znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 363/08-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24.   februára   2009 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   H.,   a.   s.,   N.,   právne   zastúpenej advokátom   Mgr.   T.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 26/07 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 26/07 p o r u š i l základné právo spoločnosti H., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a jej   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Spoločnosti   H.,   a. s., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Spoločnosti   H.,   a.   s., p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 381,67 € (slovom tristoosemdesiatjeden eur a šesťdesiatsedem centov), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. T. K., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 2. októbra 2008 č. k. II. ÚS 363/08-9 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti H., a. s., N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   32 Cb 26/07   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

1.   Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že: «...   Nečinnosťou   Okresného   súdu Bratislava   I   vo   veci   sp.   zn.   1 Rob 958/2006,   32 Cb 26/2007,   v   ktorom   si   sťažovateľ uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy 6.346.988,60 Sk s prísl. proti žalovanému D., spol. s r. o.,... bolo porušené sťažovateľovo:

právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd).... Sťažovateľ mal plnú dôveru v správne a efektívne konanie súdu, ktoré rešpektuje základné princípy spravodlivého procesu. Sťažovateľ mal plnú dôveru v správnosť konania súdu a bol toho názoru, že súd mal možnosť v prípade, ak zistil potrebu súčinnosti účastníka konania   aplikovať   ustanovenia   právneho   poriadku   za   účelom   včasného   poskytnutia potrebnej súčinnosti. Z uvedeného vyplýva, že správania sa sťažovateľa v konaní nemôže ospravedlniť dĺžku konania pred súdom....

Navodením   právnej   neistoty   zo   strany   súdu   a   ním   zapríčineným   porušením uvedených   ústavných   práv   bol   sťažovateľ   obmedzený   v   rozvoji   podnikateľských   aktivít, nadobudnutí a udržiavaní si materiálnych a osobných zložiek podnikania, spočívajúcich najmä v rozvoji jeho sociálnych aktivít ako zamestnávateľa, udržiavaniu si zamestnanosti a vytváraniu   si   samotných   existenčných   predpokladov   jeho   podnikania.   Poukazujeme   na predmet podnikania sťažovateľa, ktorým je okrem iných poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Zbytočnými prieťahmi zo strany súdu bol sťažovateľ obmedzovaný v nadobudnutí prostriedkov   potrebných   na   uskutočňovanie   jeho   podnikateľskej   činnosti,   pričom obmedzovanie spočíva najmä v získavaní úverov, kde zdĺhavosť konania má nesporný vplyv na ekonomické a účtovné ukazovatele, ktoré podmieňujú ich získanie. V neposlednom rade sťažovateľ   utrpel   ujmu   na   dobrom   mene   -   likvidite,   ktorú   požíva   v relevantných ekonomických kruhoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené nepriaznivé následky, ktoré boli spôsobené prieťahmi v konaní   pred   súdom,   zastávam   názor,   že   sú   dané   dôvody   pre   priznanie   finančného zadosťučinenia vo výške 1.000.000,- Sk, zároveň sťažovateľ zastáva názor, že uvedená výška finančného   zadosťučinenia   je   vzhľadom   k   výške   pohľadávky   k   dnešnému   dňu   t.   j. 19. 11. 2007:   11.011.455,-   Sk   (istina   6.346.988,60   Sk,   vyčíslený   úroky   k   19.   11.   2007 vo výške 4.222.752,60 Sk, súdny poplatok 380.815,- Sk, trovy právneho zastúpenia 60.899,- Sk) a okolnosti jej prípadu primeraná, pričom poukazuje, že porušenie základného práva sťažovateľ nemožno účinne odstrániť len uplatnením právomoci ústavného súdu nariadiť vo veci konať.»

2.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 32 Cb 26/2007 porušil základné právo spoločnosti H., a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby vo veci sp. zn. 32 Cb 26/2007 konal.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň sťažovateľovi priznáva 1.000.000,- Sk ako primerané   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov na účet právneho zástupcu sťažovateľa

a trovy právneho zastúpenia 60.927,- Sk, spočívajúce v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva   spravodlivosti   SR   č.   655/2004   Z.   z.   v   dvoch   úkonoch   právnej   služby   po 30.285,50   Sk s DPH a dvoch   režijných   paušáloch po 178,-   Sk,   ktoré je Okresný súd Košice II (správne má byť Okresný súd Bratislava I, pozn.) povinný zaplatiť v rovnakej lehote na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom   Mgr. P. T., listom z 21. novembra 2008   sp.   zn.   Spr.   3847/08   a   právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 12. decembra 2008.

