SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 362/2012-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Z. V., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1, 2 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv zaručených v čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 135/2012-93 z 20. apríla 2012 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti Ing. Z. V. z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2012 doručená sťažnosť Ing. Z. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1, 2 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených v čl. 10 ods. 1, 2 a 3 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 135/2012-93 z 20. apríla 2012.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 23. januára 2012 Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorý doplnil podaním z 25. januára 2012. Návrh súvisel s materiálom týkajúcim sa tzv. „kauzy G.“. Okresný súd vydal 13. februára 2012 uznesenie sp. zn. 12 C 15/2012, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ 7. marca 2012 odvolanie, v ktorom žiadal, aby krajský súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie. Krajský súd napadnutým uznesením z 20. apríla 2012 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Podstatou sťažnosti sťažovateľa je nesúhlas s rozhodnutím krajského súdu, pretože podľa jeho názoru boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej sťažovateľ krajskému súdu vytýka, že sa vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal s jeho právne relevantnou argumentáciou, resp. že s časťou jeho námietok sa nezaoberal vôbec.
K namietanému porušeniu práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ uvádza: „K porušeniu označených základných práv a ľudských práv došlo tým, že Odporca arbitrárnym a svojvoľným spôsobom dospel k záveru o tom, že v prípade Sťažovateľa neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Arbitrárnosť a svojvoľnosť záverov Odporcu spočívala v tom, že Odporca sa v Druhostupňovom rozhodnutí riadne nevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou Sťažovateľa, resp. s časťou námietok sa nezaoberal vôbec. Navyše samotné odôvodnenie je pomerne k o statným častiam odôvodnenia len veľmi stručné a viac-menej bezobsažné.“
V konkrétnostiach sťažovateľ uvádza: „Odporca sa v druhostupňovom rozhodnutí riadne nevysporiadal s týmito relevantnými skutočnosťami: a) pravdivosť informácií v Materiáli nebola doteraz žiadnym spôsobom potvrdená, b) nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, c) test proporcionality.“
K porušeniu práv zaručených v čl. 19 ods. 1, 2 a 3 ústavy, čl. 10 ods. 1, 2 a 3 listiny a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru sťažovateľ uvádza: „Arbitrárnym rozhodnutím v súvislosti s poskytovaním dočasnej ochrany si preto Odporca v rovine pozitívneho záväzku poskytnúť Sťažovateľovi ochranu pred neoprávneným zásahom do jeho práva na súkromie svoju úlohu nesplnil. Týmto spôsobom preto protiprávne zasiahol aj do základných práv, resp. ľudských práv Sťažovateľa obsiahnutých v ust. čl. 19 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3 Ústavy SR, ust. čl. 10 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 10 ods. 3 Listiny a ust. čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru.“
Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:
„I. Základné práva a ľudské práva Ing. Z. V. podľa ust. čl. 19 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ust. čl. 10 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 10 ods. 3 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ust. čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co/135/12-93 z 20. 4. 2012 porušené boli.
II. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co/135/12-93 z 20. 4. 2012 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
III. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia Ing. Z. V. na účel advokátskej kancelárie Š. s. r. o., so sídlom B.“
Podaním zo 17. septembra 2012 doručeným ústavnému súdu 19. septembra 2012 sťažovateľ oznámil, že „v zmysle ust. § 54 Zákona o Ústavnom súde SR berie Sťažnosť v celom rozsahu späť a žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konanie o Sťažnosti zastavil“.
Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, konanie o sťažnosti zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2012