znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 363/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. K., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. T., B., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Obvodného   pozemkového   úradu   Bratislava   a postupom Krajského   pozemkového   úradu   v   Bratislave   v   súvislosti   s vyvlastnením   pozemkov   vo vlastníctve jej právneho predchodcu a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   B.   K. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2012 doručená sťažnosť Ing. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 ústavy postupom Obvodného   pozemkového   úradu   Bratislava   (ďalej   len   „obvodný   pozemkový   úrad“)   a postupom   Krajského   pozemkového   úradu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   pozemkový úrad“) v súvislosti s vyvlastnením pozemkov vo vlastníctve jej právneho predchodcu.

Zo sťažnosti vyplýva:„1. V katastrálnom území R... Predmetné nehnuteľnosti boli vyvlastnené... bez poskytnutia náhrady v zmysle § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb., resp. podľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z. z., čoho nezvratným dôkazom je rozhodnutie Odboru výstavby ObNV B. o ich vyvlastnení v   prospech   Čs.   štátu   -   KIÚ   v B.   č.   Výst.   330/720/1965   -   Vid.   zo   dňa   15.   9.   1965   a rozhodnutie o zamietnutí odvolania vyvlastneného zo dňa 20. 10. 1965.

Vyvlastňovacie   rozhodnutie   určilo   vyvlastniteľovi   zložiť   peňažnú   náhradu   na Štátnom   notárstve   v   Bratislave   s   tým,   že   ju   Okresný   súd   v   Bratislave   rozvrhne   podľa predpisov a rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľností pri výkone rozhodnutia, čo nebolo dodržané.   Ponúknutá   možnosť   prevzatia   finančnej   náhrady   z osobitného   účtu   v   Štátnej sporiteľni... a po jej neprevzatí následným vrátením na účet vyvlastnenia do Štátnej banky ČS.   bola   v rozpore   so   spôsobom   určeným   v   rozhodnutí.   Preto   tvrdenie,   že   odmietnutie prevzatia   ponúkanej   finančnej   náhrady   ako   keby   bola   vyplatená   neobstojí,   lebo   nebol dodržaný zákonný postup.

Vyvlastňovacie   rozhodnutie   okrem   vyčíslenia   výšky   finančnej   náhrady   za   časť parcely...   určilo   aj   povinnosť   poskytnutia   náhradného   pozemku   za   ostatnú   časť...,   čo doteraz nebolo splnené. Potvrdzuje to Rozhodnutie o vlastníctve Pozemkového úradu B. zo dňa 1. 6. 1994 č. 31/92/Pú-Tr...

Tým, že napriek platnému zákonu č. 22/1994 Zb. neboli po vyvlastnení vykonané zápisy   v katastri nehnuteľností   podľa   § 4,   následne   vznikol   nezákonný stav,   ktorý trvá doteraz.   Preto   je   zarážajúce,   že   sa   štátne   orgány   nástojčivo   dožadujú   predloženia neexistujúcich dokladov o prechode pozemkov na štát, hoci vzhľadom na existujúci stav o to ani nebolo žiadané...

Pôvodná žaloba vlastníka J. K. z r. 1992 na náhradu za odňaté nehnuteľnosti bola stiahnutá na návrh vo veci konajúcej sudkyne..., pretože požadovaná výška náhrady bola žiadaná nad rámec zákona 229/1991 Zb. Preto bola podaná nová žiadosť a to nie o vrátenie vlastníctva, čo už bolo súdnym rozhodnutím vykonané, ale v zmysle § 3 ods. 1, písm. m) zákona č. 503/2003 Zb. o náhradu a podľa § 5 ods. 1 - čo bolo splnené predložením kópie rozhodnutia o vyvlastnení, podľa ods. 2... alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1 písm. d), aby sa mohlo postupovať podľa § 6 ods. 2.

2. V katastrálnom území N. - k. ú. P....   boli   odňaté   rozhodnutím   Komisie   pre   výstavbu   pri   ObNV   B.   zn.   Výst. 330/694/1961-V-1,2 zo dňa 29. 05. 1961 na základe žiadosti novobudovaného závodu S. n. p... Keďže v r. 1961 boli tieto parcely v užívaní J. B., v čase jeho odňatia nebol vyhľadaný a informovaný o tomto postupe vlastník, ktorým bol J. K...

