znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 36/09-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. S. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05 p o r u š i l základné právo Ing. S. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   46/05 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   S.   L.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2   000   € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   S.   L.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   412,11   € (slovom   štyristodvanásť   eur   a   jedenásť   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   S.   J.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 36/09-10   z 27. januára   2009 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že: „Predmetom   tejto   sťažnosti   je   porušovanie základného práva sťažovateľa - práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.... K porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza postupom Okresného súdu Bratislava I v právnej veci sťažovateľa proti Slovenská republika, zastúpená 1. Ministerstvo pôdohospodárstva SR... a 2. Slovenská informačná služba..., vedenej pod sp. zn. 15C/46/2005. V predmetnom konaní si sťažovateľ žalobou uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 2.912.430,64,- SK s prísl. Žalobný návrh bol podaný spoločnosťou A., spol. s r. o., B., ktorá dohodou   o   postúpení   pohľadávky   zo   dňa   27. 12. 2006   postúpila   pohľadávku,   ktorá   je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 15C/46/2005, sťažovateľovi ako postupníkovi.“ Sťažovateľ ďalej chronologicky popísal skutkový stav danej veci a dodal, že „svoje právo na rozhodnutie vo veci uplatňuje už od 08. 02. 2005, kedy podal návrh na začatie konania   o   náhradu   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   na   Okresný   súd Bratislava I. …

Sťažovateľ využil právne prostriedky nápravy priznané mu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sťažnosť adresovaná predsedovi súdu), napriek tomu termín pojednávania nebol do dnešného dňa vytýčený.“.

Podľa názoru sťažovateľa:„1. Konanie pred Okresným súdom Bratislava I sa týka návrhu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým si sťažovateľ uplatňuje náhradu škody vo výške 2.912.430,64,- Sk... t. j. po prepočte na EURO: 96.674,99 €. Konanie o priznanie náhrady škody nie je zložité a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Správanie sťažovateľa možno počas celej doby označeného konania hodnotiť ako aktívne   a   súčinné,   o čom svedčí   aj   podanie   žiadosti   o   vytýčenie termínu pojednávania z 01. 12. 2005 či podanie sťažnosti pre prieťahy v konaní dňa 06. 11. 2007, v dôsledku čoho neprispelo k zdĺhavosti konania. Mám za to, že správanie sťažovateľa nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v jeho neprospech pri posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní.

3.   Pokiaľ   ide   o   postup   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   posudzovanom   konaní, z analýzy dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že súd bol v spore sťažovateľa málo činný. Za všetko hovorí fakt, že do dnešného dňa, viac ako 3 a pol roka po podaní návrhu na začatie konania, nebol vytýčený termín pojednávania a súd vykonal len jeden úkon a to doručenie vyjadrenia žalovaného v 1. rade k návrhu sťažovateľovi, aj to po 8. mesiacoch odo   dňa   kedy   bolo   doručené   súdu.   Právo   na   náhradu   škody   spôsobenej   nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom priznáva priamo Ústava SR v čl. 46 ods. 3. Sťažovateľ má záujem na čo najskoršom rozhodnutí vo veci aj z dôvodu, že ujma v jeho majetkovej aj nemajetkovej sfére, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje, negatívne ovplyvnila aj   jeho   podnikateľské   aktivity.   Vzhľadom   na   to,   že   žalovaným   je   štát   a   škoda   vznikla nesprávnym   úradným   postupom   orgánov   verejnej   moci,   súdy   by   mali   prejednať   a rozhodovať v týchto veciach o to rýchlejšie....

Okresný súd Bratislava I svojím konaním spôsobil, že sťažovateľ je už 3 a pol roka udržiavaný v stave právnej neistoty, kvôli odstráneniu ktorej sa obrátil na súd. Práca súdu nebola organizovaná tak, aby bola vec rozhodnutá bez zbytočných prieťahov....

Napadnuté prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I u sťažovateľa vyvolali psychický stav neistoty a očakávania, kedy mu bude priznaná náhrada škody, ktorá mu bola spôsobená,   a   ktorá   veľmi   negatívne   ovplyvnila   aj   podnikateľské   aktivity   sťažovateľa. Prieťahmi v konaní sa neustále zvyšuje neistota sťažovateľa. Stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza môže byť odstránený len právoplatným rozhodnutím súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na to, že vec nie je v štádiu, v ktorom by bolo možné predpokladať jej skoré právoplatné skončenie, považujem priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde za odôvodnené. Navrhujem, aby sťažovateľovi Ústavný súd SR priznal náhradu nemajetkovej ujmy v takej výške, ktorou by aspoň čiastočne zmiernil dôsledky, ktoré mu štát spôsobil prieťahmi v súdnom konaní. Žiadam, aby sťažovateľovi Ústavný súd SR priznal primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 100 000,- Sk (slovom: Jednostotisíc slovenských korún) t. j. po prepočte na EURO: 3.319,39 €.... Vzhľadom na charakter namietaného porušenia práva oznamujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že netrvám na ústnom prejednaní veci....

