znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 362/09-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2010 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   N.,   Česká   republika,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. T. P., Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 58/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 58/08 p o r u š i l základné právo M. N., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   45 C 58/08 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. N. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. N. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva   eur   a   tridsaťosem   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   JUDr.   T.   P.,   Ž.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 362/09-10   z 21.   októbra   2009 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   M.   N.,   Česká   republika   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 58/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že «Sťažovateľ dňa 12. 03. 2008 podal na OS Bratislava II žalobu o určenie vlastníckeho práva. Vec je vedená pod sp. zn. 45C/58/2008. Písomným podaním   z 15. 04. 2008   žalobca   zaplatil   súdny   poplatok,   pričom   tomuto   úkonu predchádzala žiadosť odporcu k oznámeniu údajov pre vyrubenie súdneho poplatku, ktorá bola nesprávna, pretože vychádzala z už neúčinnej právnej úpravy. (...)

Písomným podaním z 25. 03. 2008 podal žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia pričom na prvopise návrhu bol zaplatený súdny poplatok v kolkovej známke. (...) Písomným podaním z 23. 05. 2008 žalobca upozornil odporcu na nerešpektovanie lehoty   určenej   §   75   ods.4   O.   s.   p.   na   rozhodnutie   o   návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia. (...)

Dňa 09. 06. 2008 bolo doručené žalobcovi rozhodnutie odporcu z 26. 05. 2008, ktorým zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ   odvolanie   dňa   23.   06.   2008,   ktorého   dôvody   na   základe   novo   získaných skutočností doplnil dňa 25. 06. 2008 a zároveň zaplatil súdny poplatok. (...)

Písomným podaním z 02. 09. 2008 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci vedenej na OS Bratislava II sp. zn. 45C/58/08 podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení   neskorších   predpisov,   v   ktorej   namieta   prieťahy   v   samotnom   konaní   ako i nepredloženie odvolania proti uzneseniu z 26. 05. 2008 odvolaciemu súdu. (...)

Nečinnosť odporcu pretrvávala a na sťažnosť nereagovala ani predsedníčka súdu a preto písomným podaním z 22. 04. 2009 bol odporca požiadaný o oznámenie dôvodov, pre ktoré spis nebol predložený odvolaciemu súdu a predsedníčka súdu bola požiadaná o oznámenie   dôvodov,   pre   ktoré   nebola   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   upovedomená o spôsobe vybavenia sťažnosti na prieťahy viac ako 7 mesiacov. (...)

Na   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   odpovedala   podpredsedníčka   súdu   písomným podaním   č.   Spr   3285/2009   zo   04.   05.   2009,   ktoré   bolo   doručené   dňa   11.   05.   2009. Neprijateľným spôsobom vysvetľuje nečinnosť orgánu štátne správy súdu, keď v rozpore so skutočnosťou, že sťažnosť na prieťahy v konaní nebola adresovaná k rukám predsedu súdu a preto bola založená do súdneho spisu. Tvrdenie podpredsedníčky súdu je nepravdivé, pretože podanie z 02. 09. 2008 bolo adresované predsedovi súdu, je označené ako sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a aj   z   obsahu   podania   vyplýva,   že   ide   o   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.   Odpoveď podpredsedníčky súdu už naviac obsahuje len popis procesných úkonov súdu, ktoré sú sťažovateľovi známe a vyhodnotenie sťažnosti ako nedôvodnej. (...)

Medzičasom dňa 23. 04. 2009 sťažovateľ doplnil dôvody odvolania z 23. 06. 2008, pretože v   operáte katastra   nehnuteľnosti prebiehajú   rôzne zmeny   vo   vzťahu   k sporným nehnuteľnostiam. (...)

Miera trpezlivosti sťažovateľa pretiekla po zistení dňa 11. 06. 2009, že súdny spis sa stále nachádza na Okresnom súde Bratislava II tentoraz u vyššieho súdneho úradníka. Po tomto   zistení   a   vyčerpaní   všetkých   dostupných   prostriedkov   nápravy   sa   sťažovateľ rozhodol domáhať sa svojich ústavných práv na ústavnom súde.

Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 45C/58/2008 porušuje jeho základné právo upravené v čl. 48 ods.2 Ústavy SR, podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 45C/58/2008   porušuje   jeho   základné   právo   uvedené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

K   základným   kritériám,   ktoré   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou (II. ÚS 74/97, II ÚS 70/98) zohľadňuje pri posudzovaní otázky či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní sťažovateľ uvádza:

1) Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o určení vlastníckeho práva. Vec nie je právne a fakticky zložitá a ojej zložitosti ani nieje možné v súčasnom štádiu konania   uvažovať,   pretože   nebolo   nariadené   ani   jedno   pojednávanie.   Do   bežnej rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   patrí   aj   konanie   o   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia.

2) Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by ovplyvnila zbytočné prieťahy v postupe konajúceho súdu. S poukazom na povahu sporu sťažovateľ musel návrhmi podľa § 95 ods. 1 a § 92 ods. 1 O. s. p. reagovať na zmeny v operáte   katastra   nehnuteľnosti.   Procesné   úkony   súdu,   ktorými   pripustí   pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a zmenu petitu žaloby sú, ale bežnými a rutinnými úkonmi súdu, ktoré si nevyžadujú dlhšiu procesnú ani hmotnoprávnu prípravu.

3) Prieťahy v konaní sú spôsobené zavinením odporcu. Odporca svojou nečinnosťou priamo   donútil   sťažovateľa   k   podaniu   ústavnej   sťažnosti,   pretože   tento   už   vyčerpal neúspešne všetky prostriedky nápravy a k dnešnému dňu o jeho žalobe rozhodnuté nebolo. Odporca nevyužil možnosť odstrániť prieťahy v konaní, ktorú mu dal žalobca podaním sťažnosti   na   prieťahy.   Prvé   pojednávanie   nebolo   nariadené   ani   po   16   mesiacoch   od podania žaloby, odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na predbežné opatrenie nebolo predložené odvolaciemu súdu takmer 12 mesiacov a predsedníčka súdu odpovedala na sťažnosť na prieťahy v konaní až po 8 mesiacoch a po upozornení sťažovateľa. Súd je nečinný aj po žiadosti sťažovateľa z 22. 04. 2009 na ktorú dokonca vôbec neodpovedal. V súlade s čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa sťažovateľ domáha, aby Ústavný súd vyslovil, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II sp. zn. 45C/58/2008 porušené bolo.

V súlade s ust. čl. 127 ods.2 druhá a tretia veta Ústavy SR sťažovateľ sa domáha výroku ústavného súdu, aby prikázal odporcovi konať bez zbytočných prieťahov.

V   súlade   s   ust.   čl.   127   ods.3   Ústavy   SR   sťažovateľ   sa   domáha   primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ust. § 50 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení noviel sťažovateľ primerané finančné   zadosťučinenie   odôvodňuje   pretrvávajúcim   pocitom   neistoty,   ktorý   vyplýva   zo situácie, keď má faktický a právny záujem na ochrane svojho vlastníctva, pričom správanie žalovaných   strán   nenasvedčuje   tomu,   že   by   vec   by   mohla   byť   vybavená   mimosúdnym spôsobom.

Sťažovateľ   primerané finančné   zadosťučinenie odôvodňuje   aj   pocitmi   márnosti   a nespravodlivosti, ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov. Súdny spor má pre sťažovateľa zásadný význam, pretože sa domáha   určenia   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam,   ktorých   vlastníkom   sa   titulom dedičstva   stal   v   roku   1957.   Pre   nesprávny   postup   bývalého   Štátneho   notárstva   v Ž., Okresného súdu Žilina a Správy katastra B. nemôže užívať svoje vlastnícke právo reálnym spôsobom a takto už 52 rokov čaká na úžitok zo svojej dedovizne. Sťažovateľ je toho názoru, že navrhovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl.   6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania, pretože neúmerné prieťahy majú za následok stratu dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty. Neskoré rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí „neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied). Podľa názoru sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu s tým spojené. Všetky tieto procesy sú blízke sťažovateľovi, ktorý sa domáha svojich práv od 12. 03. 2008.».

2. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo M. N. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 45C/58/2008 porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava II prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 45C/58/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3)   M.   N.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5.000,-   EUR   (...),   ktoré   je Okresný súd Bratislava II povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Bratislava II je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania M. N. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   2132/09 z 5. februára 2010 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 23. februára 2010.

