znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 36/03-12

Ústavný súd Slovenskej republilky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003 predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   J.,   bytom   Izrael,   Z.   K.,   Canada.,   a Š.   B.,   USA, zastúpených   advokátom   JUDr.   J.   M.,   V.   Š.,   vo   veci   určenia   vlastníctva   nehnuteľnosti a určenia rozsahu dedičstva s prísl., zrušenia rozsudku Okresného súdu v Humennom z 3. marca 2000 č. k. 8 C 357/99-67 a Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2000 č. k. 1 Co 266/00-106, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. J., Z. K. a Š. B. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára 2003 doručená sťažnosť E. J., bytom I., Z. K., C. a Š. B. USA, zastúpených advokátom JUDr.   J.   M.,   V.   Š.,   proti   žalovanému   J.   B.,   bytom   H.,   o určenie,   že   žalovaný   nie   je vlastníkom   nehnuteľnosti,   a určenie   rozsahu   dedičstva   a prísl.   Sťažovatelia   sa   dožadujú určenia   vlastníctva“   dom   č.   p.   425,   mlyn s dvorom   bez   výmery   ako   plocha   mpč.   82/1 existuje   v pozn.   zápisnici   č.   425   k.   ú.   Humenné“,   ktorý   bol   zapísaný   Š.   A.   R.   a jeho manželke T.   rod.   H..   Uvádzajú,   že sú   oprávnenými dedičmi   v prvej   skupine po   vyššie uvedených   zomrelých,   a nie   J.   B.,   M.   B.   a K.   S.,   rod.   B.,   ktorým   na   základe   dohody o vydaní veci R VI 10/91 z 11. marca 1992 Mlyny a cestovinárne, š. p., Piešťany vydali hnuteľné veci a nehnuteľnosti podľa § 19 zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých   majetkových   krívd   v znení   neskorších   predpisov   na   základe   rozhodnutia Štátneho notárstva v Humennom a dokladu o dedičstve po poručiteľke P. B. č. D 594/91.

Vyššie uvedená vec bola predmetom konania o vydanie hnuteľných a nehnuteľných vecí vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8 C 357/99, ktorý 3. marca 2000 rozhodol,   že   žalovaný   (J.   B.)   nie   je vlastníkom   parcely   č.   KN   1407   a na tejto   parcele postaveného mlyna č. s. 1642 zapísaných na LV č. 4927 kat. územie Humenné, a v ďalšej časti   bola   žaloba   zamietnutá,   ďalej   odvolacieho   konania   na   Krajskom   súde   v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 266/00, v ktorom 20. novembra 2000 bol potvrdený prvostupňový rozsudok v zamietajúcej časti a v prevyšujúcej bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tento (súd prvého stupňa ) vo veci rozhodol 14. mája 2001 rozsudkom č. k. 8 C 357/99-120, ktorým žalobu zamietol. Krajský súd tento rozsudok potvrdil svojím rozhodnutím z 19. decembra 2001 č. k. 1 Co 357/01-151.

Sťažovatelia   sa   domáhajú   zrušenia   rozsudkov   Okresného   súdu   v Humennom z 3. marca 2000 č. k. 8 C 357/99-67 a Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2000 č. k. 1 Co 266/00-106, ako aj vyslovenia právneho názoru, že Ján Burza nadobudol nehnuteľný a hnuteľný majetok v rozpore so zákonom, a preto sa má Okresnému súdu v Humennom nariadiť, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   o sťažnostiach   fyzických   osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.Každú sťažnosť ústavný súd predbežne prerokuje a zisťuje, či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   preskúmal   sťažnosť   sťažovateľov   a zistil,   že   nespĺňa   náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde (nie je jasné, proti komu návrh smeruje, ktoré základné práva a slobody mali byť podľa tvrdenia sťažovateľov porušené). Okrem toho sťažnosť smeruje proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť v roku 2000, resp. 2001, a teda nebola dodržaná lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Navyše,   sťažovatelia   sa   domáhajú   takého   rozhodnutia,   na   ktoré   ústavný   súd   nie   je oprávnený. Do právomoci ústavného súdu nepatrí rozhodovať v merite veci o tom, či niekto nadobudol vlastníctvo v súlade alebo v rozpore so zákonom a aby súdu prikázal vo veci znovu konať a rozhodnúť z dôvodu nesprávneho rozhodnutia. Takéto návrhy idú nad rámec právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 a 2 ústavy.

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003