znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 360/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti I. s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. E. M.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15 Rob 406/2012-14 z 20. decembra 2012 a sp. zn. 15 Rob 406/2012-18 z 26. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti I. s. r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013 doručená   sťažnosť   spoločnosti   I.   s.   r.   o.,   B.   (ďalej len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 15 Rob 406/2012-14 z 20. decembra 2012 a č. k. 15 Rob 406/2012-18 z 26. februára 2013.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ na okresnom súde navrhol vydať platobný rozkaz, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť istinu 249,54 € a úroky z omeškania, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v konaní vo výške 70,10 €. Okresný súd vydal platobný rozkaz 20. decembra 2012, ktorým vyhovel jeho návrhu, čo do základného nároku, a z titulu náhrady trov právneho zastúpenia priznal právnemu zástupcovi sumu 35,05 €, a nie ním uplatnenú sumu 70,10 €. Na odvolanie sťažovateľa, čo do rozhodnutia o trovách právneho zastúpenia, okresný súd 26. februára 2013 rozhodol tak, že platobný rozkaz v napadnutej časti (trovy právneho zastúpenia) potvrdil. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že rozhodnutia uvedeného   okresného   súdu   sú   arbitrárne   a   svojvoľné,   mali   vychádzať   pri   rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia z uplatnenej sumy uvedenej v návrhu. Za týchto okolností nebol dôvod na ich krátenie. Pri ich uplatňovaní totiž vychádzal z advokátskej tarify, táto bola   pre   neho   záväzná   a   mala   byť   záväzná   aj   pre   okresný   súd.   Pretože   okresný   súd nezohľadňoval   uvedenú   skutočnosť,   porušil   jeho   základné   práva,   tak   ako   ich   označil, a preto navrhol, aby ústavný súd vydal nález,

„ktorým

- vysloví, že výrokom o náhrade trov konania v platobnom rozkaze Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 15 Rob/406/2012-14, zo dňa 20. 12. 2012 a uznesením Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 15 Rob/406/2012-18, zo dňa 26. 02. 2013, bolo porušené základné právo Sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- zruší výrok o náhrade trov konania v platobnom rozkaze Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 15 Rob/406/2012-14, zo dňa 20. 12. 2012 a uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 15 Rob/406/2012-18, zo dňa 26. 02. 2013 a vráti vec Okresnému súdu Nové Zámky za účelom opätovného rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

... Sťažovateľ sa nedomáha poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia a za postačujúce bude považovať vyslovenie porušenia svojich práv v náleze.

... Sťažovateľ si uplatňuje náhradu trov konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktoré dosiaľ pozostávajú z trov advokátskeho zastúpenia, vo výške 331,15 Eur s DPH (275,96 Eur + 20 % DPH vo výške 55,19 Eur).

Trovy advokátskeho zastúpenia dosiaľ pozostávajú:

- z tarifnej odmeny za prevzatie veci a prípravu zastúpenia, vo výške 130,17 Eur bez DPH, podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení,

- z tarifnej odmeny za písomné podanie na súd vo veci samej, vo výške 130,17 Eur bez DPH, podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení,

- z dvojnásobku režijného paušálu vo výške 7,81 Eur bez DPH, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.

Právny   zástupca   Sťažovateľa   je   platiteľom   DPH,   preto   žiada   priznať   odmenu a náhrady zvýšené o DPH:

Pokiaľ   Sťažovateľovi   vzniknú   ďalšie trovy konania,   vyčísli   ich pred   rozhodnutím vo veci samej.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú predpísané náležitosti zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne   neopodstatnené   môže   ústavný   súd   odmietnuť   na   predbežnom   prerokovaní uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutiami   okresného   súdu   č.   k.   15   Rob   406/2012-14   z   20.   decembra   2012 a č. k. 15 Rob 406/2012-18 z 26. februára 2013.

Ústavný súd nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť aj v súvislosti s námietkami sťažovateľa. Predmet napadnutého   konania   však   už   aj   vzhľadom   na   hodnotu,   ktorá   je   v   „hre“,   nedosahuje v danom   konkrétnom   prípade   intenzitu   predstavujúcu   možnosť   vyslovenia   porušenia základných práv a slobôd bez ohľadu na to, akokoľvek sa účastníka konania môžu citeľne dotknúť.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   vo   svojej podstate sťažovateľ namieta neústavnosť rozhodnutí všeobecného súdu, v dôsledku ktorých mal   byť ukrátený   na   trovách   konania   vo   výške   35,05   €,   čo   predstavuje   rozdiel   medzi uplatnenými   trovami   právneho   zastúpenia   a   ich   priznaním   súdom.   Ústavný   súd   v   tejto súvislosti konštatuje, že aj keby rozhodnutie okresného súdu bolo sporné, v danom prípade je   nevyhnuté   zohľadniť   aj   námietku   intenzity   namietaného   porušenia   zákona   (jeho ústavnoprávny   rozmer),   ktorý   by   odôvodňoval   vyslovenie   porušenia   základného   práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Uvedená   finančná   čiastka,   z   ktorej   skutočnosti „pramenilo“ rozhodnutie, zjavne nedosahuje ani trojnásobok minimálnej mzdy, teda sumy, ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná za bagateľnú (pozri § 238 ods. 5 Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   ustanovuje   trojnásobok   minimálnej   mzdy   ako podmienku   prípustnosti   dovolania   proti   právoplatným   rozhodnutiam   odvolacieho   súdu vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia).

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje proti   rozhodnutiu,   v   ktorom   ide   zjavne   o   bagateľnú   sumu,   poskytnutie   ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu/intenzite (pozri   IV.   ÚS   414/2010,   IV.   ÚS   79/2011,   IV.   ÚS   251/2011).   Posudzovaná   vec zjavne nedosahuje   takúto   intenzitu,   čo   zakladá   dôvod   na   jej   odmietnutie   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013