znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 360/2014-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   senátu   Lajosa Mészárosa,   zo   sudkyne Ivetty   Macejkovej   a   sudcu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DYNAMIC LP, s. r. o., Slnečná 2578, Vranov nad Topľou, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Drgoncom, DrSc., Advokátska kancelária, Klincová 37/B, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa „čl. 48 ods. 2 v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným čl. 46 ods. 1 ako aj v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nečinnosťou Krajskej prokuratúry v Prešove“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DYNAMIC LP, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2013   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   DYNAMIC   LP,   s.   r.   o.,   Slnečná 2578, Vranov   nad   Topľou   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa «čl.   48 ods. 2 v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným čl. 46 ods. 1 ako aj v spojení s čl.   1   ods.   1   a   čl.   2   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „ústava“) nečinnosťou Krajskej prokuratúry v Prešove» (ďalej aj „krajská prokuratúra“).

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov priznané čl. 48 ods. 2 v spojení so základným právom na súdnu ochranu priznaným čl. 46 ods. 1 ako aj v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nečinnosťou Krajskej prokuratúry v Prešove porušené bolo.

2. Krajskej prokuratúre v Prešove prikazuje, aby v konaní o sťažovateľovom podnete, sp. zn. Kd 180/12-4 z 13. 9. 2012 vedenom podľa rozhodnutia Generálnej prokuratúry SR o vrátení   podnetu   v   časti   namietajúcej   neústavnosť   VZN   mesta   Humenné   č.   120/2012 o obmedzení   hazardných   hier   na   území   mesta   Humenné   ďalej   konala   bez   zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva   sťažovateľovi   za   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   a   základného   práva   na   súdnu   ochranu   primerané   finančné zadosťučinenie   3.000,-   euro.   Krajská   prokuratúra   v   Prešove   je   povinná   vyplatiť   toto zadosťučinenie do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet sťažovateľa.

4.   Sťažovateľovi   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   323   euro a 50 centov,   ktorú   je   Krajská   prokuratúra   v   Prešove   povinná   vyplatiť   advokátovi JUDr. Jánovi   Drgoncovi,   DrSc,   do   dvoch   mesiacov   od   vyhlásenia   tohto   nálezu   v   sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet advokáta.“

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «Sťažovateľ prostredníctvom advokáta JUDr. Jána Drgonca, DrSc... zastupujúceho predkladateľa podnetu... predložil Krajskej prokuratúre v Prešove podnet, ktorým požiadal prokuratúru o podanie protestu prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti všeobecne záväznému nariadeniu Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011 zo dňa 9. novembra 2011 o obmedzení hazardných hier na území Mesta Humenné z dôvodu nesúladu s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Predkladateľ podnetu požiadal o podanie protestu prokurátora proti celému   všeobecne   záväznému   nariadeniu   Mestského   zastupiteľstva   v Humennom č. 114/2011. Podnet bol doručený Krajskej prokuratúre v Prešove dňa 31. augusta 2012. Prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. Ondrej Hvišč, PhDr. upovedomil sťažovateľa listom z 10. 9. 2012, že podnet na preskúmanie zákonnosti VZN Mestského zastupiteľstva v Humennom   č.   114/2011   o   obmedzení   hazardných   hier   na   území   mesta   Humenné   bol doručený Krajskej prokuratúre v Prešove, a že o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľa upovedomí v zákonom ustanovenej 2 mesačnej lehote...

Prokurátor krajskej prokuratúry JUDr. O. Hvišč listom z 18. 9. 2012 vyrozumel sťažovateľa, že proti VZN Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011 podal protest prokurátora...

