znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 36/04-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. K., bytom O., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 32 P 96/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. októbra 2003   doručené   podanie   Mgr.   V.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   bytom   O.,   zastúpenej advokátom   JUDr.   R.   B.,   K.,   označené   ako   „Sťažnosť“.   Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že sťažovateľka ním namieta prieťahy v konaní Okresného súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný   súd“)   sp.   zn.   32   P   96/01   vo   veci   starostlivosti   o mal.   L.   K.   Podľa   tvrdení sťažovateľky „... nečinnosťou Okresného súdu v Banskej Bystrici, a to v období od podania žaloby až po vynesenie rozsudku vo veci, boli porušené základné práva sťažovateľky, táto iniciovala   podanie   tejto   sťažnosti   na   Ústavný   súd   SR   za   účelom   zjednania   nápravy... konanie vo   veci   zatiaľ   nie   je právoplatne   skončené   a sťažovateľka má   aj   vzhľadom na závažnosť predmetu konania záujem na jeho čo najskoršom právoplatnom ukončení“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   požiadala,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

„1. Základné   právo   sťažovateľky,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 32 P 96/01, porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   v   Banskej   Bystrici   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 32 P 96/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk.

4. Okresný súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 8 796,- Sk (slovom osemtisíc sedemsto deväťdesiat šesť slovenských korún) do 15 dní od   právoplatnosti   nálezu   na   účet   advokáta   JUDr.   R.   B.,   so   sídlom   K.,   účet   vedený v Unibanke a. s.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ktorými   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.Osobitne sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky, keďže pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy ústavný súd berie do   úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a tým   ani   porušenia základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy“ (II.   ÚS   109/03),   „argumenty   v sťažnosti sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného práva   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“ (II. ÚS 93/03),   resp.   že „na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   nemožno postup súdu   považovať   za   taký,   ktorý   by   signalizoval   pri   predbežnom   prerokovaní   možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd z predloženej sťažnosti, ako aj z informácií poskytnutých okresným súdom zo súdneho spisu vo veci sp. zn. 32 P 96/01 zistil, že ide o konanie   na úpravu   práv   a povinností   rodičov   k maloletej   L.   K.   (v   rámci   ktorého   súd rozhodoval o zverení dieťaťa do výchovy; povinnosti otca prispievať na výživu maloletej, zaplatiť zročné výživné a uhradiť alikvotnú čiastku detskej výbavičky). Konanie začalo na základe návrhu sťažovateľky 7. mája 2001. Na pojednávaní uskutočnenom 27. marca 2003 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. 32 P 96/01-159, proti ktorému sa odvolali obaja účastníci konania.

Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn. 16 CoP 38/03 rozhodol 27. júla 2003 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku o určenej povinnosti otca platiť výživné na mal. L. od 1. marca 2001 vo výške 1 500,-- Sk mesačne, o zročnom výživnom za obdobie od 1. marca 2001 do 27. marca 2003 a o povinnosti otca uhradiť alikvotnú čiastku detskej výbavičky na mal. L. zrušil a v uvedenej časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Predmetom predbežného prerokovania pred ústavným súdom je v súlade s doterajšou rozhodovacou   činnosťou   ústavného súdu   preto tá   časť   konania vo   veci,   o ktorej   dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a v ktorej konanie stále pokračuje v rozsahu, v akom bol rozsudok okresného súdu zrušený, a to v období od začatia konania do podania sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný   súd   overoval,   či   postup   okresného   súdu   signalizuje   reálnu   možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať v konaní o veci samej, a zistil, že tomu tak nie je. Od začiatku konania okresný súd plynule zisťoval skutočnosti potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci, pričom v období od 18. septembra 2003   do   2.   februára   2004   (dátum   prejednania   sťažnosti)   sa   pri   zisťovaní   majetkových pomerov oboch rodičov dôsledne riadil právnym názorom krajského súdu.

Berúc   do   úvahy   povahu   konania   (nesporové   konanie),   jeho   právnu   a faktickú zložitosť sa ústavný súd nestretol s takým postupom súdu, ktorý by signalizoval možnosť zbytočných   prieťahov   v súdnom   konaní   sp.   zn.   32   P   96/01,   dôvodnosť   ktorej   by   bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a to ani v etape konania pred rozhodnutím súdu 27. marca 2003 a ani v etape po vrátení veci na ďalšie konanie krajským súdom 18. septembra 2003.

Z tohto   dôvodu   bolo   treba   sťažnosť   sťažovateľky   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2004