znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 362/06-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Juraja Horvátha o sťažnosti M. J., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr. J. B., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby urýchlene podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 56/2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. J. podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa   čl. 5   ods.   4   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 56/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   M.   J.   v sume   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. B., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Žiline j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún)   Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet č.... v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2006 doručená sťažnosť M. J., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2 Tos 56/2006 tým, že o jeho sťažnosti   proti   uzneseniu Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 T 38/2004-529 z 12. apríla 2006 o zamietnutí   žiadosti   o prepustenie   z väzby   bolo   rozhodnuté   s prieťahmi   a namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 56/2006 zo 17. mája 2006, ktorým bola jeho sťažnosť zamietnutá.

Ústavný   súd   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   31.   októbra   2006   uznesením   č.   k. II. ÚS 362/06-9   ustanovil   sťažovateľovi   za   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným súdom advokáta JUDr. J. B., P., ktorého vyzval na doplnenie sťažnosti.

Zo sťažnosti po jej doplnení podaním právneho zástupcu sťažovateľa doručeným 4. decembra   2006   vyplýva   vo   vzťahu   k namietanej   dĺžke   rozhodovania   o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, že sťažovateľ podal 8. marca 2006 žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú okresný súd zamietol, pričom konanie pred okresným súdom trvalo 35 dní. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd zamietol na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2006 uznesením sp. zn. 2 Tos 56/2006. Sťažovateľ namieta,   že   písomné   vyhotovenie   rozhodnutia   krajského   súdu   bolo   okresnému   súdu doručené   23.   júna   2006   a sťažovateľovi   3.   júla   2006.   Celkovo   teda   konanie   o žiadosti sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   trvalo   117   dní,   z toho   71   dní   trvalo   konanie   pred krajským súdom, spolu s doručením uznesenia krajského súdu sťažovateľovi trvalo opravné konanie 82 dní. Predseda krajského súdu napriek tomu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa uviedol, že krajský súd postupoval bez prieťahov.

Sťažovateľ po doplnení sťažnosti právnym zástupcom žiadal, aby ústavný súd v jeho veci vydal tento nález:

„Základné právo M. J., bytom K. t. č. v Ústave na výkon väzby v Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenskej republiky, podľa čl. 17 ods. 2, ods. 5, Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods.   3   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   podľa   čl.   127   Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. 2 Tos 56/2006 porušené bolo.

Krajskému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 56/2006 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 2 Tos 56/2006 z 17. 05. 2006.

M. J., bytom K. t. č. v Ústave na výkon väzby v Ž. priznáva primerané finančné zadosťučinenie   v sume   500   000,-   Sk   (slovom   päťstotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Krajskému súdu v Žiline ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému právnemu zástupcovi JUDr. J. B. v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 5 788 Sk na účet (...) do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   362/06-25 z 8. decembra   2006   ju   prijal   na   ďalšie   konanie   v časti,   v ktorej   sťažovateľ   namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 56/2006. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a krajský súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a predsedu krajského súdu aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právny   zástupca   sťažovateľa   a predseda   krajského   súdu   ústavnému   súdu   oznámili,   že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda krajského súdu sa v stanovisku doručenom 1. februára 2007 k sťažnosti nevyjadril, pretože z dôvodu nariadeného termínu hlavného pojednávania na okresnom súde nemohol byť krajskému súdu zapožičaný spisový materiál. Ústavnému súdu zaslal zberný spis sp. zn. 2 Tos 56/2006, z ktorého ústavný súd zistil, že 12. mája 2006 krajskému súdu došiel spis okresného súdu sp. zn. 1 T 38/2004 so sťažnosťou sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 12. apríla 2006, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Krajský súd na neverejnom zasadnutí 17. mája 2006 sťažnosť zamietol. Spis s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 56/2006 zo 17. mája 2006 bol okresnému súdu odoslaný 22. júna 2006.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 1 T 38/04, ktorý bol ústavnému súdu doručený v súvislosti   s konaním   o inej   sťažnosti   sťažovateľa,   ústavný   súd   zistil,   že   predseda krajského súdu listom z 30. mája 2006 okrem iného sťažovateľovi oznámil, že vo veci jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 12. apríla 2006 krajský súd rozhodol 17. mája 2006   pod   sp.   zn.   2   Tos   56/2006   a rozhodnutie   je   písomne   vyhotovované.   Spis   došiel okresnému súdu z krajského súdu 23. júna 2006 a okresný súd doručil uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tos 56/2006 zo 17. mája 2006 sťažovateľovi 3. júla 2006 a jeho právnemu zástupcovi 28. júna 2006. II.

Sťažovateľ namieta porušenie základných práv upravených v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva   upraveného   v čl.   5   ods.   4   dohovoru   postupom   krajského   súdu   pri   rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby   na   slobodu   z 12.   apríla   2006   v súvislosti   s právom   na   urýchlené   rozhodnutie o zákonnosti väzby.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (...).

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

V citovaných ustanoveniach týkajúcich sa práva na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   neodkladne   alebo   urýchlene rozhodol o zákonnosti   väzby   a nariadil   prepustenie,   ak   je   táto   nezákonná   (obdobne napr. III. ÚS 7/00).   Ústavný   súd   v prípadoch,   v ktorých   sa   zaoberal   požiadavkou urýchlenosti   rozhodovania   o žiadosti   o prepustenie   z väzby,   judikoval,   že   aj   keď sa jednotlivé   lehoty   z hľadiska   požiadaviek   neodkladnosti   alebo   urýchlenosti   posudzujú podľa   všetkých   okolností   prípadu,   spravidla   lehoty   rátané   na   mesiace   sú   príliš   dlhé a nevyhovujú   požiadavke   rýchlosti   (obdobne   napr.   III.   ÚS   7/00,   I.   ÚS   18/03).   V tejto súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   požiadavke   neodkladnosti   rozhodovania   o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota   počítaná   na   mesiace,   ale   na   týždne.   Tejto   požiadavke   preto   spravidla   nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne.

Z judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky   výraz   „a   bref   délai“   (v slovenskom   preklade   „urýchlene“)   jasne   indikuje, čo musí   byť   v danom   prípade   hlavným   predmetom   záujmu.   Aké   časové   obdobia   budú akceptovateľné   a aké   nie,   bude   zrejme   závisieť   od   konkrétnych   okolností   (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, § 55).

Z predloženého zberného spisu krajského súdu sp. zn. 2 Tos 56/2006 je zrejmé, že hoci od predloženia spisu (12. mája 2006) do rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 12. apríla 2006 (17. mája 2006) trvalo konanie na krajskom súde 5 dní, písomné vyhotovenie rozhodnutia a jeho expedovanie okresnému súdu (22. júna 2006) za účelom doručenia sťažovateľovi a jeho obhajcovi si na krajskom súde vyžiadalo ďalších 36 dní.

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, opravné konanie, ktoré trvalo 41 dní, nemožno vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   považovať   za   urýchlené   konanie   v zmysle základného práva, ktorého porušenie sa namieta. Ústavný súd preto vyslovil, že krajský súd svojím   postupom   v konaní   vedenom   sp.   zn.   2   Tos   56/2006   porušil   základné   právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tos 56/2006 konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Vzhľadom   na   to,   že   právomoc   krajského   súdu   konať   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 2 Tos 56/2006 skončila odoslaním uznesenia zo 17. mája 2006 okresnému súdu, vyhovenie tomuto návrhu sťažovateľa bolo bez právneho významu a ústavný súd mu nevyhovel.Sťažovateľ v sťažnosti tiež požadoval, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu   sp.   zn. 2 Tos 56/2006 zo 17.   mája 2006. Vzhľadom   na, že ústavný súd vyslovil porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v č.   17   ods.   2   a 5   ústavy   a   práva zaručeného   v   čl.   5   ods.   4   dohovoru   v súvislosti   s rýchlosťou   rozhodovania   a neskúmal vecnú   správnosť   rozhodnutia,   pretože   túto   sťažovateľ   v sťažnosti   nenamietal,   nebol   ani dôvod   na   zrušenie   označeného   rozhodnutia   krajského   súdu.   Preto   ani   tejto   žiadosti sťažovateľa ústavný súd nevyhovel.

Ďalšou požiadavkou sťažovateľa, ktorú uplatnil v podaní doručenom 4. decembra 2006 (doplnenie sťažnosti právnym zástupcom), bolo priznať mu finančné zadosťučinenie 500 000 Sk, ktoré odôvodnil tým, že „je povinný trpieť stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza až do konečného rozhodnutia súdu“. Ústavný súd vychádzal z petitu sťažnosti tak, ako ho vymedzil právny zástupca sťažovateľa. Pre úplnosť však uvádza, že listom doručeným   ústavnému   súdu   2.   novembra   2006   sťažovateľ   zobral   späť   pôvodný   návrh (doručený   4.   septembra   2006)   v časti,   v ktorej   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie 50 000   Sk   a požiadal   o prepustenie   z väzby   a zrušenie   rozhodnutia   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   sp.   zn.   1   Ntv   38/2006.   V   liste   doručenom   ústavnému   súdu 9. novembra 2006 sťažovateľ opäť uviedol, že berie späť návrh na priznanie finančného zadosťučinenia 50 000 Sk a žiada, aby ústavný súd vydal nález, ktorým ho prepustí z väzby. V   liste   doručenom   ústavnému   súdu   26.   februára   2007   sťažovateľ   uviedol,   že   trvá   na finančnom zadosťučinení 50 000 Sk, pretože všeobecné súdy degradujú jeho ústavné práva. Žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ potvrdil aj v podaní doručenom 15. marca 2007.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   vzhľadom   na   všetky   okolnosti   prípadu   pre sťažovateľa   dostatočnou   satisfakciou   vyslovenie   porušenia   jeho   práv,   ústavný   súd sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. B. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich priznal   v sume,   ktorú   uplatnil   v sťažnosti   právny   zástupca,   t.   j.   5   788   Sk   (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2006 po 2 730 Sk podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a dvakrát 164 Sk režijný paušál.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2007