Mestské   zastupiteľstvo   v   Humennom   na   svojom   XIV.   zasadnutí   konanom   dňa 12. októbra 2012 v súlade so svojím vopred oznámeným programom najskôr upravilo VZN o   hazardných   hrách   na   území   mesta   Humenné,   pričom   nie   je   jednoznačné,   či   VZN č. 114/2011 zrušilo a nahradilo novým VZN s porovnateľným, možno až v podstate zhodným obsahom,   alebo   či   VZN   č.   114/2011   zmenilo.   Právnym   prostriedkom   pre   úpravu   VZN č. 114/2011   sa   podľa   vyjadrenia   primátorky   Mesta   Humenné   na   XIV.   zasadnutí   stala „autoremedúra.“

V nadväznosti na dianie na XIV. zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Humennom predkladateľ podnetu rozšíril svoj podnet tak, aby sa súčasťou konania stalo aj „nové“ či „novelizované“   znenie   Všeobecne   záväzného   nariadenia   č.   114/2011   po   údajnej „autoremedúre“.   Predkladateľ   podnetu   urobil   písomný   úkon   smerujúci   k   rozšíreniu podnetu dňa 16. októbra 2012 listom, ktorý bol Krajskej prokuratúre v Prešove doručený 18. októbra 2012.

Prokurátor   Krajskej   prokuratúry   v   Prešove   JUDr.   Ondrej   Hvišč,   PhD.   listom z 18. 12. 2012   právnemu   zástupcovi   podnetu   oznámil,   že   zákonná   dvojmesačná   lehota na vybavenie podnetu bola podľa § 33 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov nadriadeným prokurátorom predĺžená.

List   neuviedol   lehotu,   o   ktorú   bola   zákonná   dvojmesačná   lehota   na   vybavenie podnetu predĺžená....

Sťažovateľ listom z 2. marca 2013 oslovil krajského prokurátora. Sťažovateľ v liste uviedol, že od predĺženia lehoty uplynulo dva a pol mesiaca. Aj ustanovenie § 33 ods. 1 zákona   o   prokuratúre   podlieha   príkazu   čl.   152   ods.   4   Ústavy   SR,   podľa   ktorého interpretácia   a   aplikácia   každého   všeobecne   záväzného   právneho   predpisu   musí   byť v súlade s ústavou.

K   ústavou   zaručenej   ochrane   patrí   aj   základné   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov sa Ústavou SR, ktoré sa nezaručuje iba pred orgánmi súdnej moci.   Každý   orgán   verejnej   moci   v   Slovenskej   republike   je   povinný   konať   tak, aby oprávnenej   osobe   zabezpečil   dostupnosť   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 62/1999; I. ÚS 41/1999).

Z   tohto   dôvodu   sťažovateľ   požiadal   krajského   prokurátora   o   oznámenie   lehoty, o ktorú bolo vybavovanie jeho podnetu predĺžené podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre, ako   aj   o   vyrozumenie   o   opatreniach   smerujúcich   k   zabezpečeniu   základného   práva predkladateľa   podnetu   na   vybavenie   jeho   podnetu   v   súlade   so   základným   právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov....

Krajský prokurátor na sťažovateľov list neodpovedal. Prokurátor   krajskej   prokuratúry   JUDr.   O.   Hvišč   vyrozumel   sťažovateľa   listom zo 14. 3. 2012   (prepis   v   dátume;   list   musel   byť   napísaný   14.   3.   2013,   čo   preukazuje odoslanie 21.3.2013), že mestské zastupiteľstvo zákonným procesným postupom prijalo VZN č. 120/2012, ktorým zrušilo zároveň predchádzajúce VZN č. 114/2011... Z uvedeného taktiež vyplýva, že účinnosťou VZN č. 120/2012 bolo zrušené VZN č. 114/2011 a preto nie je možné ho ďalej preskúmavať, keďže neexistuje. V súvislosti s Vašou námietkou o aplikácii tzv. autoremedúry pri zrušovaní VZN č. 114/2011 uvádzam, že podľa môjho názoru mestské zastupiteľstvo nemohlo aplikovať procesný inštitút autoremedúry na zmenu, resp. zrušenie VZN z tých istých dôvodov, ktoré ste uviedli v podnete...

