znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 360/2011-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2012 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. R. Š., H., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 10/2005, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 17 C 4/2011, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. R. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Nitra v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C 10/2005 a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 17 C 4/2011   p o r u š e n é   b o l o.

2. Mgr. R. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur),   ktoré   j   e   Okresný   súd   Nitra   p o v i n n ý   zaplatiť   jej   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Nitra j e   p o v i n n ý   uhradiť   Mgr.   R.   Š.   trovy   právneho   zastúpenia v sume 261,82 € (slovom   dvestošesťdesiatjeden   eur a osemdesiatdva centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. S., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 360/2011-10 z 10. augusta 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 17 C   10/2005   a   v   súčasnosti   vedenom   pod   sp. zn.   17   C   4/2011   (ďalej   aj   „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh najmä vyplynulo, že sťažovateľka podala v roku 2004 žalobný návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru proti K. H. (ďalej   aj   „odporca“).   Vec   bola   na   okresnom   súde   vedená   pod   spisovou   značkou 17 C/10/2005,   pričom   podľa   názoru   sťažovateľky   dochádzalo   v konaní   k zbytočným prieťahom,   pretože   ani   do   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti   vec   nebola „právoplatne skončená“.

Okresný súd po vykonaní pojednávaní v dňoch 6. februára 2008 a 3. marca 2008 rozsudkom   č.   k.   17   C   10/2005-248   z 31.   marca   2008   zamietol   žalobu   sťažovateľky. Na odvolanie   sťažovateľky   sa   Krajský   súd   v Nitre   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a rozsudkom sp. zn. 8 Co 122/2008 zo 4. decembra 2008 rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, potvrdil.

Proti uvedeným rozhodnutiam podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej   republiky,   v dôsledku   čoho   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 1 M Cdo 13/2009 z 21. októbra 2010 zrušil rozsudky oboch súdov a vec vrátil okresnému súdu „na ďalšie konanie“.

Spis bol okresnému súdu vrátený 6. decembra 2010 a podľa sťažovateľky „Od tej doby sa nekonalo až na základe mojej sťažnosti, ktorú som podala predsedovi súdu. Potom bolo   určené   pojednávanie   na   deň   18.4.2011.   Bolo   však   odročené,   podľa   mňa   úplne zbytočne, pretože vo veci už bol vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR. Mala som predložiť doklad o tom, že som bola vymenovaná za riaditeľku na inom pracovisku. Teda dôkaz ktorý vôbec nesúvisí s prejednávanou vecou.

Vec bola odročená na deň 10.5.2010 (správne má byť 9. 5. 2011, pozn.), kedy bolo v plnom rozsahu rozhodnuté o mojom návrhu. Od tejto doby uplynuli dva mesiace a mne ešte nebol doručený rozsudok. Podľa § 158 odsek 4 Občianskeho súdneho poriadku je sudca povinný vyhotoviť rozsudok tak aby bol tento vypravený v lehote 30 dní od jeho vyhlásenia.   Túto   lehotu   na   vyhotovenie   rozsudku   môže   zo   závažných   dôvodov   predĺžiť predseda   príslušného   súdu.   Mám   za   to,   že   tieto   prieťahy   sú   neodôvodnené   a   mňa poškodzujú.“.

Sťažovateľka napokon poukázala na to, že „Táto vec je na súde už takmer sedem rokov a ide o pracovnoprávnu vec, ktorá ešte nie je právoplatne skončená.“.

Z uvedených dôvodov napadnuté takmer sedem rokov trvajúce konanie vyvoláva u sťažovateľky právnu neistotu, pretože v ňom dochádza k zbytočným prieťahom, a preto namieta porušenie označených základných práv a slobôd.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. základné právo sťažovateľky Mgr. R. Š. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Nitre v konaní vedenom pod spisovou značkou 17C/10/2005 sa prikazuje aby konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- eur, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: krajský súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. E. H., listom sp. zn. Spr. 1908/11 z 24. októbra 2011 a právny zástupca sťažovateľky oznámením zo 7. novembra 2011.

