znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 36/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1, čl.   47   ods.   2   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   pôvodne   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23 C 306/2004,   postupom   Okresného   súdu   Ružomberok   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn. 3 C 103/2008   a postupom   Krajského   súdu   v Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Co 205/2010 a jeho uznesením z 27. júla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1,   čl.   47   ods.   2   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Žilina v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 23 C 306/2004,   postupom   Okresného   súdu Ružomberok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   103/2008 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 205/2010 a jeho uznesením z 27. júla 2010. Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 1. decembra 2010.

Zo sťažnosti a z predloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súdu   Žilina   29.   septembra   2004   žalobu   o náhradu   škody   a nemajetkovej   ujmy   proti žalovanému   M.   P.   –   B.,   Ž.   (ďalej   len   „žalovaný“).   Konanie   bolo   vedené   pod   sp.   zn. 23 C 306/2004. Uznesením krajského súdu č. k. 5 NcC 94/2007-162 z 29. apríla 2008 bola vec prikázaná na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu, ktorý ďalej konal vo veci pod sp. zn. 3 C 103/2008. Po späťvzatí žaloby sťažovateľom okresný súd uznesením č. k. 3 C 103/2008-300 z 30. apríla 2010 konanie zastavil a sťažovateľa zaviazal na náhradu trov konania   žalovanému   vo   výške   78,17   €.   Uznesenie   okresného   súdu   z 30.   apríla   2010 vo výroku o trovách konania napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 9 Co 205/2010 z 27. júla 2010 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil. Z obsahu sťažnosti, ako aj z priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   proti   povrdzujúcemu   uzneseniu   krajského   súdu z 27. júla 2010 podal sťažovateľ 7. októbra 2010 dovolanie.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„...   Sťažovateľ   podal   žalobu   sp.zn.:   23C/306/2004 dňa   29.09.2004 na   Okresnom súde v Žiline, zákonný sudca Mgr.M. Š. vo veci nekonal a osobne podal na sťažovatela PODNET   NA   KONANIE   O   JEHO   SPÔSOBILOSTI   na   právne   úkony.   Toto   konanie prebehlo pod sp.zn.: Ps 12/04 na Okresnom súde Bratislava II, ktoré skončilo tak, že súd sťažovatela nezbavil spôsobilosti na právne úkony v roku 2007.

Týmito prieťahmi 3-roky zákonný sudca Mgr.Š. dosiahol, že trestná činnosť - daňové podvody - páchané odporcom sa stali premlčané.

... Vec bola postúpená z neznámych dôvodov na Okresný súd v Ružomberku, pod sp.zn.: 3C/103/2008, keď v zbytočných prieťahoch pokračovala ďalšia sudkyňa Mgr.R. K. Táto   sudkyňa   konala   iba   protizákonne,   neoslobodila   žalobcu-sťažovateľa   od poplatkov,   napriek   tomu,   že   nemal   žiaden   príjem,   bol   invalid   a   nositeľom   ŤZP,   nemal možnosť zárobku; neustanovila sťažovateľovi advokáta za účelom ochrany jeho základných práv pred súdom...

Táto sudkyňa aj po spätvzatí žaloby 3C/103/2008   po 4-rokoch marenia súdneho konanie napokon rozhodla chybne, keď odporcovi priznala náhradu trov konania čo je v ropzore s § 146 ods.1 písm.c) O.S.P.

... Toto protizákonné rozhodnutie jej potvdil odvolací súd v konaní 9 Co/205/2009-? ďalším   protizákonným   rozhodnutím,   čim   si   sudkyňa   K.   vynútila   šikanóznym   spôsobom DOVOLANIE. Toto však bolo sudkyňou K. vopred zmarené, pre neustanovenie advokáta na dovolacie konanie.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„…   Okresný   súd   v   Žiline   v   konaní   23C/306/2004,   Okresný   súd   v   Ružmoberku v konaní 3C/103/2008 a Krajský súd v Žiline porušovali základné práva D. B. garantované čl.46   ods.1,   čl.47   ods.2,   čl.48   ods.2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.6   ods.1   a čl.13 Dohovoru opakovane.

… Ústavný súd zrušuje uznesenie 9Co/205/2010-? Krajského súdu v Žiline z dňa 27.07.2010 vzhľadom na platný § 146 ods.1 písm.c) O.S.P. ako nezákonné rozhodnutie. … Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Žiline zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 50.000   EUR   (pre   opakované   delikty   a   pokračovanie   porušovania   základných   práv   vid III.ÚS 76/01, III.ÚS 77/01, IV.ÚS 174/05, III.ÚS 187/05 a rozsudok ESĽP č.46844/99) Okresný súd v Ružomberku je povinný zaplatiť satisfakciu vo výške 20.000 EUR a Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť satisfakciu vo výške 50.000 EUR (pre úmyselne chybné rozhodnutie…).

… Okresný súd v Žiline, Okresný súd v Ružomberku a Krajský súd v Žiline sú povinní zaplatiť v lehote 2-mesiace od dňa právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu.

V prípade omeškania sú súdy povinné zaplatiť úroky z omeškania vo výške 200 EUR za každý deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť satisfakciu do zaplatenia.

… Ústavný súd prikazuje senátu JUDr.J. B. z Krajského súdu v Žiline doručiť D. B. písomne ospravedlnenie vo   veci   protizákonného… uznesenia   9Co/205/2010   k uzneseniu C/103/2008-300…“

Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   konanie   pred ústavným súdom z dôvodu, že „nemá žiaden príjem okrem 125,57 EUR mesačne od mája 2010… je invalidný od roku 2001, nositeľom ŤZP od roku 2003, nemá možnosť zárobku pre zlý zdravotný stav“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 306/2004, postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   103/2008   a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 205/2010 a jeho uznesením z 27. júla 2010.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Zo zapožičaného spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 103/2008 ústavný súd zistil, že namietané   uznesenie   krajského   súdu   z 27.   júla   2010   bolo   sťažovateľovi   doručené 30. septembra 2010, pričom týmto dňom nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 3 C 103/2008-300 z 30. apríla 2010, t. j. obe namietané konania vedené okresným súdom, ako aj krajským súdom boli právoplatne skončené 30. septembra 2010.

Sťažovateľ   podal   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   na   poštovú   prepravu 1. decembra   2010,   pričom   lehota   na   podanie   sťažnosti   v prípade   sťažovateľa   uplynula 30. novembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená (resp. podaná na poštovú prepravu) po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde.   Ústavný súd   v tejto súvislosti   pripomína,   že podanie   dovolania   nemá vplyv na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Obdobná   je   situácia   aj   vo   vzťahu   k pôvodnému   konaniu,   ktoré   bolo   vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 23 C 306/2004. Toto sťažovateľom namietané konanie bolo skončené na základe uznesenia krajského súdu č. k. 5 NcC 94/2007-162 z 29. apríla 2008, ktorým bola predmetná vec sťažovateľa prikázaná na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu. Uvedené uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 2. júna 2008, pričom týmto dňom nadobudlo aj právoplatnosť. Pretože sťažovateľ svoju sťažnosť nepodal v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd námietky sťažovateľa o porušení ním označených práv postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 306/2004 preskúmavať nemohol.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa mohla byť odmietnutá aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného   súdu,   podľa   ktorej   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť predovšetkým   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva, ktoré označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a základným   právom, porušenie ktorého   sa   namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný   súd   rozhodoval   o sťažovateľovej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2011