znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 361/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť B. O., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III pri rozhodovaní o námietkach povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 628/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára 2012 doručená sťažnosť B. O., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o   námietkach   povinného v exekučnom   konaní vedenom   pod   sp.   zn. 49   Er 628/2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že súdny exekútor v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 628/2011 na základe poverenia udeleného mu okresným súdom vykonával exekúciu   v   prospech   sťažovateľa   ako   oprávneného   z   exekúcie,   pričom   upovedomenie o začatí exekúcie z 10. mája 2011 nadobudlo právoplatnosť na základe fikcie doručenia 6. júna 2011, keďže povinný z exekúcie si toto upovedomenie neprevzal v odbernej lehote. Následne, povinný z exekúcie podal na poštovú prepravu 25. júla 2011 námietky proti exekúcii, ktoré boli okresnému súdu doručené 12. augusta 2011 a o ktorých okresný súd rozhodol až 12. decembra 2011 uznesením č. k. 49 Er 628/2011-56 potom, čo sťažovateľ podal   22.   novembra   2011   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní, pretože okresný súd o námietkach povinného nerozhodol v Exekučným poriadkom (§ 50 ods. 2) stanovenej 60-dňovej lehote. Predmetnú sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v postupe okresného   súdu   v   konaní   o   námietkach   povinného   proti   exekúcii   vyhodnotila podpredsedníčka okresného súdu 29. decembra 2011 ako dôvodnú.

V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta zdĺhavý postup okresného súdu   nielen   v   súvislosti   s   konaním   o   námietkach   povinného   proti   exekúcii,   ktoré nepovažoval sťažovateľ za náročné,   keďže v   danom   prípade   povinný   z exekúcie podal námietky   proti   exekúcii   oneskorene   (napokon   okresný   súd   z   tohto   dôvodu   námietky povinného aj zamietol, pozn.), ale tento zdĺhavý postup sťažovateľ namieta aj v súvislosti s postupom predsedu okresného súdu pri vybavovaní jeho sťažnosti na prieťahy v konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Námietky povinného proti exekúcii boli príslušnému súdu doručené dňa 12. 08. 2011. Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku „o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr   do   60   dní   od   ich   doručenia“.   Na   základe   uvedeného   zákonná   lehota   na rozhodnutie súdu uplynula dňa 11. 10. 2011....

Napriek uplynutiu lehoty súdu na rozhodnutie o námietkach a napriek opakovaným žiadostiam sťažovateľa adresovaných súdu o rozhodnutie o týchto námietkach, ostával súd naďalej nečinný,   v dôsledku čoho dňa 22. 11. 2011, t. j.   42 dní po uplynutí lehoty na rozhodnutie   súdu   o námietkach   povinného   proti   exekúcii,   sťažovateľ   k rukám predsedu Okresného súdu III podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v uvedenej veci....

U uvedenej sťažnosti proti prieťahom v konaní súd rozhodol dňa 29. 12 2011, to znamená 7 dní po uplynutí zákonnej lehoty na rozhodnutie súdu....

... o námietkach proti exekúcii súd rozhodol 12. 12. 2011 čo znamená po 122 dňoch od   ich   podania   a   zároveň 62 dňoch   po   uplynutí   lehoty na rozhodnutie o predmetných námietkach....

Na základe opísaného skutkového stavu, má sťažovateľ za to, že uvedeným postupom, resp. nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii v konaní č. 49 Er 628/2011, EX 90/11 ako aj pri rozhodovaní o sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 22. 11. 2011 v rozpore so zákonom došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   t. j.   k   porušeniu   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.»

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 49 Er 628/2011, EX 90/11 porušené bolo. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci sp. zn. 49 Er 628/2011, EX 90/11 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   6000   EUR..., ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   161,76   EUR...   na   účet   právneho   zástupcu...   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený kvalifikovaným   právnym   zástupcom.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a iba v súvislosti s tým postupom (postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 628/2011), ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení označených práv v súvislosti s iným postupom, konkrétne s postupom podpredsedníčky okresného súdu v konaní o sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu vedenom pod sp. zn. Spr. 2079/2011, ktoré sťažovateľ uvádza iba v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru   ústavného   súdu   potrebné   považovať   iba   za   súčasť   jeho   argumentácie   (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05, II. ÚS 65/07).

V súvislosti s uvedeným ústavný súd navyše poznamenáva, že aj keby sa sťažovateľ v   petite   sťažnosti   domáhal   vyslovenia   porušenia   ním   označených   práv   aj   postupom podpredsedníčky okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 2079/2011, bolo by potrebné   jeho   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietnuť   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Postup   pri vybavovaní sťažností podľa č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) totiž nemožno ratione materiae   považovať   za   konanie,   v   ktorom   by   sa   bezprostredne   rozhodovalo   o   právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ale ide o administratívne konanie, ktoré nepodlieha ochrane práva na spravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi, t. j. aj vrátane práva   na   urýchlené   konanie   vo   veci   (m.   m.   IV.   ÚS   241/07,   IV.   ÚS   210/2011, IV. ÚS 326/2011).

Vzhľadom na uvedené tak predmetom tohto konania ústavného súdu bolo skúmanie opodstatnenosti tvrdení sťažovateľa o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v   súvislosti   s   konaním   o   námietkach   povinného   proti   exekúcii   v   exekučnom   konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 628/2011.

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh ústavný súd zistil, že potom, ako sťažovateľ podal 22. novembra 2011 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní o námietkach povinného z exekúcie vedenom pod sp. zn. 49 Er 628/2011, okresný súd, ktorý predmetnú sťažnosť   sťažovateľa   uznal   za   dôvodnú,   začal   následne   vo   veci   aj   konať a   uznesením č. k. 49   Er   628/2011-56   z   12.   decembra   2011   o   námietkach   povinného   proti   exekúcii rozhodol.

Vzhľadom   na   uvedené   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   sťažnosť   sťažovateľa   na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu v konečnom dôsledku splnila svoj účel a po jej podaní okresný súd konal vo veci bez zbytočných prieťahov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou   nečinnosťou.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   ktorej   predmetom   je   namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa   zákona   o   súdoch   (§   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde),   avšak   ich   využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch   zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV.   ÚS   278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch   a prísediacich   a o zmene a doplnení niektorých   zákonov v znení neskorších predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo (sťažnosť na prieťahy v konaní) podľa zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (27. januára 2012) ako účinný prostriedok nápravy (v danom prípade, okresný súd o námietkach povinného už rozhodol, a preto by bolo bezpredmetné prikazovať mu, aby o nich urýchlene konal, pozn.). Okresný súd na predmetnú sťažnosť adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom   prerokovaní   ako   zjavne   neopodstatnenú   odmietol   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia či úhrady trov   konania   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   základného   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012