2.1   Predseda krajského súdu uviedol najmä tieto relevantné skutočnosti:«(...) Konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 17 C 10/2005 bolo právoplatne skončené dňa 31.1.2009, keď Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 8 Co 122/2008-288 zo dňa 4.12.2008 potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 17 C 10/2005-248 zo dňa 31.3.2008. V   rámci   dovolacieho   konania   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   č.   k. 1 M Cdo 13/2009-319 zo dňa 21.10.2010 zrušil rozsudok prvostupňového i odvolacieho súdu a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie, pričom spis nám bol vrátený dňa 6.12.2010. Vzhľadom k tomu, že pôvodná zákonná sudkyňa na tunajšom súde v tom čase nepôsobila, bola vec pridelená sudkyni Mgr. D. M.,   ktorá sa najskôr oboznámila s rozsiahlym   spisovým   materiálom   i   rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   SR   a   dňa   9.2.2011 vytýčila pojednávanie na 18.4.2011. Na pojednávaní sudkyňa vypočula účastníkov konania k   novým   skutočnostiam,   vyjadrili   sa   aj   zástupcovia   účastníkov   konania   a pojednávanie odročila za účelom predloženia listinného dokladu. Na ďalšom pojednávaní dňa 9.5.2011 bol vo veci vynesený rozsudok. Sudkyňa vzhľadom na počet rozhodnutých vecí v tomto období   a   práceneschopnosť,   dňa   7.6.2011   požiadala   o   predĺženie   lehoty   na   písomné vyhotovenie rozsudku. Jej žiadosti bolo vyhovené a lehota v súlade s § 158 ods.4 OSP bola predĺžená   do   22.7.2011.   Rozsudok   bol   písomne   vyhotovený   20.7.2011   a   odoslaný   dňa 21.7.2011.   Voči   rozsudku   bolo   podané   odvolanie   a   spis   bol   dňa   13.9.2011   predložený odvolaciemu súdu, kde sa t. č. stále nachádza.

Nakoľko súd po vrátení spisu z Najvyššieho súdu SR opätovne rozhodol do 5-tich mesiacov,   pričom   vec   bola   pridelená   novej   zákonnej   sudkyni,   máme   zato,   že   nedošlo k prieťahom   v   konaní.   Pokiaľ   ide   o   namietané   „zbytočné“   odročenie   pojednávania, neprináleží   predsedovi   súdu   posudzovať   správnosť   procesného   postupu   a   rozsahu vykonávaného   dokazovania.   K   zbytočným   prieťahom   nedošlo   ani   pri   vyhotovovaní rozsudku, keďže bol vyhotovený v rámci predĺženej lehoty, čo Občiansky súdny poriadok umožňuje.

V zmysle § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,   o   konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov, oznamujem, že súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

2.2   Právny zástupca sťažovateľky už nereagoval na uvedené vyjadrenie predsedu krajského súdu; prípisom zo 7. októbra 2011 však oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 17 C 4/2011 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 17 C 10/2005):

Dňa 20. októbra 2004 podala sťažovateľka na Okresnom súde Komárno žalobný návrh o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru proti K. H. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 114/04.

Dňa   30.   novembra   2004   Krajský   súd   v Nitre   svojím   uznesením   sp.   zn. 6 NcC 38/2004   vylúčil   všetkých   sudcov   Okresného   súdu   Komárno   z rozhodovania predmetnej veci, pričom vec bola prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. januára 2005).

Dňa 20. januára 2005 bol spis doručený Okresnému súdu Nitra a bol zaevidovaný pod sp. zn. 17 C 10/2005.

Dňa 7. februára 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov návrhu.

Dňa 28. februára 2005 sťažovateľka doplnila svoju žalobu. Dňa 1. marca 2005 okresný súd vyzval Nitriansky samosprávny kraj, aby oznámil, či odporca má právnu subjektivitu, a súčasne požiadal Okresný súd Galanta, aby oznámil, v akom   štádiu   sa   nachádza   vec   sťažovateľky   vedená   na   tomto   súde   pod   sp.   zn.SA-8 C 255/2004. Okresný súd požiadal odporcu o oznámenie, kedy sťažovateľka prevzala oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru a či oznámila, že trvá na tom, aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával.

Dňa   5.   apríla   2005   odporca   reagoval   na   výzvu   okresného   súdu   a   doručil   mu požadované listiny.

Dňa 6. apríla 2005 Okresný súd Galanta oznámil súdu, že spisový materiál sp. zn. SA-8 C 255/04 bol odstúpený krajskému súdu.

Dňa   22.   apríla   2005   Úrad   Nitrianskeho   samosprávneho   kraja   reagoval   na   výzvu okresného súdu.

Dňa   18.   mája   2005   okresný   súd   prerušil   napadnuté   konanie   do   právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. SA-8 C 255/2004. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 21. júna 2005.

