znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 36/01-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. mája 2001 prerokoval podnet J. M., bytom M., vo veci porušenia jeho práv priznaných čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Michalovciach a takto

r o z h o d o l :

Podnet J. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. apríla 2001 doručené podanie J. M. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom M., označené ako „Sťažnosť“. Navrhovateľ   ním   namietal   porušovanie   svojich   práv   postupom   Okresného   súdu v Michalovciach   vo   viacerých   konaniach,   pričom   uvádzal,   že   porušenia   práv   sa   mal dopustiť aj konajúci sudca JUDr. J. S., ktorý ho slovne napádal, vo veci sp. zn. 8 C 561/98 vyniesol rozhodnutie bez dokazovania a vypočutia svedkov, znemožnil mu nahliadnutie do spisu a svojím konaním znemožňuje plynulé konanie vo veci.

Nakoľko   k návrhu   na   začatie   konania   nebolo   pripojené   splnomocnenie   na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, vyzval ústavný súd navrhovateľa   na jeho predloženie podľa   § 20 ods.   2 zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľ listom 7. mája 2001 oznámil ústavnému súdu, že nemá právneho zástupcu, čo odôvodnil tým, že „z dôvodu môjho súčasného sociálneho postavenia v nezamestnanosti z objektívnych príčin, nemôžem si   dovoliť   zastupovanie   advokátom   či   kom.   právnikom   v uvedenom.“   Navrhovateľ   vo svojom liste ďalej uviedol, že „v Michalovciach sa nenájde jediný právnik, ktorý by sa účastnil akéhokoľvek konania proti činnému sudcovi v Michalovciach“.

Navrhovateľ   v určenej   lehote   splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného právnika nepredložil a ústavný súd nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

Preto ústavný súd podnet po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí