znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 360/06-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta   o sťažnosti   Ing.   M.   V.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   E.   B.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ct 3/03 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   M.   V.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ct 3/03 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 Ct 3/03 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. V. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ing. M. V. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 825,40 Sk (slovom   šesťtisícosemstodvadsaťpäť   slovenských   korún,   štyridsať   halierov),   ktoré   jej   je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2006 doručená sťažnosť Ing. M. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ct 3/03 a základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka podala 12. februára 2003 návrh na začatie konania o náhradu škody v sume 3 943 725 Sk z dôvodu mimoriadneho zvýšenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorom okresný súd vedie konanie pod sp. zn. 11 Ct 3/03. Sťažovateľka poukazuje na to, že hoci ide o vec, ktorá si svojou povahou vyžaduje   zvýšenú   rýchlosť   konania,   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   sa   vo veci nezačalo meritórne konať a nebolo nariadené ani jedno pojednávanie. Okresný súd dosiaľ len 13. júla 2005 vydal uznesenie o zastavení konania v časti uhradenej istiny na základe čiastočného   späťvzatia   návrhu   a sťažovateľku   listom   doručeným   jej   právnej   zástupkyni 21. júla 2005 a opakovane listom doručeným 22. augusta 2005 vyzval na oznámenie, či podanie   zo   16.   februára   2005,   ktorým   sťažovateľka   upresnila   označenie   vedľajšieho účastníka, má považovať za návrh na zámenu vedľajšieho účastníka. Sťažovateľka pritom zdôrazňuje, že reagovala už na prvú výzvu listom z 26. júla 2005.

Sťažovateľka   tiež   poukazuje   na   to,   že   napriek   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní adresovanej predsedovi okresného súdu zo 16. februára 2005, predsedníčke krajského súdu z 9. mája 2005, ako aj opakovanej sťažnosti predsedníčke krajského súdu zo 6. apríla 2006, neboli   prijaté   opatrenia   a prípadne   vyvodené   dôsledky,   hoci   bola   konštatovaná opodstatnenosť sťažností.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v jej veci vydal tento nález:

„1.   Okresný   súd   Bratislava   I. v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   Ct   3/03   porušil základné právo Ing. M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I. sa zakazuje pokračovať v porušovaní práva Ing. M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vo veci 11Ct 3/03 a prikazuje sa mu, aby v tejto veci konal.

3. Krajský súd Bratislava porušil základné právo Ing. M. V. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR

4. Ing. M. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000,- Sk.

5. Porušovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľke trovy   konania   vo   výške   29.792,-   Sk   (1   úkon   právnej   pomoci   podľa   §   11   ods.   2   vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 2.730,- Sk a 1 úkon právnej pomoci zo sumy 500.000,- Sk podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. činí sumu 9.650,- Sk – 2 úkony á 12.380,- Sk – príprava a prevzatie, podanie sťažnosti, 19 % DPH v sume 4.704,- Sk + 2 x režijný paušál á 164,- Sk) k rukám advokátky JUDr. E. B. a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval 31. októbra 2006 podľa § 25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 11 Ct 3/03 sťažnosť prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd aj právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámili,   či   trvajú   na tom, aby sa   vo veci   konalo ústne pojednávanie a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti. Na ústnom pojednávaní ani jeden z účastníkov konania netrval.

Okresný súd k sťažnosti sťažovateľky uviedol: «Z   obsahu   súdneho   spisu   vyplýva,   že   dňa   12.   02.   2003   bola   okresnému   súdu doručená žaloba na náhradu škody v sume 3.943.725,- Sk titulom mimoriadneho zvýšenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Dňa 23. 06. 2003 súd vyzval vedľajšieho účastníka na strane odporcu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k podanej žalobe. Dňa 12. 05. 2004 súd vyzval odporcu, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k podanej žalobe. Dňa   08. 06.   2004   odporca   ako   aj   vedľajší   účastník   aj   strane   odporcu   zaslali   súdu vyjadrenie k žalobe. Dňa 18. 02. 2004 právny zástupca navrhovateľa opravil označenie vedľajšieho   účastníka   konania.   Z   uvedených   skutočností   Krajský   súd   v   Bratislave konštatoval,   že   správne   bola   vyhodnotená   sťažnosť   ako   dôvodná,   nakoľko   nečinnosťou okresného súdu vznikli v predmetnom súdnom konaní zbytočné prieťahy.

Následne   súd   pristúpil   k   sledovaniu   vybavenia   veci   a   vo   veci   bolo   vykonané nasledovné:

- dňa 24. 05. 2005 - právna zástupkyňa navrhovateľky berie návrh v časti istiny 114.000,- Sk späť a žiada v tejto časti zastaviť konanie,

- dňa 13. 07. 2005 - uznesením súdu sa konanie v časti o zaplatenie 114,000,- Sk zastavuje,

-   dňa   14.   07.   2005   -   vyzýva   právneho   zástupcu   navrhovateľa   na   upresnenie   návrhu týkajúceho sa procesného postavenia vedľajšieho účastníka.

