znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 363/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., B., I. S., B., V. K., B., a M. F., B., zastúpených advokátkou   JUDr. Z.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 302/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š., I. S.,   V. K. a   M. F. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2009 doručená sťažnosť M. Š., I. S., V. K. a   M. F. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 302/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Uzneseniami   ústavného   súdu   č.   k.   PLs.   ÚS   2/09-6   zo 14.   októbra   2009,   č.   k. PLs. ÚS 3/09-6 zo 14. októbra 2009 a č. k. PLs. ÚS 6/09-8 zo 14. októbra 2009 boli konania vedené pod sp. zn. Rvp 1143/09, sp. zn. Rvp 1144/09 a sp. zn. Rvp 1145/09 spojené na spoločné konanie, ktoré sa ďalej vedie pod sp. zn. Rvp 1142/09.

Z obsahu rovnako koncipovaných sťažností vyplynulo, že sťažovatelia sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 9. februára 2004 ako žalobcovia v 102., 105., 103. a 104. rade domáhali náhrady škody „za nesprávny úradný postup voči Slovenskej republike,   zast.   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej   republiky,   Ministerstvom   financií Slovenskej republiky a Úradom pre finančný trh“.

Vzhľadom na to, že Okresný súd Banská Bystrica dospel k názoru, že nie je v tejto veci   miestne   príslušný,   vec   bola   predložená   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky, na základe   rozhodnutia   ktorého   bola   následne   postúpená   na prerokovanie   a rozhodnutie okresnému súdu, na ktorom je vedená pod sp. zn. 14 C 302/04.

Sťažovatelia   vo   svojich   sťažnostiach   ďalej   okrem   iného   rovnako   uviedli,   že prostredníctvom právnej zástupkyne efektívne spolupracovali „so súdom prvého stupňa. Aj napriek tomu Okresný súd Bratislava I. nariadil termín pojednávania až na 10. 06. 2009, teda po vyše piatich rokoch.

Predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľky dňa 21. 05. 2009. Vzhľadom k rozsiahlemu okruhu spoločenstva na strane navrhovateľov bolo nemožné zabezpečiť ich účasť na pojednávaní v čase od 21. 05. 2009 do 10. 06. 2009. Taktiež   termín   začatia   konania   stanovený   na   8.30   hod.   bol   náročný   z   hľadiska   účasti sťažovateľa na pojednávaní.

Oznamovacia   prax   Okresného   súdu   Bratislava   I.,   vo   vzťahu   k   doručovaniu predvolania na pojednávame je úplne iná. V iných konaniach vedených týmto súdom je doručované   predvolanie   na   pojednávanie   (pri   podstatne   menšom   okruhu   účastníkov) v predstihu aj niekoľkých mesiacov. V danom prípade boli iba dva týždne, čo objektívne predurčovalo nemožnosť osobne sa zúčastniť na pojednávaní vo veci samej.

Dňa 11. 05. 2009 bola na Okresný súd Bratislava I. doručená sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C 302/2004. V zmysle ust. § 64 z. č. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola sťažnosť prešetrená predsedníčkou okresného súdu a uznaná za dôvodnú.

Vzhľadom na to, že od podania návrhu na začatie konania ubehlo viac ako päť rokov“, sťažovatelia sú toho názoru, že pri prejednávaní ich nároku „dochádza k zjavným prieťahom v konaní.“.

Sťažovatelia sa domnievajú, že k porušeniu ich „základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   došlo   zavinením   samotného   Okresného   súdu Bratislava I. a to   v tom   smere,   že   nekonal   tak,   aby   nedošlo   k zbytočným   prieťahom v konaní“.

Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Nekonaním Okresného súdu Bratislava I. bolo porušené právo M. Š., I. S., V. K. a   M. F. zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje v konaní pod sp. zn. 14C 302/2004 konať bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovatelia   ďalej   navrhli,   aby   im   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučinenie každému z nich v sume po 3 300 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127   ods. 1   ústavy   (II. ÚS 184/06),   a preto už k namietanému   porušovaniu   práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z podania   sťažovateľov   vyplýva,   že   napadnuté   konanie   bolo   na   okresnom   súde skončené vydaním rozsudku 10. júna 2009. Sťažovatelia sa napriek tomu na ústavný súd obrátili   so   svojou   sťažnosťou   až   podaním   z 2.   júla   2009,   t.   j.   v čase,   keď   porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovatelia označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovatelia   sa   v predmetnej   veci domáhali   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v čase,   keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená ich právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd ďalej konštatuje, že využitie právneho prostriedku nápravy, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. podanie sťažnosti na postup súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   doručenej   okresnému   súdu   11.   mája   2009   (ktorú predsedníčka   okresného   súdu   v prípise   sp.   zn.   Spr   2096/09   z 20.   mája 2009   uznala   za dôvodnú), sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mali sťažovatelia k dispozícii a úspešne ho aj využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému   súdu.   Po   upozornení   predsedníčky   okresného   súdu   na   prieťahy   možno z ďalšieho postupu okresného súdu, najmä z toho, že do jedného mesiaca od doručenia uvedenej sťažnosti bolo vo veci meritórne rozhodnuté, vyvodiť, že predsedníčka okresného súdu   na sťažnosť adekvátne reagovala a prijala v   primeranej   lehote potrebné opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní. V dôsledku toho došlo aj k odstráneniu negatívneho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu, čo podľa názoru ústavného súdu   v okolnostiach   daného   prípadu   znamená,   že   sťažnosť   aj   z   tohto   dôvodu   nie   je opodstatnená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009