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky... vydal tento nález:

Základné právo Ing. S. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn. 15C/46/2005.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/46/2005 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd priznáva Ing. S. L. primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk t. j. 3.319.39 €. Okresnému súdu Bratislava I ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,-Sk t. j. 3,319.39 € a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 8.011,- Sk t. j. 265.92 € do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd,   zastúpený jeho predsedníčkou   JUDr. G. B., listom z 25. februára 2009   sp.   zn.   Spr.   3137/09   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. marca 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci....

Podaním sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom....

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom   pridelených   vecí   v   oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i   pretrvávajúcim poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške....“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedol:

«...   oznamujem,   že   netrváme   na   ústnom   pojednávaní   pred   Ústavným   súdom Slovenskej   republiky, nakoľko   ústne   prejednanie   veci   by   neprinieslo   žiadne   nové skutočnosti....

Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením Okresného súdu Bratislava I, že Ústavný súd má brať do úvahy údajné objektívne dôvody špecifikované Okresným súdom ako „vysoký počet pridelených   vecí   v   oddelení   zákonnej   sudkyne“   a   „pretrvávajúci   poddimenzovaný   stav sudcov a administratívnych pracovníkov“, na základe ktorých Okresný súd Bratislava I navrhuje nepriznanie finančného zadosťučinenia v plnej výške.

S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR mám za to, že personálne ani organizačné problémy súdu nie sú dostatočne relevantné pre ospravedlnenie a posúdenie, či a prečo došlo k prieťahom v konaní.

Existujúci a prieťahmi udržiavaný stav právnej neistoty sťažovateľa, ktorý negatívne zasiahol majetkové, osobnostné a podnikateľské aktivity sťažovateľa je možné odstrániť len právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v čo najkratšom čase. Pretrvávajúce prieťahy a nečinnosť súdu, nielen že zvyšujú právnu neistotu sťažovateľa, ale predovšetkým porušujú jeho ústavné právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   Vám   oznamujeme,   že   trváme   na   podanej   ústavnej sťažnosti v celom rozsahu a žiadame rozhodnúť v jej intenciách ako sme navrhovali vrátane priznania primeraného finančného zadosťučinenia....

Vzhľadom na toto vyjadrenie sťažovateľ zároveň upravuje špecifikáciu trov právneho zastúpenia, ktorú žiada priznať....

Celková tarifná odmena predstavuje sumu 326,74 €. Advokát je od 01. 02. 2004 platcom DPH, preto má nárok na odmenu zvýšenú o príslušnú DPH (t. j. 62,08 €), t. j. tarifná odmena spolu s DPH 388,82 €. Tarifná odmena + DPH + režijný paušál (2 úkony v roku 2008 a 1 úkon v roku 2009) spolu predstavujú sumu 408,39 €.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 46/05:

Dňa   8.   februára   2005   podala   spoločnosť   A.,   spol.   s r.   o.,   B.   (ďalej   len „navrhovateľ“), na Okresnom súde Bratislava I žalobný návrh proti Slovenskej republike (ďalej len „odporca“), zastúpenej Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskou   informačnou službou,   na náhradu   škody   spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. O. B.

Dňa 1. decembra 2005 navrhovateľ doplnil svoj návrh a požiadal súd o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 27. januára 2006 navrhovateľ opätovne upresnil svoj návrh.Dňa 19. februára 2007 bolo súdu doručené podanie označené ako „Návrh na vstup žalobcu na miesto doterajšieho žalobcu z dôvodu prechodu práv do konania“.

Dňa 14. novembra 2007 súd vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k predmetnej veci. Ďalej súd uznesením č. k. 15 C 46/05-38 zamietol návrh na zmenu účastníka na strane navrhovateľa.

Dňa 6. decembra 2007 bol súdu opätovne doručený „návrh na vstup žalobcu na miesto   doterajšieho   žalobcu   z dôvodu   prechodu   práv   do   konania“,   pričom   navrhovateľ zobral   späť   svoj „návrh   na   vstup   žalobcu   na   miesto   doterajšieho   žalobcu   z dôvodu prechodu práv do konania“ z 19. februára 2007.