Prokurátor   krajskej   prokuratúry   JUDr.   O.   Hvišč   vyrozumel   sťažovateľa   listom zo 14. 3.,   že   jeho   podnet   v   rozsahu   namietajúcom   nesúlad   VZN   č.   120/2012   postupuje Generálnej   prokuratúre   SR,   lebo   o   jeho   proteste   prokurátora   sp.   zn.   Kd   180/12-4 z 13. 9. 2012   nebolo   „do   dnešného   dňa   zákonne   rozhodnuté,   pričom   neústavný   stav pretrváva.“...

Dňa 26. 4. 2013 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený list z Generálnej prokuratúry   SR   z   5.   apríla   2013,   v   ktorom   prokurátorka   JUDr.   Mária   Drexlerová vyrozumela   sťažovateľa,   že   Krajská   prokuratúra   postúpila   25.   marca   2013   Generálnej prokuratúre SR podnet v časti, kde sťažovateľ namieta neústavnosť VZN mesta Humenné č. 120/2012 o obmedzení hazardných hier na území mesta Humenné. Takýto postup podľa názoru generálnej prokuratúry nezodpovedá § 48 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Preto   generálna   prokuratúra   vrátila   vec   Krajskej   prokuratúre   v   Prešove   s   tým, aby preskúmala VZN v celom rozsahu...

Od   26.   apríla   2013   sťažovateľ   nemá   nijaké   informácie   o   postupe   pri   ďalšom vybavovaní   svojho   podnetu.   Prokurátor   konajúci   o   sťažovateľovom   podnete   vyhodnotil sťažovateľov podnet ako právne opodstatnený, čo preukazuje podanie protestu na podklade podaného   podnetu,   ale   neuplatnil   oprávnenia,   ktoré   mu   právny   poriadok   SR   ukladá uplatniť.   Tým   de   facto   porušil   zákonom   ustanovené   povinnosti,   hoci   sám   v   liste zo 14. 3. 2012 priznal, že neústavný stav vyvolaný obecnou úpravou pretrváva.

Krajská   prokuratúra   v   Prešove   sa   uspokojila   s   formálnym   zistením,   že   mestské zastupiteľstvo v Humennom zrušilo VZN č.   114/2011,   a tak zdanlivo vyhovelo protestu prokurátora. Krajská prokuratúra v Prešove ako keby nepriznala právny význam okolnosti, že   pôvodné   VZN   č.   114/2011   orgán   územnej   samosprávy   v   Humennom   nahradil predstierane   novým   VZN   č.   120/2012,   ktoré   je   svojím   obsahom   v   podstate   zhodné so „zrušeným“ VZN č. 114/2011. Aj po vyhovení protestu prokurátora faktický stav zostal naďalej protiprávny, len podľa zdanlivo novej úpravy.»

V   ďalšom   sťažovateľka   poukázala   na   skutočnosť,   že   vyčerpala   všetky   opravné prostriedky a iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov. Uviedla,   že „sťažnosť   podľa   §   62   ods.   1   zák.   č.   757/2004   Z.   z.   nepredstavuje   právny prostriedok poskytnutý sťažovateľovi v okolnostiach prípadu...“.

Podľa sťažovateľky „Za iný právny prostriedok ustanovený na účinnú ochranu práv sťažovateľa   nemožno   označiť   ani   ďalší   opakovaný   podnet   podľa   §   34   ods.   1   zákona o prokuratúre.

Sťažovateľ v okolnostiach prípadu nemá k dispozícii opravný prostriedok ani iný právny   prostriedok,   ktorý   mohol   účinne   uplatniť   na   ochranu   svojich   základných   práv a slobôd.“

V ďalšom sťažovateľka uviedla:«Prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania. V odôvodnených   prípadoch   rozhodne   o   predĺžení   tejto   lehoty   bezprostredne   nadriadený prokurátor (§ 33 ods. 1 zákona o prokuratúre).

Aj ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre podlieha príkazu čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého interpretácia a aplikácia každého všeobecne záväzného právneho predpisu musí byť v súlade s ústavou.