Po manželovej smrti po zrušení nášho podielového spoluvlastníctva s manželovým synom Ing. J. K. bola táto parcela zapísaná v ½... do môjho výlučného vlastníctva... Obvodný pozemkový úrad v Bratislave a Krajský pozemkový úrad v Bratislave teda nezákonným spôsobom zasiahli do práv občana SR ako aj jeho chránených záujmov. Tento zásah   bol   priamo   zameraný   voči   vlastníckym   právam   sťažovateľa   a   protizákonným postupom mu odňal vlastníctvo, resp. vlastníctvo nepriznal...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Obvodný   pozemkový   úrad   v Bratislave   a   Krajský   pozemkový   úrad   v Bratislave svojím nezákonným konaním porušili práva sťažovateľa chránené Ústavou SR podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2, 3, čl. 47 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 4, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a sťažovateľku Ing. B. K... poškodili na jej vlastníckych právach a to tak, že ju bez zákonného rozhodnutia, zákonného postupu zbavili vlastníctva k nehnuteľnostiam a to bez poskytnutia primeranej finančnej náhrady alebo poskytnutia primeranej náhrady.

Súd   ukladá   Obvodnému   pozemkovému   úradu   v   Bratislave   a   Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave povinnosť, spočívajúcu v zákaze pokračovať v porušovaní vlastníckych práv sťažovateľa a prikazuje Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave a Krajskému   pozemkovému   úradu   v   Bratislave   v   lehote   3   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia uviesť právny stav do jeho pôvodného stavu pred jeho nezákonným zásahom. Odporca   je   povinný   v   lehote   3   dní   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných   práv   a   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky   o   porušení   jej   základného   práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy, základného práva na právnu pomoc zaručeného v čl. 47 ods. 2 ústavy, ako aj o porušení čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy postupom   obvodného pozemkového úradu   a krajského   pozemkového   úradu   v   súvislosti s vyvlastnením   pozemkov   jej   právneho   predchodcu   bez   poskytnutia   náhrady   alebo primeranej finančnej náhrady.  

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa   čl.   12 ods.   1   ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní   v dôstojnosti   i   v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa   čl.   46   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a   to   za podmienok ustanovených zákonom.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá je v danom prípade navyše zastúpená kvalifikovaným   právnym   zástupcom.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení iba tých základných práv, a v súvislosti s postupom   tých   orgánov   verejnej   moci,   ktorých   vyslovenia   porušenia   sa   sťažovateľka domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti (obdobne napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).

V súvislosti s napádanými postupmi obvodného pozemkového úradu a krajského pozemkového úradu ústavný súd v prvom rade poukazuje na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   („...   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd“), podľa ktorého môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou   označeného základného práva alebo   slobody   oprávnený   konať   alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   jej sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.Podľa   §   244   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“)   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   na základe   žalôb   alebo   opravných   prostriedkov   zákonnosť   rozhodnutí   a   postupov   orgánov verejnej správy.

Podľa   §   244   ods.   2   OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí   a   postupov   orgánov   štátnej   správy,   orgánov   územnej   samosprávy,   ako   aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa   ústavného   súdu   sťažovateľka   mala   možnosť   domáhať   sa   preskúmania napádaného postupu obvodného pozemkového úradu a krajského pozemkového úradu, a to v   konaniach   pred   všeobecnými   súdmi   v   rámci   správneho   súdnictva.   Na   základe sťažovateľkou iniciovaného konania v správnom súdnictve by bolo oprávnením a zároveň povinnosťou všeobecných súdov vysporiadať sa s jej námietkami tak, ako ich predostrela v sťažnosti podanej ústavnému súdu. Pokiaľ sťažovateľka takto aj postupovala, v sťažnosti túto skutočnosť nekonkretizovala, súdne konania a rozhodnutia v petite sťažnosti neoznačila a tieto v konečnom dôsledku z hľadiska porušenia základných práv a slobôd ani nenapádala. Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietol   pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa jej ďalšími požiadavkami   nezaoberal,   pretože   rozhodovanie   o   nich   je   podmienené   vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012