Dňa   14.   januára   2008   sa   Ministerstvo   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky písomne vyjadrilo k predmetnej veci.

Dňa 12. februára 2008 súd uznesením č. k. 15 C 46/05-45 pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa, a tak sa stal účastníkom napadnutého konania sťažovateľ.

Dňa   16.   septembra   2008   súd   vyzval   Správu   katastra   v S.   na zaslanie   fotokópie zmluvy, na základe ktorej bol zapísaný vklad pod č. V 2929/01 na LV č. 2311. Ďalej súd vyzval   Ministerstvo   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   na predloženie   protokolu o výsledku kontroly v štátnom podniku U., š. p., v likvidácii.

Dňa 26. septembra 2008 Správa katastra v S. zaslala súdu požadované listiny.Dňa   29.   septembra   2008   Ministerstvo   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky odpovedalo na výzvu súdu.

Dňa 10. novembra 2008 sa Slovenská informačná služba vyjadrila k predmetnej veci.Dňa 18. decembra 2008 súd vyzval Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na predloženie protokolu o výsledku kontroly v štátnom podniku U., š. p., v likvidácii.Dňa   21.   januára   2009   Najvyšší   kontrolný   úrad   Slovenskej   republiky   zaslal   súdu požadovaný spis.

Dňa 16. februára 2009 súd nariadil vo veci termín pojednávania na 28. apríl 2009.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 46/05 dochádza k porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

V súvislosti s hodnotením konania podľa uvedených kritérií ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľa došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného   účastníka   konania   na   strane   žalobcu,   a   to   na   základe   zmluvnej   dohody o postúpení pohľadávky v prospech sťažovateľa, pričom okresný súd pripustil túto zmenu. Sťažovateľ   vstúpil   do   predmetného   konania   právoplatnosťou   uznesenia   o pripustení postúpenia   pohľadávky   v   tom   štádiu,   v   akom   sa   nachádzalo   pred   zmenou   účastníkov konania.   Vzhľadom   na   charakter   zmluvy   o postúpení   pohľadávky   ústavný   súd   nemal pochybnosť   o   tom,   že   sťažovateľ   môže   uplatňovať   právo   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov   aj   pre   štádium   konania,   ktoré   tejto   sukcesii   predchádzalo   (mutatis   mutandis I. ÚS 52/01, I. ÚS 82/05).

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ a ani jeho právni predchodcovia neprispeli   svojím   správaním   k prieťahom   v konaní,   aktívne   sa   dožadovali   pokračovania v konaní, žiadali o nariadenie termínu pojednávania a taktiež podali sťažnosť na prieťahy v konaní. Právny predchodca   sťažovateľa síce opakovane doplnil svoj   návrh a požiadal o pripustenie zmeny návrhu týkajúcej sa účastníkov konania, pretože sa v priebehu konania zmenili   pomery,   avšak   využitie   možností   daných   navrhovateľom   procesnými   predpismi (napr. podľa Občianskeho súdneho poriadku) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom   súdnom   konaní spôsobuje   síce   predĺženie   priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   dlhodobo   nečinný   a to,   konkrétne   od 8. februára 2005 do 14. novembra 2007. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,   pretože   minimálne   počas   dvoch   rokov   a šiestich   mesiacov   súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ   ako   navrhovateľ   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať   za   zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné.   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. Obranu predsedníčky okresného súdu, že predmetné konanie je „poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne   ako   i   pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. “, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný   súd   opakovane   zdôraznil,   že   pri   posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní   odôvodnenosti   sťažnosti   nemožno prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne   vo   vyjadrení   konajúceho   sudcu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   napr.   na   dlhodobo   obmedzené   personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 100 000 Sk,   teda   3   319,39 €,   pretože „prieťahy   v   konaní   Okresného   súdu   Bratislava I u sťažovateľa   vyvolali   psychický   stav   neistoty   a   očakávania,   kedy   mu   bude   priznaná náhrada   škody,   ktorá   mu   bola   spôsobená,   a   ktorá   veľmi   negatívne   ovplyvnila   aj podnikateľské   aktivity   sťažovateľa.   Prieťahmi   v   konaní   sa   neustále   zvyšuje   neistota sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z   11.   septembra   2008,   spísanie ústavnej sťažnosti z 18. septembra 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 14. marca 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   predstavujú   sumu   346,31   €, ku ktorej   bolo   treba   pripočítať   19   %   DPH,   teda   sumu   65,80   €,   t. j.   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 412,11 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009