znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

fII. ÚS 361/06-

32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a Juraja Horvátha   o sťažnosti   M.   Š.,   S.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. J.   V.,   Č.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1377/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1377/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. M. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Čadca   p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2006 doručená sťažnosť M. Š., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Č., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1377/98.

Sťažovateľ uviedol, že konanie začalo 21. októbra 1998 na základe návrhu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a sťažovateľ v ňom vystupuje ako odporca v 1. rade. Podľa   jeho   vyjadrenia   okresný   súd   vo   veci   nekoná   od   posledného   pojednávania z 20. novembra 2003, a preto žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci č. k. 10 C 1377/98 porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci č. k. 10 C 1377/98 konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktorú sumu je Okresný súd v Čadci povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote do 30 dní od vydania nálezu.“.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   361/06-9 z 31. októbra 2006 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania. Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu 22. marca   2007   uviedol   prehľad   úkonov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   C   1377/98 a predložil   príslušný   spis.   Z týchto   podkladov   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh konania.

Konanie vedené okresným súdom sa začalo 30. októbra 1998 doručením návrhu A. B.   a A.   B.   (ďalej   len   „navrhovatelia“)   proti   sťažovateľovi   o určenie   vlastníckeho   práva k pozemku. V novembri 1998 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku, odporcu   na   vyjadrenie   k návrhu   a vyžiadal   kópiu   pozemnoknižnej   vložky   od Okresného úradu Č., odbor katastrálny.

Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 16. marca 1999. V apríli a júli 1999 okresný súd vyzval   navrhovateľov   na   upresnenie   návrhu, v júni   1999   vyžiadal   list   vlastníctva a geometrický plán od Okresného úradu Č., odbor katastrálny. V októbri 1999 okresný súd vyžiadal na pripojenie dedičský spis a následne predvolal navrhovateľov, s ktorými bola 19. novembra   1999   spísaná   zápisnica   o rozšírení   návrhu   o ďalšieho   účastníka   na   strane odporcu – Slovenská republika v zastúpení Okresným úradom Č., ktorého následne okresný súd vyzval na vyjadrenie k návrhu.

V roku   2000   sa   uskutočnili   tri   pojednávania   (27.   januára   2000,   9.   marca   2000 a 14. marca 2000). Na pojednávaní 27. januára 2000 okresný súd pripustil rozšírenie návrhu o odporcu   v 2.   rade   –   Slovenská   republika   v zastúpení   Okresným   úradom   Č.,   ktorého zástupca namietol pasívnu legitimáciu v konaní a uviedol, že predmetný pozemok spravuje Slovenský   pozemkový   fond.   Na   pojednávaní   9.   marca   2000   okresný   súd   vypočul zástupkyňu Slovenského pozemkového fondu. Na pojednávaní 14. marca 2000 okresný súd pripustil   rozšírenie návrhu o odporcu   v 3.   rade   – Slovenský   pozemkový   fond   a vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti   a konanie   proti   odporcovi   v 1.   rade   (sťažovateľovi)   zastavil.   Na   základe odvolania odporcu v 3. rade okresný súd 1. augusta 2000 predložil spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením sp. zn. 6 Co 1984/00 z 29. novembra 2000   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   a vrátil   mu   vec   na   ďalšie   konanie,   pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci a dopustil sa viacerých procesných pochybení.

Po vrátení spisu z odvolacieho súdu (12. januára 2001) okresný súd zabezpečoval vyjadrenie účastníkov konania (výzvy z 22. januára 2001 a 27. februára 2001) a vyzval odporcu v 3. rade (2. apríla 2001) a sťažovateľa (11. mája 2001) na zloženie zálohy na trovy dôkazov.   Dňa   2.   júla   2001   sa   uskutočnila   ohliadka   na   mieste   a následne   okresný   súd vyžiadal snímky z katastrálnej a pozemnoknižnej mapy od katastrálneho odboru Okresného úradu   Č.,   ktoré   boli   doručené   25.   júla   2001.   Tieto   doklady   okresný   súd   znovu   žiadal 24. októbra   2001.   V roku   2001   sa   uskutočnili   dve   pojednávania   (29.   novembra   2001 a 4. decembra 2001). Na pojednávaní 4. decembra 2001 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a konanie proti sťažovateľovi zastavil.

Na základe sťažovateľom   podaného odvolania okresný   súd po zaplatení súdneho poplatku za odvolanie (4. februára 2002) predložil vec 17. apríla 2002 krajskému súdu, ktorý uznesením č. k. 6 Co 922/02-126 z 25. septembra 2002 zrušil rozsudok okresného súdu   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie,   pretože   okresný   súd   opäť   nedostatočne   zistil skutkový stav veci a neodstránil procesné pochybenia vytýkané v uznesení z 29. novembra 2000.

Po   vrátení   veci   (10.   novembra   2002)   okresný   súd   2.   decembra   2002   vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k uzneseniu odvolacieho súdu. V roku 2003 okresný súd žiadal Okresný súd Námestovo (18. marca 2003 a 9. júna 2003) o zapožičanie spisu sp. zn. 7 C 42/2002 za účelom skúmania prekážky litispendencie. Dňa 20. novembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol oboznámený obsah spisu Okresného súdu N.. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito a vyzval navrhovateľov, aby doplnili okruh účastníkov konania pod následkom odmietnutia návrhu a vyžiadal geometrický plán a list vlastníctva od Správy katastra Č..