K   ústavou   zaručenej   ochrane   patrí   aj   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov sa Ústavou SR, ktoré sa nezaručuje iba pred orgánmi súdnej moci. Každý orgán verejnej moci v Slovenskej republike je povinný konať tak, aby oprávnenej osobe   zabezpečil   dostupnosť   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Ustanovením   druhej   vety   §   33   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   sa   bezprostredne nadriadenému   prokurátorovi   nepriznalo   oprávnenie   zrušiť   povinnosť,   ktorá sa prokurátorovi ustanovuje prvou vetou § 33 ods. 1. Bezprostredne nadriadený prokurátor nedostal ani zákonné oprávnenie na mnohonásobné predĺženie dvojmesačnej lehoty určenej prvou vetou § 33 ods. 1 zákona.

Právny zástupca sťažovateľa požiadal listom z 2. marca 2013 krajského prokurátora o oznámenie lehoty, o ktorú bolo vybavovanie jeho podnetu predĺžené podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre, ako aj o vyrozumenie o opatreniach smerujúcich k zabezpečeniu základného práva predkladateľa podnetu na vybavenie jeho podnetu v súlade so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Krajský prokurátor sa k žiadosti sťažovateľa dosiaľ nijako nevyslovil.

Krajská   prokuratúra   v   Prešove   od   okamihu,   keď   jej   Generálna   prokuratúra   SR vrátila vec na preskúmanie celého VZN, sa správa, ako keby podľa druhej vety § 33 ods. 2 zákona   o   prokuratúre   mala   oprávnenie   predĺžiť   vybavenie   sťažovateľovho   podnetu na večnosť.   Toto   správanie,   ktorého   podstatou   je   buď   úplná   nečinnosť,   alebo   celkom liknavá   činnosť,   má   povahu   svojvôle   nezlučiteľnej   s   §   33   zákona   o   prokuratúre.   Táto svojvôľa je príčinou, pre ktorú je v okolnostiach prípadu dosiaľ porušované základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľ ďalej namieta, že v príčinnej súvislosti s porušovaním jeho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   dochádza   k   porušovaniu   jeho základného práva na súdnu ochranu...

Pri plnení úloh je prokurátor povinný rešpektovať a chrániť základné ľudské práva a slobody (§ 5 písm. b/) a chrániť verejný záujem (§ 5 písm. c/ zákona o prokuratúre). Sťažovateľ je právnická osoba, a preto je oprávnený žiadať prokuratúru o dôslednú, rýchlu a účinnú ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov pomocou každého zákonom ustanoveného prostriedku.

K   zákonným   prostriedkom   uplatňovania   pôsobnosti   prokuratúry   patrí   protest prokurátora.   Podľa   §   22   ods.   1   písm.   a)   bod   2   zák.   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre je prokurátor   oprávnený   podať   protest   proti   všeobecne   záväznému   nariadeniu   územnej samosprávy.

„Orgán verejnej   správy,   ktorý vybavuje protest   prokurátora,   je   povinný umožniť prokurátorovi účasť na prejednaní protestu, ak o to prokurátor požiada.“ (§ 23 zákona o prokuratúre).

Konanie   o   proteste   prokurátora   proti   všeobecne   záväznému   právnemu   predpisu je predmetom úpravy § 25 zákona o prokuratúre...

Ak   obec   alebo   vyšší   územný   celok   nezruší   alebo   nezmení   na   základe   protestu prokurátora   svoje   všeobecne   záväzné   nariadenie,   môže   prokurátor   vo   veciach   územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom (prvá veta § 250zfa ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor (§ 250zfa ods. 2 OSP). V   okolnostiach   sťažovateľovho   prípadu   prokurátor   uznal   opodstatnenosť sťažovateľovho podnetu, podal protest súladný s podnetom. Keď nepochodil, nedosiahol nápravu v činnosti mestského zastupiteľstva, neuplatnil právomoc, ktorú má podľa § 250zfa OSP v spojení s § 3 ods. 2 a § 5 písm. b) a c) zákona o prokuratúre.