V období   od   23.   júna   2005   do   26.   apríla   2006   okresný   súd   priebežne   zisťoval na Okresnom   súde   Galanta,   či   je   vec   vedená   pod   sp.   zn.   SA-8   C   255/04   právoplatne skončená, a žiadal o zaslanie spisu.

Dňa 26. júna 2006 Okresný súd Galanta oznámil, že vo veci sp. zn. SA-8 C 255/04 bolo podané odvolanie a spis sa nachádza na krajskom súde.

Dňa 23. októbra 2006 Okresný súd Galanta oznámil, že spis sp. zn. SA-8 C 255/04 sa ešte nachádza na krajskom súde.

Dňa 22. marca 2007 Okresný súd Galanta oznámil, že spis sp. zn. SA-8 C 255/04 sa nachádza   na   Okresnej   prokuratúre   G.   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“),   pretože sťažovateľka podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

Dňa 22. marca 2007 okresný súd požiadal okresnú prokuratúru o zapožičanie spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. SA-8 C 255/04.

Dňa 2. apríla 2007 okresná prokuratúra oznámila, že spis nemôže zapožičať, pretože „náčrt podnetu na mimoriadne dovolanie“ musia v lehote 1 mesiaca predložiť Krajskej prokuratúre v T. (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Dňa 21. mája 2007 okresný súd požiadal okresnú prokuratúru o zaslanie uvedeného spisu.Dňa 13. júna 2007 okresná prokuratúra oznámila, že žiadaný spis bol 10. apríla 2007 postúpený krajskej prokuratúre.

Dňa   9.   júla   2007   Okresný   súd   Galanta   doručil   požadovaný   spis   sp.   zn.SA-8 C 255/04 okresnému súdu.

Dňa 17. októbra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 18. októbra 2007 okresný súd uznesením č. k. 17 C 10/2005-86 zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. novembra 2007).Dňa   18.   októbra   2007   okresný   súd   zaslal   krajskej   prokuratúre   spis   sp.   zn.SA-8 C 255/2004.

Dňa 23. októbra 2007 odporca doručil okresnému súdu listinné dôkazy.Dňa 20. novembra 2007 okresný súd si opäť vyžiadal spis sp. zn. SA-8 C 255/2004. Súčasne požiadal krajskú prokuratúru o oznámenie, či bolo vyhovené opätovnému podnetu sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania.

Dňa 12. decembra 2007 krajská prokuratúra oznámila, že žiadaný spis bol vrátený Okresnému súdu Galanta. Podnet bol odložený ako nedôvodný.

Dňa 10. januára 2008 bol okresnému súdu doručený spis sp. zn. SA-8 C 255/2004, zároveň súd nariadil pojednávanie na 6. február 2008.

Dňa 6.   februára   2008   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na účely ďalšieho dokazovania na 3. marec 2008.

Dňa 12. februára 2008 odporca doručil súdu listinné dôkazy.Dňa 18. februára 2008 sťažovateľka doručila súdu návrh na doplnenie dokazovania. V ten istý deň okresný súd požiadal Nitriansky samosprávny kraj o oznámenie, kedy došlo k navýšeniu počtu zamestnancov u odporcu.

Dňa 22. februára 2008 odporca doručil súdu svoje vyjadrenie.Dňa   3.   marca   2008   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na účely ďalšieho dokazovania na 26. marec 2008.

Dňa   26.   marca   2008   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na účely vyhlásenia rozsudku na 31. marec 2008.

Dňa 31. marca 2008 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 17 C 10/2005-248, ktorým súd zamietol žalobu sťažovateľky.

Dňa 13. mája 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.Dňa 14. mája 2008 okresný súd zaslal odvolanie na vyjadrenie právnej zástupkyni odporcu.

Dňa 2. júna 2008 sa odporca faxovým podaním vyjadril k odvolaniu sťažovateľky (poštou bolo toto vyjadrenie doručené súdu 3. júna 2008).

Dňa   4.   júna   2008   bol   spis   doručený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol   o odvolaní sťažovateľky. Spis bol na krajskom súde zaevidovaný pod sp. zn. 8 Co 122/2008. Dňa 4. decembra 2008 krajský súd rozsudkom sp. zn. 8 Co 122/2008 rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, potvrdil.

Dňa   4.   februára   2009   nadobudol   právoplatnosť rozsudok   okresného   súdu č.   k. 17 C 10/2005-248 z 31. marca 2008.