2.1   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   tieto   relevantné skutočnosti:

„(...) Po oboznámení sa(...) obsahom predmetného spisu navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi ním žiadané finančné odškodnenie.

Návrh   vo   veci   o   určenie   vlastníckeho   práva   bol   podaný   na   tunajšom   súde   dňa 12. 03. 2008. Dňa 07. 04. 2008 navrhovateľ doručil súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením zo dňa 26. 05. 2008 pod č. k. 45C/58/2008-45 súd rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, že návrh zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ   odvolanie.   Návrhom   došlým   súdu   dňa   11.   07.   2008   žiadal   o   pripustenie ďalšieho účastníka do konania.   Uznesením zo dňa 18.   09.   2008 súd návrhu vyhovel a pripustil   do   konania   ďalšieho   účastníka.   Toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   dňa 30. 10. 2008. Dňa 08. 10. 2008 osobne podaným návrhom požiadal sťažovateľ o vyslovenie súhlasu so zmenou na zmenu návrhu na začatie konanie podľa § 95 ods. 1 O. s. p. Dňa 07. 11. 2008 došiel tunajšiemu súdu do predmetného konania návrh odporcu v 1. rade na vydanie ďalšieho predbežného opatrenia. Toho istého dňa bol osobne podaný aj návrh odporcu v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 45C/58/2008-194 zo dňa 26. 11. 2008 súd návrh odporcu v 2. rade zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.0 2. 2009. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 45C/58/2008- 200 zo dňa 10. 02. 2009 súd návrh odporcu v 1. rade zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 04. 2009. Dňa 27. 04. 2009 bolo súdu zaslané doplnenie dôvodov odvolania navrhovateľa z 23. 06. 2008. Dňa 29. 05. 2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 06. 2009 odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade. Vo vzťahu k odporcovi v 3. rade uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 08. 2009. Dňa 26. 10. 2009 bolo vytýčené pojednávanie na deň 18. 01. 2010, ktoré bolo odročené na 22. 03. 2010.

Je pravdou, že rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo vydané až 26. 05. 2008, t. j. po   uplynutí   zákonnej   lehoty.   Táto   skutočnosť   však   bola   spôsobená   tým,   že   návrh navrhovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   bol   zapísaný   pod   spisovú   značku 18C/85/2008 a po reklamácii bola vec opatrením predsedníčky súdu dňa 16.   04.   2008 prikázaná, v zmysle platného rozvrhu práce na vybavenie zákonnej sudkyni JUDr. Ľ. N. Odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, počas jeho doručovania ostatným účastníkom konania sťažovateľ podal návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania, o tomto návrhu bolo potrebné rozhodnúť a rozhodnutie doručovať všetkým účastníkom konania, ako aj   o   statných   procesných   návrhoch.   Je   pravdou,   že   spis   sa   dostal   Krajskému   súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa neskôr, avšak táto skutočnosť bola spôsobená podávaním ďalších návrhov ako zo strany navrhovateľa tak i odporcov v 1. a 2. rade, pričom o týchto návrhoch bolo potrebné rozhodnúť a rozhodnutia doručovať. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa vo veci konalo plynule a nedošlo k subjektívnym prieťahom   zo   strany   sudcu.   Postup   súdu,   ktorý   vykonával   úkony   bol   plynulý   a   bez subjektívnych prieťahov.

Navrhujem   upustiť   od   ústneho   pojednávania,   keďže   nemožno   od   neho   očakávať ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedla:

„Na výzvu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 362/2009-21 z 15. 02. 2010 predkladá sťažovateľ nasledovné písomné podanie:

1. Občiansko-právna vec, o ktorej koná odporca nie je skutkovo ani právne zložitá, napriek tomu po takmer dvoch rokoch od podania žaloby nie je rozhodnuté súdom prvého stupňa. Pre sťažovateľa je v hre nemožnosť užívania predmetu vlastníctva, ale aj jeho vek. Od roku 1957 do roku 1989 sťažovateľ nemohol užívať predmet svojho vlastníctva a ani sa k svojmu vlastníctvu hlásiť pre diktatúru proletariátu. Od roku 1990 až doteraz užívajú predmet jeho vlastníctva iné subjekty, ktoré sú zapísané v katastrálnom operáte ako vlastníci bez právneho titulu. Príslušná správa katastra opakovane odmieta zapísať jeho vlastnícke právo do operátu katastra na základe verejnej listiny - dedičského rozhodnutia a takto bol sťažovateľ donútený domáhať sa súdnou cestou vlastníckeho práva. Už Krajský súd v Bratislave v konaní o predbežnom opatrení konštatoval, že sťažovateľ osvedčil svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam rozhodnutiami o dedičstve.

Procesné   podania   žalobcu   nie   sú   samoúčelné,   ale   žalobca   procesne   reaguje   na úkony príslušnej správy katastra, ktorá napriek existencii súdneho sporu, vykonáva zmeny v operáte katastra vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Procesné úkony súdu, ktorými pripúšťa   zmenu   petitu   žaloby   alebo   pripustenie   ďalšieho   účastníka   sú   jednoduchými   a rutinnými úkonmi súdu bez riešenia hmotnoprávnych otázok a tieto nemôžu mať zásadný vplyv na dĺžku konania.

2. V súlade s ustanovením s § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 362/2009.

3. Sťažovateľ si uplatňuje trovy konania(...), navrhuje, aby Ústavný súd SR o trovách konania rozhodol takto :

Okresný   súd   Bratislava   II je   povinný   v   lehote   3   dní   od   právoplatnosti   nálezu Ústavného súdu SR zaplatiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 289,74,- EUR na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45 C 58/08:

Dňa 12. marca 2008 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam proti P.,   a. s. (ďalej aj „odporca 1“), A., a. s. (ďalej aj „odporca 2“), a C. (ďalej aj „odporca 3). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 45 C 58/08.

Dňa 2. apríla 2008 súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil cenu sporných nehnuteľností na účely súdneho poplatku.

Dňa 7. apríla 2008 právna zástupkyňa sťažovateľa upresnila žalobný návrh a súčasne bol podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia týkajúceho sa sporných nehnuteľností. Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zaevidovaný pod sp. zn. 18 C 85/08.

Dňa 16. apríla 2008 predsedníčka okresného súdu opatrením sp. zn. Spr 3327/08 prikázala návrh na predbežné opatrenie vedené pod sp. zn. 18 C 85/08 rozhodnúť v rámci napadnutého konania sp. zn. 45 C 58/08.

Dňa   18.   apríla   2008   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   zaujala   písomné   stanovisko k výzve súdu z 2. apríla 2008 a súčasne uhradila súdny poplatok vo výške 3 000 Sk. Dňa 26. mája 2008 okresný súd uznesením č. k. 45 C 58/08-46 návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol. V ten istý deň súd vyzval odporcov, aby zaujali písomné stanovisko k návrhu.

Dňa 18. júna 2008 odporca 3 zaujal písomné stanovisko k návrhu. Dňa   23.   júna   2008   sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu   o zamietnutí   predbežného opatrenia č. k. 45 C 58/08-46 odvolanie.

Dňa 2. júla 2008 súd zaslal uvedené odvolanie na vyjadrenie odporcom.Dňa   11.   júla   2008   sťažovateľ   navrhol,   aby   súd   pripustil   ďalšieho   účastníka   do konania D., B.

Dňa 23. júla 2008 súd zaslal odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu č. k. 45 C 58/08-46 poslednému z odporcov na vyjadrenie.

Dňa 18. septembra 2008 súd uznesením č. k. 45 C 58/08-72 pripustil do konania D., B. (ďalej aj „odporca 4“).

Dňa   8.   októbra   2008   sťažovateľ   navrhol   pripustenie   zmeny   (upresnenia)   svojho návrhu.

Dňa 7. novembra 2008 odporca 1 a odporca 2 podali každý samostatne návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   26.   novembra   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   45   C   58/08-194   návrh odporcu 2 na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 10. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. 45 C 58/08-200 návrh odporcu 1 na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa   27.   apríla   2009   sťažovateľ   podal   na   okresnom   súde   doplnenie   dôvodov „odvolania z 23. 06. 2008 proti uzneseniu OS Bratislava II, č. k. 45 C 58/2008-46(...)“.Dňa   18.   júna   2009   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu č. k. 45 C 58/08-46 okresného súdu o zamietnutí predbežného opatrenia.