Prokurátor podľa § 250zfa OSP môže podať žalobu. Táto možnosť zahŕňa právo úvahy, či došlo k porušeniu zákona. Možnosť priznaná zákonom neimplikuje právo úvahy, či v   prípade   potvrdenia   porušenia   zákona   prokurátor   bude   konať,   alebo   či   napriek porušeniu zákona svoju povinnosť ustanovenú § 5 zákona o prokuratúre nesplní.

Prokurátor   konajúci   v   mene   Krajskej   prokuratúry   v   Prešove   nesprávne   právne posúdil úpravu § 250zfa OSP, keď ju interpretoval a aplikoval v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. e) Ústavy SR. Podľa listu prokurátora JUDr. Hvišča zo 14.3.2012 má oprávnenie podať   návrh   na   preskúmanie   súladu   VZN   so   zákonom   generálny   prokurátor   SR,   lebo primárne treba preskúmať súlad VZN s Ústavou SR (s. 5).

V skutočnosti preskúmanie súladu VZN správnym poriadkom je podľa čl. 124 ods. 1 Ústavy SR rozdelené do dvoch pásiem;

a) súlad   VZN   sústavou   SR,   ústavnými   zákonmi   a   medzinárodnými   zmluvami je zverený do pôsobnosti Ústavného súdu SR,

b) súlad   VZN   so   zákonmi   a   podzákonnými   všeobecne   záväznými   právnymi predpismi je zverený do pôsobnosti všeobecných súdov (lebo o nich rozhoduje „iný súd“ určený podľa OSP).

Oprávneným subjektom pre podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR je generálny   prokurátor   SR.   Oprávneným   subjektom   pre   podanie   návrhu   na   konanie pred všeobecným súdom je každý prokurátor...

„Aj   keď so ustanovenie čl.   2   ods.   2   ústavy výslovne vzťahuje   na štátne orgány, implikovane sa týka aj právneho postavenia občanov, ktorým zaručuje, že každý občan má právo   na   to,   aby   sa   všetky   štátne   orgány   voči   nemu   správali   len   spôsobom,   ktorý im dovoľuje   ústava   a   ďalšie   zákony.   Tento   vzťah   štátnych   orgánov   a   občanov   ústava jednotne   ustanovuje   pre   všetky   práva   a   slobody   zaručené   našim   ústavným   poriadkom. V súlade s ním preto treba vysvetľovať a uplatňovať aj kreačnú právomoc národnej rady. Ústavný súd preto vyslovil aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy, a to v spojitosti s porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.“ (I. ÚS 76/2011...)...»

Sťažovateľka právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré žiadala nálezom priznať,   odôvodnila   tým,   že „samé   rozhodnutie   o   porušení   jeho   základných   práv nezabezpečuje   ochranu   ústavnosti   v   náležitom   rozsahu   a   kvalite.   Sťažovateľ   odo   dňa účinnosti   svojvoľne   schváleného   neústavného   a   nezákonného   VZN   Mesta   Humenné č. 114/2011 stratil možnosť pokojne užívať svoj majetok a poberať z neho úžitky. Zároveň mu zostala zachovaná zákonom ustanovená povinnosť plniť odvody voči štátu. Prokuratúra, ako orgán zriadený štátom na ochranu osôb aj pred týmito účinkami samosprávneho práva vyjadreného vo VZN, nekonala tak, ako orgán štátu zriadený v podmienkach materiálneho právneho štátu konať má. Namiesto plnenia svojej zákonom ustanovenej povinnosti zostala dlhodobo nečinná, a tak prispela k nedostupnosti základných práv a slobôd pre sťažovateľa. Tým spôsobila sťažovateľovi ujmu spočívajúcu v dlhodobom pocit zúfalstva a beznádeje, že privilégiá   života   v   materiálnom   právnom   štáte   sú   pre   neho   nedostupné   kvôli nedbanlivosti   prokuratúry   ako   ochrancu   materiálneho   právneho   štátu.   Kompenzáciou za túto ujmu je primerané finančné zadosťučinenie, o ktoré sťažovateľ žiada.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z   petitu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   označených   práv nečinnosťou krajskej prokuratúry, konanie, v ktorom má byť krajská prokuratúra nečinná, však neoznačila. O podnetoch sťažovateľky vo veci podania protestu prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. a) bodu 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti všeobecne záväznému nariadeniu (ďalej aj „VZN“)   Mestského   zastupiteľstva   v   Humennom   č.   114/2011   z   9.   novembra   2011 o obmedzení hazardných hier na území mesta Humenné z dôvodu nesúladu s ustanovením § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších   predpisov   sa   na   krajskej   prokuratúre   vedú   dve   konania,   a   to   pod   sp.   zn. Kd 180/12 a pod sp. zn. Kd 219/2012.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   v   danej   veci   skúmal,   či   sú   splnené   podmienky na konanie   pred   ním.   V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov orgánmi prokuratúry, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má právo napr. podľa § 31 ods. 1 a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 6 ods. 1 zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Sťažovateľka   podala   prvý   podnet   (na   podanie   protestu   prokurátora   proti   VZN Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011) 31. augusta 2012. Vec bola na krajskej prokuratúre zaevidovaná pod sp. zn. Kd 180/12.

