáciu a vlastné právne závery ústavného súdu, vyslovené v tomto náleze (predovšetkým body 34 až 38 odôvodnenia tohto nálezu).

IV.

Náhrada trov konania

42. Ústavný súd priznal stažovatelke [§ 73 ods. 3 zákona c. 14/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ústavnom súde“)] náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej sume 771,68 eur (bod 3 výroku nálezu).

43. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutocnený v roku 2025 je 371 eur a náhrada podla § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) je 14,84 eur. Ústavný súd stažovatelke priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej stažnosti), co spolu s režijným paušálom predstavuje náhrada trov 771,68 eur. Za úkon právnej služby (repliku) stažovatelke náhradu trov konania nepriznal, keďže v nej nevzhliadol iné argumenty ako tie, ktoré stažovatelka produkovala v ústavnej stažnosti. Náklady na konverziu 2,15 eur požadované právnym zástupcom stažovatelky z dôvodu nepreukázania vynaloženia tohto výdavku v konaní nepriznal.

44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradit na úcet právneho zástupcu stažovatelky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) oznaceného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podat opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu