SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 362/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Janou   Fridrichovou,Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného porušeniačl. 46   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konanívedenom pod sp. zn. 2 CoPr 18/2014 a jeho uznesením z 20. februára 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2015osobne do podateľne doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 2 CoPr 18/2014 a jeho uznesením z 20. februára 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní vedenom Okresným súdomBratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 20 Cpr 4/2014. Okresný súd mu napojednávaní uznesením z 18. novembra 2014 uložil povinnosť, aby do termínu ďalšiehopojednávania (10. februára 2015) oznámil stav veci, prípadne to, či trvá na podanej žalobe.Zároveň tým istým uznesením pojednávanie odročil na 10. február 2015. Hoci uznesenieneobsahuje   poučenie   o   opravnom   prostriedku,   podľa   názoru   sťažovateľa   je   proti   nemuprípustné   odvolanie,   keďže vzhľadom   na   uloženú povinnosť   ho nemožno považovať zauznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania v zmysle § 202 ods. 3 písm. a) Občianskehosúdneho poriadku. Uznesením krajského súdu č. k. 2 CoPr 18/2014-81 z 20. februára 2015bolo odvolanie sťažovateľa odmietnuté ako neprípustné.

Podľa presvedčenia sťažovateľa došlo k porušeniu označeného článku ústavy. Postupokresného súdu, ktorý vyvinul nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí, ktoré nemajúoporu v zákone, je neprípustný. Práve preto bolo proti uzneseniu okresného súdu odvolanieprípustné.

Sťažovateľ žiada vydať nález v tomto znení:„1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 2 CoPr 18/2014 porušil právo ⬛⬛⬛⬛,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   v   spravodlivom   procese zaručené čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 2 CoPr 18/2014 zo dňa 20.02.2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 2 CoPr 18/2014 prikazuje sa konať bez zbytočných prieťahov.

4.   Krajský   súd   v   Bratislave   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi

trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej(...).“

II.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 2 CoPr 18/2014-81 z 20. februára 2015 doručenéhoprávnej zástupkyni sťažovateľa 17. apríla 2015 vyplýva, že ním bolo odmietnuté odvolanieproti uzneseniu okresného súdu č. k. 20 Cpr 4/2014-57 z 18. novembra 2014, pretožesmerovalo proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Takéto odvolanie bolopodľa § 202 ods. 3 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku neprípustné.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   nepodal   proti   uvedenému   uzneseniukrajského súdu dovolanie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné protikaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňalamožnosť konať pred súdom.

Sťažovateľ je presvedčený, že proti uzneseniu okresného súdu (ktoré považuje zahrubo nezákonné a protiústavné) bolo prípustné odvolanie, ktoré však napriek tomu krajskýsúd odmietol ako neprípustné. Sťažovateľ teda z obsahového hľadiska nepochybne tvrdí, žepostupom krajského súdu, ktorý nerozhodol vo veci meritórne, mu bola odňatá možnosťkonať v rámci odvolacieho konania.

Za uvedeného stavu bolo možné podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie,ktorého   prípustnosť   by   vyplývala   z   ustanovenia   §   237   písm.   f)   Občianskeho   súdnehoporiadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie nepodal. Tým je dané, ženevyužil   účinný   zákonný   opravný   prostriedok,   ktorý   mal   k   dispozícii.   To   zakladáneprípustnosť sťažnosti.

Napokon treba uviesť, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), žedovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy aniprípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015