Prokurátor   krajskej   prokuratúry   JUDr.   O.   Hvišč   listom   z   18.   septembra   2012 vyrozumel sťažovateľku, že proti VZN Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 114/2011 podal protest prokurátora.

Druhý podnet vo veci podnetu na podanie protestu prokurátora proti VZN Mestského zastupiteľstva   v   Humennom   č.   114/2011   doručila   sťažovateľka   krajskej   prokuratúre 18. októbra 2012. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. Kd 219/2012.

Podaním   z   2.   marca   2013   adresovaným   osobne   JUDr.   Mikulášovi   Gardeckému, krajskému prokurátorovi, označeným ako „Podnet na podanie protestu prokurátora proti VZN   Mestského   zastupiteľstva   v Humennom   č.   114/2011   o   obmedzení   hazardných   hier na území   Mesta   Humenné“ sťažovateľka,   v   zastúpení   právnym   zástupcom,   popísala chronológiu jej podaní krajskej prokuratúre v označenej veci, pričom v závere uviedla: „V mene predkladateľa podnetu si dovoľujem požiadať Vás, vážený pán krajský prokurátor, o oznámenie lehoty, o ktorú bolo vybavovanie jeho podnetu predĺžené podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre, ako aj o vyrozumenie o opatreniach smerujúcich k zabezpečeniu základného práva predkladateľa podnetu na vybavenie jeho podnetu v súlade so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Dňa   14.   marca   2013   prípisom   č.   k.   Kd   219/12-18   krajská   prokuratúra   oznámila sťažovateľke, že všeobecne záväzné nariadenie mesta Humenné č. 114/2011 bolo v celom rozsahu zrušené na zasadnutí mestského zastupiteľstva 12. októbra 2012. V ten istý deň mestské zastupiteľstvo prijalo všeobecne záväzné nariadenie č. 120/2012, ktoré nahradilo pôvodné   –   č.   114/2011,   preto   podľa   mesta   Humenné „Možno...   uzavrieť,   že   VZN č. 120/2012,   ktoré   bolo   zákonným   spôsobom   prijaté,   je   účinné   a   platné,   pričom   jeho účinnosťou došlo k zrušeniu VZN č. 114/2011“.

Krajský prokurátor, poukazujúc na tento záver, sťažovateľke oznámil, že jej „podnet v časti namietajúcej nezákonnosť z dôvodov pod bodom 1. a 2., zovšeobecnených na str. 1 a 2 tohto listu, ako nedôvodný odkladám“.

Podnet v časti, „v ktorej namieta zákonnosť vybavenia protestu prokurátora sp. zn. Kd   180/12-4   z   13.   9.   2012“,   považovala   krajská   prokuratúra   za   dôvodný,   preto   proti postupu   mestského   zastupiteľstva   v   konaní   o   proteste   prokurátora   podala   upozornenie prokurátora.

III.