3.1 Podpredseda okresného súdu uviedol chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal, že:

„... Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu   SR,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

... Predmetné konanie je poznačené prieťahmi v konaní, čo možno považovať v danej veci   za   objektívny   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   predovšetkým   vysokým   nápadom   vecí v oddelení   vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu,   ako   aj   nedostatočným personálnym obsadením sudcov na obchodnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení 32Cb a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 32Cb sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal som   zákonnú   sudkyňu   o   konanie   vo   veci,   tak   aby   k   ďalším   prieťahom   v   konaní nedochádzalo.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   resp.   jednotlivých   obchodných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy. V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prosím aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento   bol   čiastočne   spôsobený   aj   navrhovateľom.   S   poukazom   na   uvedené   objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške....“

3.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   podpredsedu okresného súdu zaujal toto stručné stanovisko:

„... Sťažovateľ trvá na skutkových okolnostiach a právnych odôvodneniach sťažnosti, nakoľko má za to, že všetky relevantné skutočnosti boli obsahom predmetnej sťažnosti. Zároveň Vám oznamujem, že podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 32 Cb 26/07:

Dňa 28. augusta 2006 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh proti spoločnosti D., spol. s r. o. (ďalej len „odporkyňa“), na zaplatenie 6 346 988,60 Sk s príslušenstvom. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 1 Rob 958/2006.

Dňa   2.   novembra   2006   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku.

Dňa 21. novembra 2006 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.Dňa   11.   januára   2007   bola   vec „z   dôvodu   nedostatočne   preukázaného   nároku“ prevedená do oddelenia obchodných vecí a bola zaevidovaná pod sp. zn. 32 Cb 26/07. Dňa   8.   februára   2007   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   žiadosť   o vydanie platobného rozkazu.

Dňa 19. apríla 2007 okresný súd uznesením č. k. 32 Cb 26/07-151 uložil odporkyni, aby   sa   písomne   vyjadrila   k predmetnej   veci,   pripojila   listiny   a označila   dôkazy   na preukázanie svojich tvrdení.

Dňa 19. novembra 2008 súd nariadil vo veci pojednávanie na 29. január 2009.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 26/07 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom,   že otázka,   či v konkrétnom prípade bolo,   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania v danom prípade nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť posudzovanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci,   ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jej   ťarchu pri posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov dlhodobo nečinný v období od 19. apríla 2007 do 19. novembra 2008. Okresný súd teda počas viac ako devätnástich   mesiacov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci   k odstráneniu   právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom pritom   nedošlo v dôsledku zložitosti veci   ani správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu   súdu.   Obranu   podpredsedu okresného   súdu,   podľa   ktorého   prieťahy „možno   považovať   v   danej   veci   za   objektívny prieťah,   ktorý   bol   spôsobený   predovšetkým   vysokým   nápadom   vecí   v oddelení   vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na   obchodnom   úseku   tunajšieho   súdu“, nebolo   možné   akceptovať.   Ústavný   súd   už v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS 23/03   a   v   ňom   citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo   vecí,   v ktorých   sa musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci   -   a   teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.   I.   ÚS   119/03).   Okrem   uvedeného   ústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri posudzovaní toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti predmetnej sťažnosti nebolo možné vziať „do úvahy, že zákonná   sudkyňa   subjektívnym   konaním   nezavinila   vznik   prieťahov   v konaní“ (mutatis mutandis I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 29. januára 2009 bol v predmetnej veci na okresnom súde vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 1 000 000 Sk, teda 331 939,92 €, najmä preto, že: „Navodením právnej neistoty zo strany súdu... bol... obmedzený v rozvoji podnikateľských aktivít, nadobudnutí a udržiavaní si materiálnych a osobných zložiek podnikania, spočívajúcich najmä v rozvoji jeho sociálnych aktivít   ako   zamestnávateľa,   udržiavaniu   si   zamestnanosti   a   vytváraniu   si   samotných existenčných predpokladov jeho podnikania.... V neposlednom rade sťažovateľ utrpel ujmu na dobrom mene - likvidite, ktorú požíva v relevantných ekonomických kruhoch.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z 25.   októbra   2007,   podanie sťažnosti   ústavnému   súdu   z 29. novembra   2007   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu okresného súdu z 12. decembra 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 98,59 € a režijný paušál dvakrát po 5,91 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2008 prislúcha odmena v sume 105,42 € spolu s režijným paušálom 6,31 € (v zmysle §   1   ods.   3   a   § 11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 320,73 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 60,94 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 381,67 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009