Dňa   14.   októbra   2009   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   podala na najvyššom   súde   mimoriadne   dovolanie   proti   uvedenému   rozhodnutiu.   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 M Cdo 13/2009.

Dňa   21.   októbra   2010   najvyšší   súd   rozsudkom   sp.   zn.   1   M   Cdo   13/2009   zrušil rozsudky oboch súdov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 6. decembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu, kde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 17 C 4/2011.

Dňa 9. februára 2011 okresný súd vyzval odporcu, aby oznámil, či nedošlo k dohode so sťažovateľkou o zmene pracovnej zmluvy, prípadne ku skončeniu pracovného pomeru. Dňa 3. marca 2011 právna zástupkyňa odporcu oznámila súdu, že k dohode nedošlo. Dňa   18.   apríla   2011   sa   vo   veci   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 9. máj 2011.

Dňa 9. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané sťažovateľke listom odporcu z 29. septembra 2004 je neplatné.

Dňa   7.   júna   2011   zákonná   sudkyňa   podala   predsedovi   okresného   súdu   žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia. Predseda okresného súdu žiadosti vyhovel a súčasne určil termín na písomné vyhotovenie rozhodnutia do 22. júla 2011.

Dňa 20. júla 2011 bol písomne vyhotovený predmetný rozsudok.Dňa 8. augusta 2011 odporca podal odvolanie proti uvedenému rozsudku faxovým podaním, ktoré v nasledujúci deň doplnil originálom svojho odvolania.

Dňa   23.   augusta   2011   okresný   súd   zaslal   odvolanie   odporcu   sťažovateľke   na vyjadrenie.

Dňa 13. septembra 2011 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o podanom odvolaní. Vec je na krajskom súde vedená pod sp. zn. 8 Co 247/2011.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu   Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 4/2011 (predtým   vedenom pod sp. zn. 17 C 10/2005) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania   je pracovnoprávny   spor.   Ide   teda   o   vec,   ktorej   povaha   si   vyžaduje   osobitnú   starostlivosť všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   nemožno   pochybovať   o tom,   že   povaha   daného pracovnoprávneho sporu si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania, a teda aj sťažovateľky.

Ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   tiež   pripomína,   že   nielen nečinnosť,   ale   aj   nesprávna   a neefektívna   činnosť   všeobecného   súdu   môže   zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Ústavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého konania takmer sedem rokov (do podania ústavnej sťažnosti), je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané, i keď vec bola aj na odvolacom súde šesť mesiacov (od 4. júna 2008 do 4. decembra 2008). Toto obdobie   však   nemožno   započítať   v neprospech   okresného   súdu.   Naopak,   obdobie od 4. februára   2009   (keď   nadobudol   právoplatnosť   rozsudok   okresného   súdu   č.   k. 17 C 10/2005-248) do 6. decembra 2010 (keď bola okresnému súdu vrátená vec na ďalšie konanie rozsudkom najvyššieho súdu   sp. zn. 1 M Cdo 13/2009) treba pričítať na vrub okresnému súdu, pretože najvyšší súd zrušil už právoplatné rozhodnutie okresného súdu z dôvodu,   že   „súdy   nerozhodli   správne“ a „rozhodnutia   nižších   súdov   spočívali v nesprávnom právnom posúdení veci“. Inak povedané, zbytočné plynutie času v uvedenom takmer jednoročnom období zapríčinil okresný súd (ale aj krajský súd, ktorého konanie však sťažovateľka nenapadla) svojím „nesprávnym“, a teda neefektívnym postupom (čo vyslovil najvyšší súd). Okrem toho bol okresný súd v napadnutom konaní aj opakovane krátkodobo nečinný (napr. v období od 9. júna 2007 do 17. októbra 2007).

Z   uvedených   okolností   vyplýva,   že   okresný   súd   minimálne počas   poldruha   roka v dlhoročnom   konaní   o určenie   neplatnosti   okamžitého   skončenia   pracovného   pomeru nevykonal   efektívne   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádzala, čo   je základným účelom práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   a   dohovoru   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). K uvedenej neefektívnej činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu   súdu.   Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 9. mája 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch.

Sťažovateľka   požadovala   priznať „za takmer   sedem   rokov   trvajúce   konanie“ vyvolávajúce právnu neistotu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2   ústavy   a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä   vzhľadom   na   povahu   veci   a   na   neobyčajne   dlhé   trvanie   napadnutého   konania považuje za primerané v sume 2 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál dvakrát po 7,41 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 261,82 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2012