1. Ústavný súd v prvom rade preskúmal, či je sťažovateľka v rámci vybavovania jej podnetu krajskou prokuratúrou účastníčkou takých konaní vedených na krajskej prokuratúre (pod sp. zn. Kd 180/12 a sp. zn. Kd 219/2012), kde by krajská prokuratúra rozhodovala o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sťažovateľky, resp. kde vzniká sťažovateľke legitímny právny nárok na konkrétny postup prokuratúry.

Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   vykonáva   dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa   §   21   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   vykonáva   dozor   nad dodržiavaním   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   orgánmi verejnej správy

a) preskúmavaním zákonnosti

1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy...,

b) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti,

c) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o prokuratúre právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva   dozor   nad dodržiavaním   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú:

a) protest prokurátora,

b) upozornenie prokurátora,

c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

Podľa   §   21   ods.   3   zákona   o   prokuratúre   je   právnym   prostriedkom   dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy, vyhláške, výnosu a opatreniu ústredného orgánu štátnej správy, opatreniu, rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis protest prokurátora.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa názoru ústavného súdu právne prostriedky uvedené v § 21 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, nedávajú   prokurátorovi   právomoc   vydávať   v rámci   vybavovania   podnetu   rozhodnutia (alebo iné opatrenie), ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do základného práva fyzickej alebo právnickej   osoby,   ktorá   podala   podnet   podľa   §   31   ods.   2   zákona   o prokuratúre,   resp. prokuratúra   nerozhoduje stricto   sensu o právach,   právom   chránených   záujmoch a povinnostiach podnecovateľa, kde by došlo k zásahu do právnej pozície podnecovateľa. Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že právu dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu v zmysle § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou tohto práva   dotknutej   osoby   nie   je   aj   právo,   aby   príslušné   orgány   prokuratúry   jej   podnetu (podaniu)   aj   vyhoveli   v   súlade   s   jej   predstavami   (porov.   I.   ÚS   40/01,   II.   ÚS   168/03, III. ÚS 133/06).

Ingerencia právnickej osoby alebo fyzickej osoby v konaní o proteste prokurátora môže   byť   len   vo   vzťahu „práva   podať   podnet“ (§   31   ods.   2   zákona   o prokuratúre) na preskúmanie rozhodnutí verejnej správy.

Zákon o prokuratúre (§ 33) ukladá prokurátorovi dvojmesačnú lehotu na vybavenie podnetu. O spôsobe vybavenia musí podnecovateľa upovedomiť.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre mohla sťažovateľka, ak bola toho názoru, že jej podnet nebol vybavený zákonným spôsobom, požiadať o preskúmanie zákonnosti jeho vybavenia opakovaným podnetom nadriadeným prokurátorom, ktorým podľa § 54 ods. 1 písm. b) zákona o prokuratúre je prokurátor generálnej prokuratúry.

Ústavný súd uzatvára, že v rámci vybavovania podnetu krajskou prokuratúrou (i) nemožno hovoriť o rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sťažovateľky stricto sensu, (ii) výsledkom vybavenia podnetu nie je konštitutívne alebo deklaratórne   rozhodnutie   o právach,   právom   chránených   záujmoch   a povinnostiach sťažovateľky alebo zmena právnej pozície sťažovateľky (iii) a nemožno hovoriť o právnej neistote   (a   záujme   na   jej   odstránení)   sťažovateľky,   keďže   krajská   prokuratúra   pri vybavovaní   podnetu   nerozhoduje   o sťažovateľkiných   právach,   právom   chránených záujmoch a povinnostiach stricto sensu. Z toho pohľadu je sporný (resp. v zásade vylúčený) potenciálny zásah krajskej prokuratúry do práva sťažovateľky garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy   pri   vybavovaní   podnetu.   Pri   tomto   závere   je   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti odmietnuť   ako   zjavne   neopodstatnenú.   Avšak   i v prípade   pripustenia   záveru   o práve na vybavenie podnetu   bez zbytočných   prieťahov (výlučne v rovine akademických   úvah) ústavný súd konštatuje, že k vybaveniu podnetu sťažovateľky zo strany krajskej prokuratúry došlo   zákonným   spôsobom,   a to   podaním   protestu   prokurátora   mestu   Humenné a oznámením o vybavení podnetu z 18. septembra 2012 a zo 14. marca 2012, ktoré boli doručené sťažovateľke. Navyše, VZN č. 114/2011 bolo na základe protestu prokurátora mestom   Humenné   zmenené. Z uvedeného   vyplýva,   že   nemôže   byť   už   ani   potenciálne „v stávke“   otázka   odstránenia   právnej   neistoty   sťažovateľky   a bolo   by   možné   sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   krajskej   prokuratúry   odmietol   v zmysle   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