Dňa 30.   júna 2009   krajský   súd   uznesením   č.   k.   7   Co   104/09-219   sťažovateľom napadnuté uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia zmenil tak, že proti odporcovi 1 a odporcovi 2 bolo nariadené predbežné opatrenie.

Dňa 24. augusta 2009 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   7.   septembra   2009   sťažovateľ   navrhol,   aby   rozhodnutie   krajského   súdu o predbežnom opatrení bolo zaslané katastrálnemu úradu na účely vyznačenia poznámky. Dňa 8. septembra 2009 súd zaslal rozhodnutie o predbežnom opatrení katastrálnemu úradu.

Dňa 26. októbra 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. január 2010. Dňa 9. novembra 2009 sťažovateľ podal návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby.Dňa   15.   januára   2010   sťažovateľ   urgoval   zapísanie   predbežného   opatrenia   do katastra nehnuteľností. V ten istý deň odporca 1 a odporca 2 ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní na 18. január 2010 a odporca 4 sa k žalobe vyjadril.

Dňa 18. januára 2010 bolo pojednávanie odročené pre neúčasť odporcu 1, odporcu 2 a odporcu 3. Pojednávanie bolo odročené na 22. marec 2010.

Dňa 8. marca 2010 odporca 4 požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 22. marec 2010.

Dňa 22. marca 2010 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti odporcu   1   a odporcu   2,   ktorí   boli   ospravedlnení.   V uvedený   deň   sa   k návrhu   vyjadril odporca 4.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.(...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 58/08 dochádza k porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a rovnako   aj   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny,   osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   neprispel   svojím správaním   k prieťahom   v konaní,   aktívne   sa   dožadoval   pokračovania   v konaní   a taktiež podal kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažovateľ síce opakovane doplňoval a upresňoval   svoj   žalobný   návrh   týkajúci   sa   účastníkov   konania,   ako   aj   vo   vzťahu k predmetu návrhu, pretože sa v priebehu konania zmenili pomery, avšak využitie možností daných navrhovateľovi procesnými predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci dlhodobo nečinný, resp. neefektívne činný, a to najmä od 23.   júla 2008 do   18.   júna 2009.   Zo   samotného vyjadrenia   predsedníčky okresného   súdu   vyplýva,   že „je   pravdou,   že   rozhodnutie   o   predbežnom   opatrení   bolo vydané až 26. 05. 2008, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty“. Okrem toho ústavný súd nemohol prehliadnuť, že okresnému súdu trvalo takmer jeden rok, kým bolo odvolanie sťažovateľa proti   uzneseniu   o zamietnutí   predbežného   opatrenia   č.   k.   45   C   58/08-46   predložené krajskému súdu, aby o ňom rozhodol. V prípade, ak zákon na rozhodnutie o predbežnom opatrení ustanovuje 30 dní (§   75 ods.   4 Občianskeho zákonníka),   nemôže sa stať,   aby predloženie odvolania – proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení – krajskému súdu bez vážnych dôvodov trvalo desaťkrát dlhšiu dobu, ako je stanovená zákonná lehota na samotné rozhodnutie. Z uznesenia krajského súdu č. k. 7 Co 104/09-219 pritom nevyplýva, že by okresný súd musel pred postúpením spisu odvolaciemu súdu rozhodovať napr. o pripustení ďalšieho   účastníka   do   konania.   Uvedený   postup   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľný, pretože minimálne počas jedenástich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony,   ktoré   mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Obranu predsedníčky okresného súdu, že v danom prípade „nedošlo k subjektívnym prieťahom zo strany   sudcu“,   nebolo   možné   akceptovať.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu (v danom prípade aj chybný postup súdu, keď došlo k chybnému zaevidovaniu návrhu sťažovateľa na predbežné opatrenie), a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti   označované   ako objektívne   vo   vyjadrení   predsedníčky   súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ktoré   odôvodňoval „aj   pocitmi   márnosti   a   nespravodlivosti,   ktoré   ho   sprevádzajú   pri porušovaní jeho základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov. Súdny spor má   pre   sťažovateľa   zásadný   význam,   pretože(...)   nemôže   užívať   svoje   vlastnícke   právo reálnym spôsobom a takto už 52 rokov čaká na úžitok zo svojej dedovizne“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si uplatnil trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva   úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti   11. júna 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 245,70 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 46,68 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 292,38 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2010