znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 36/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. Z.,   H. n. P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Bratislava II sp. zn. 1 T 131/06 z 22. júna 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. Z. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra 2007   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   Z.,   H.   n   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 131/06 z 22. júna 2007 v spojení   s uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) z 13. novembra 2007.

Sťažovateľ bol rozsudkom okresnom súdu z 22. júna 2007 odsúdený za trestný čin podľa § 215 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení   neskorších   predpisov   na   trest   odňatia   slobody   v trvaní   8   rokov   a 5   mesiacov. Vo svojej   sťažnosti   namieta,   že   okresný   súd   na   hlavnom   pojednávaní   22.   júna   2007 nevykonal doplnenie dokazovania podľa uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 To 45/07 z 15. mája   2007,   ktorým   bol   zrušený   pôvodný   rozsudok   okresného   súdu.   Krajský   súd   jeho odvolanie proti rozsudku zamietol na verejnom zasadnutí 13. novembra 2007, na ktorom konal   napriek   tomu,   že   priamo   na   verejnom   zasadnutí   podal   námietku   zaujatosti   proti celému   senátu.   Krajský   súd   námietku   zaujatosti „nedal   prejednať“ a ďalej   pojednával v snahe odsúdiť ho, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu a právo na spravodlivý súdny proces. K porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu došlo už v prípravnom konaní, keď mu nebolo umožnené v prítomnosti obhajcu preštudovať vyšetrovací spis a predložiť návrhy na doplnenie vyšetrovania. Na hlavnom pojednávaní bolo dokazovanie vykonávané v rozpore   so   zákonom,   keď   predseda   senátu   okresného   súdu   neumožnil   sťažovateľovi prezrieť si celé zvukovo-obrazové záznamy výpovedí jeho troch maloletých detí, s ktorými nebol oboznámený ani v prípravnom konaní, a tieto záznamy neboli vyhotovené procesne súladným   spôsobom,   pretože   zachytávali   len   obraz,   a nie   aj   zvuk.   Napriek   tomu   boli v rozsudku   vyhodnotené   ako   dôkazy   proti   sťažovateľovi.   Okresný   súd   a krajský   súd neakceptovali   návrhy   sťažovateľa   a jeho   obhajcu   na   doplnenie   dokazovania,   ktoré   by preukázali jeho nevinu.

Týmto postupom malo byť porušené právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, a preto   žiada,   aby   ústavný   súd   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T   131/06 z 22. júna 2007,   uznesenie   krajského   súdu   z 13.   novembra   2007   a vec   vrátil   na   nové prerokovanie okresnému súdu, ktorému by mal ústavný súd prikázať prepustiť ho z výkonu trestu odňatia slobody.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytnutie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodoval krajský súd,   a preto   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   na   prerokovanie   časti   sťažnosti smerujúcej proti postupu a rozhodnutiu okresného súdu.

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá sa týka konania a rozhodnutia krajského súdu, ústavný na predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľ má možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, porušenie ktorých namieta, podaním dovolania podľa § 368 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), o ktorom rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 377 Trestného poriadku).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c), e) a g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

e) vo   veci   konal   alebo   rozhodol   orgán   činný   v   trestnom   konaní,   sudca   alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Sťažovateľ namieta také vady konania, ktoré podľa odôvodnenia sťažnosti je možné podradiť pod jednotlivé dovolacie dôvody upravené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V sťažnosti   uviedol,   že   bolo   porušené   jeho   právo   na   obhajobu   (neoboznámením   so všetkými   dôkazmi,   nerozhodnutím   o námietke   zaujatosti),   o odvolaní   rozhodoval   senát krajského súdu, ktorého členovia boli zaujatí, dôkazy, na ktorých sa zakladá jeho odsúdenie, boli   vykonané v rozpore   so   zákonom.   Dovolanie   je   preto   možné   v prípade   sťažovateľa považovať   za účinný   právny   prostriedok,   ktorý   by   mal   využiť   na   ochranu   svojich základných práv pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Tým je zároveň vylúčené, aby o namietanom porušení práv, ktoré je založené na rovnakých dôvodoch, rozhodoval ústavný súd.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 269/07, I. ÚS 183/07).

Záverom je potrebné uviesť, že sťažnosť nespĺňa ani zákonom predpísané náležitosti, neobsahuje   úplný   petit,   sťažovateľ   nie   je   zastúpený   právnym   zástupcom   a k sťažnosti nepriložil namietané rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd sa však vzhľadom na nedostatok svojej právomoci na prerokovanie sťažnosti odstránením týchto nedostatkov nezaoberal a sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2008