K   namietanému   porušeniu   čl.   46   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   uvádza,   že   pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   krajská   prokuratúra   reagovala   na   podnet zákonným   spôsobom,   a teda   riadne   plnila   svoje   povinnosti   vyplývajúce   zo   zákona o prokuratúre,   pričom   vybavila   podnet   sťažovateľky   oznámeniami   o vybavení   podnetu a podaním   protestu   prokurátora   mestu   Humenné,   ktoré   spĺňa   náležitosti   predpokladané zákonom o prokuratúre, v ktorom krajská prokuratúra vyjadrila odôvodnený právny názor na   zistený   skutkový   stav.   Ústavný   súd   konštatuje,   že postupom   krajskej   prokuratúry v súlade so zákonom o prokuratúre nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky domáhať sa ochrany svojich práv podaním podnetu alebo opakovaného podnetu orgánom prokuratúry a postup krajskej prokuratúry nemožno hodnotiť ako arbitrárny, závery krajskej prokuratúry v oznámeniach o vybavení podnetu nie sú extrémne nelogické ani sa neodchýlili od veci samej a je nutné považovať ich za výraz autonómneho prokurátorského postupu, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. V tomto ohľade je sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy neopodstatnená.

2. Dôvodom na odmietnutie sťažnosti je aj skutočnosť, že ak sťažovateľka bola toho názoru, že krajská prokuratúra porušila jej základné práva, mala v prvom rade vyčerpať opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu základných práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   oprávnená   podľa   zákona o prokuratúre (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

V zmysle   §   31   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľke účinnú ochranu jej práv a právom chránených záujmov (mutatis mutandis IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03). Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci   individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Sťažovateľka nie je oprávnená vyberať si orgán verejnej moci, ktorý má poskytnúť ochranu   jej   základných   práv.   Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   ak   sa   sťažovateľka domnievala,   že   krajská   prokuratúra   porušila   niektoré   jej   základné   právo,   mohla   využiť tie právne prostriedky, ktoré jej zákon účinne poskytuje (obdobne II. ÚS 216/2011).

Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového stavu, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky   mohol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietnuť pre neprípustnosť.

3. Ústavný súd na záver uvádza, že čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy neobsahujú konkrétnu   garanciu   základného   práva   alebo   slobody,   ale   sú   základným   či   všeobecným ustanovením limitujúcim konanie štátu (čl. 2 ods. 2 ústavy), a tým i zásahy štátu vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd (čl. 1 ods. 1). Ich aplikácia sa v sťažnostiach viaže na vyslovenie   porušenia   individuálne   určeného   základného   práva   alebo   slobody sťažovateľa, a preto požiadavka na vyslovenie porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy bez   vzťahu   ku   konkrétnemu   základnému   právu   alebo   slobode   sťažovateľa   je   zjavne neopodstatnená   (porov.   IV.   ÚS   115/04,   III.   ÚS   229/2011,   I.   ÚS   543/2012).   Z   obsahu sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľka   spojila   porušenie   čl.   1   ods.   1   a čl.   2   ods.   2   ústavy s namietaným porušením čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry. Keďže   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom   krajskej   prokuratúry   nedošlo   k porušeniu sťažovateľkiných   práv   garantovaných   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   ústavy,   je   potrebné sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry odmietnuť   v zmysle   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014