- dňa 16. 08. 2005 - úpravou vyšší súdny úradník požiadal právneho zástupcu navrhovateľa o oznámenie, či považovať za návrh na zámenu účastníka konania jeho podanie zo dňa 16. 02. 2005,

- dňa 01. 08. 2005 - právny zástupca navrhovateľa označil svoje podanie za návrh podaný v zmysle § 92 ods. 4 OSP,

- dňa 25. 08. 2005 - právny zástupca navrhovateľa žiada vytýčenie termínu pojednávania,

- dňa 07. 09. 2005 - vyšší súdny úradník žiada odporcu a A. a. s. o oznámenie, či súhlasí s pripustením zámeny vedľajšieho účastníka tak, ako to uviedla navrhovateľka

- odpoveď na výzvu doručená súdu dňa 05. 12. 2005 od odporcu

- odpoveď na výzvu doručená súdu dňa 05. 12.2005 od vedľajšieho účastníka konania

- pokyn sudkyne zo dňa 08. 06. 2006 na doručenie vyjadrenia

-   pokyn   sudkyne   pre   civilnú   kanceláriu   zo   dňa   11.   07.   2006   na   pripojenie   doručeniek a predloženie veci obratom

-   doručenie   návrhu   na   rozšírenie   návrhu   právnym   zástupcom   navrhovateľa   súdu   dňa 13. 09. 2006

- uznesenie č. k. 11 Ct 3/03 - 98 zo dňa 29. 11. 2006

-   dňa   04.   12.   2006 doručené podanie právnej   zástupkyne   navrhovateľa   „oprava petitu a čiastočné späťvzatie návrhu,

- uznesenie č. k. 11 Ct 3/03 99 zo dňa 06. 12. 2006 (súd pripúšťa zmenu žalobného petitu) Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11 Ct 3/03 došlo k objektívnym prieťahom v konaní.

S   poukazom   na   uvedené   si   dovoľujem   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v   súlade s platnými   právnymi   predpismi   s   ohľadom   na   množstvo   vecí   vybavovaných   v   oddelení v oddelení zákonnej sudkyne.

V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základného   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme aby ÚS SR zvážil nepriznanie finančného zadosťučinenia.»

Ústavný   súd   z vyžiadaného   spisu   sp.   zn.   11   Ct   3/03   zistil   v zásade   rovnaké skutočnosti,   a zároveň   zistil,   že   verejné   pojednávanie   je   okresným   súdom   nariadené na 3. apríl 2007.II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa   ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Podľa   názoru   ústavného   súdu   konanie   nie   je   právne   zložité,   pretože   tvorí štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov.   Konanie   vykazuje   určitú skutkovú   zložitosť,   pretože   zisťovanie   relevantných   skutočností   pre   náhradu   škody z dôvodu   zvýšenia   za   bolesť   a sťaženie   spoločenského   uplatnenia   môže   byť   skutkovo zložité. Táto skutočnosť sa však počas štyroch rokov nemohla prejaviť na doterajšej dĺžke konania, pretože úkony okresného súdu sa netýkali merita veci, ale mali len procesnoprávnu povahu.   Vzhľadom   na   povahu   konania   ide   o konanie,   ku   ktorému   musí   každý   súd pristupovať s osobitnou starostlivosťou.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 11 Ct 3/03, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky konania. Sťažovateľka   vystupovala   v konaní   aktívne   a súčinnostne,   avšak   svojimi   procesnými úkonmi tým, že upravovala označenie vedľajšieho účastníka konania, zobrala späť časť návrhu, navrhovala zámenu vedľajšieho účastníka konania, rozširovala návrh, opakovane späťvzala návrh a následne upravovala petit žaloby, ovplyvnila doterajšiu dĺžku konania, ktorú preto možno pripísať sčasti aj na vrub sťažovateľky.

3.   Napokon   ústavný   súd   posudzoval   postup   okresného   súdu   tak   z hľadiska   jeho efektívnosti, ako aj namietanej nečinnosti. Ústavný súd dospel k záveru, že v označenom konaní   sa   vyskytujú   kratšie   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   ktoré   priznal   aj   jeho predseda, a to v trvaní 11 mesiacov (od 23. júna 2003 do 12. mája 2004) a 13 mesiacov (od júna 2004 do júla 2005), t. j. cca dva roky, ktoré možno označiť za zbytočné prieťahy v konaní. Ďalšie obdobie konania okresného súdu nevykazuje podľa názoru ústavného súdu znaky nečinnosti, ale ani takej neefektívnej činnosti, ktorá by bola dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd v tomto období reagoval na návrhy sťažovateľky, ktorými opakovane menila svoj návrh a upresňovala označenie vedľajšieho účastníka konania. Procesné úkony okresného súdu preto nemôžu ísť na vrub jeho neefektívnej činnosti, lebo boli vyvolané procesnými úkonmi účastníčky konania, na ktorých využitie je však oprávnená podľa príslušných ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ich   intenzita   neprekročila   však   únosnú   mieru,   avšak ovplyvnila celkovú dĺžku konania, ako aj stav konania v danej veci.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   rozhodol,   že   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 Ct 3/03   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ct 3/03 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov   sa   ho domáha. Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   500   000   Sk s odôvodnením,   že   zbytočné   prieťahy   v konaní môžu   viesť   k ohrozeniu   uspokojenia   jej životných potrieb, k zhoršeniu zdravotného stavu a že prieťahy v konaní zvyšujú jej útrapu.

Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil všetky okolnosti prípadu, predovšetkým celkovú dĺžku konania, obdobia poznačeného zbytočnými prieťahmi v počiatočnom štádiu konania, ako aj čiastočný podiel sťažovateľky na doterajšej dĺžke konania a dospel k záveru, že v danom prípade bude konkrétnym okolnostiam prípadu priznanie finančného zadosťučinenia 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún) primerané.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. E. B., B., v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 6   825,40   Sk   (slovom   šesťtisícosemstodvadsaťpäť   slovenských   korún,   štyridsať   halierov) spolu   za   dva   úkony   právnej   pomoci   urobené   v roku   2006   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2 krát po 2 730 Sk a 2 krát po 164 Sk režijný paušál, zvýšené o 19 % DPH. Tieto považoval za účelne vynaložené náklady právnej služby.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007