V roku 2004 po doručení vyjadrenia Správy katastra Č. (10. februára 2004) okresný súd opakovane žiadal (3. mája 2004) o zaslanie geometrického plánu. Uznesením z 27. mája 2004   okresný   súd   uložil   navrhovateľom   zaplatiť   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania   a na   základe   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   ich   vyzýval (17. júna   2004,   24.   augusta   2004,   30.   novembra   2004)   na   preukázanie   majetkových pomerov.   Následne   27.   januára   2005   zisťoval   osobné   a majetkové   pomery   dožiadaním Sociálnej poisťovne Č. a Obecného úradu S. (odpovede doručené 14. a 21. februára 2005).

Okresný   súd   uznesením   z 31.   mája   2005   oslobodil   navrhovateľov   od   platenia súdnych   poplatkov   a 11.   júla   2005   uložil   sťažovateľovi   zaplatiť   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania. Na základe odvolania sťažovateľa bol spis 2. septembra 2005 predložený krajskému súdu, ktorý uznesením sp. zn. 6 Co 433/05 z 30. septembra 2005 uznesenie okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ zaplatil preddavok 3. decembra 2005.

V januári 2006 bol spis pridelený sudkyni, ktorá namietla svoju zaujatosť a krajský súd ju uznesením z 10. februára 2006 vylúčil z prerokúvania a rozhodovania veci. Spis bol 4.   apríla   2006   pridelený   inej   sudkyni.   Okresný   súd   19.   apríla   2006   nariadil   znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie a uznesením vyzval navrhovateľov, aby odstránili vady návrhu na začatie konania. Listom z 19. septembra 2006 okresný súd urgoval Okresný súd Dolný Kubín, pracovisko Námestovo, aby zaslal kópiu návrhu, resp. rozhodnutia vo veci sp. zn. 7 C 42/2002, ktoré žiadal 19. apríla 2006. Znalecký posudok bol predložený 16. októbra 2006 a účastníkom konania ho okresný súd zaslal v januári 2007.

Uznesením z 11. januára 2007 okresný súd rozhodol o priznaní znaleckej odmeny. Dňa 1. marca 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom navrhovatelia vzali návrh späť v celom   rozsahu,   okresný   súd   konanie   zastavil   a navrhovateľom   uložil   nahradiť sťažovateľovi   trovy   konania.   Samostatným   uznesením   okresný   súd   vrátil   sťažovateľovi zostatok preddavku na trovy dôkazov.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 61/98). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. Tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Podľa názoru ústavného súdu z predloženého spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali právnu a skutkovú zložitosť veci, a tým by opodstatňovali celkovú dĺžku namietaného konania.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa,   ktorý   v konaní   vystupuje   ako   odporca v 1. rade, ústavný súd zo spisového materiálu zistil, že sa sťažovateľ nezúčastnil ohliadky na mieste, hoci bol riadne predvolaný. Inak sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu a po právoplatnosti príslušných uznesení včas zaplatil preddavok na trovy dôkazov. Ústavný súd   v namietanom   konaní   nezistil   také   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   podiel sťažovateľa na zbytočných prieťahoch.

3.   V rámci   tretieho   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu,   pričom vychádzal   zo   svojej   judikatúry,   podľa   ktorej   zbytočné   prieťahy   v konaní   môžu   byť zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou   príslušného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou činnosťou,   teda   takým konaním,   ktoré   nevedie   k odstráneniu   právnej   neistoty   účastníka konania   (II.   ÚS   32/03,   IV.   ÚS   267/04),   a teda   úkony   okresného   súdu   neposudzoval z hľadiska ich množstva, ale efektívnosti pre rozhodnutie vo veci.

Z tohto pohľadu ústavný súd konštatoval, že okresný súd sa počas celého konania nevysporiadal s nedostatkami návrhu na začatie konania. Hoci dvakrát vo veci meritórne rozhodol, odvolací súd dvakrát jeho rozsudok zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že mu vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a viaceré procesné pochybenia, pričom   pri   druhom   zrušení   poukázal   na   nerešpektovanie   právne   záväzného   názoru odvolacieho   súdu.   O efektívnom   postupe   okresného   súdu   nesvedčí   ani   skutočnosť,   že okresný súd opakovane žiadal doklady a informácie z katastra nehnuteľností, vykonal aj ohliadku na mieste, ale až 19. apríla 2006 ustanovil znalca za účelom identifikácie spornej parcely.

Vychádzajúc z uvedených   skutočností   a s prihliadnutím na celkovú   dĺžku konania ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   okresný   súd   v namietanom   konaní   svojím   postupom spôsobil zbytočné prieťahy v konaní a porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Pretože namietané konanie sp. zn. 10 C 1377/98 okresný súd zastavil uznesením z 1. marca 2007, neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v tejto veci v ďalšom období konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   100 000   Sk s odôvodnením, že okresný súd vo veci riadne nekoná, čím umožňuje navrhovateľom ďalší nezákonný   postup.   Pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd zohľadnil   celkový   priebeh   konania,   jeho   doterajšiu   dĺžku   a   ďalšie   okolnosti   prípadu a dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 80 000 Sk (slovom   osemdesiattisíc   slovenských   korún)   sťažovateľovi   primerané   konkrétnym okolnostiam prípadu.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom   na   to,   že   si   sťažovateľ   neuplatnil   úhradu   trov   konania,   ústavný   súd o úhrade trov nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007