znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 359/2023-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného JUDr. Veronikou Tóthovou, PhD., advokátkou, Ku potoku 5, Košice, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 7/2021 z 13. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia, jeho zrušenia a vrátenia veci všeobecnému súdu na nové konanie. Takisto žiada ústavný súd o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1 T 76/2011 zo 6. decembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 To 32/2017 z 13. júna 2022 uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Uplatnené dovolanie sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Tdo 7/2021 z 13. júna 2022 (ďalej len „namietané rozhodnutie“) podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že ako dovolací dôvod uplatnil v podanom dovolaní (okrem iných) aj dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (súd rozhodol v nezákonnom zložení), ktorý podporil argumentáciou, v ktorej poukázal na skutočnosť, že v prvostupňovom konaní pred okresným súdom došlo v rámci prebiehajúceho hlavného pojednávania po vykonaní niekoľkých jeho predošlých termínov k zmene v obsadení senátu, konkrétne v osobe jedného z prísediacich, pričom ho okresný súd o uvedenej zmene neinformoval a nevyžiadal si jeho súhlas s dotknutou zmenou v obsadení senátu. Bez tohto súhlasu bol okresný súd povinný vykonať hlavné pojednávanie od začiatku, tak ako to predpokladal § 277 ods. 5 Trestného poriadku, čo sa však nestalo. Najvyšší súd v namietanom rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľ túto zmenu v osobe prísediaceho nenamietal ani pred súdom prvého stupňa, ani vo svojom odvolaní a keďže mu bola táto zmena z obsahu zápisníc z hlavného pojednávania známa, dovolací súd s odkazom na § 371 ods. 4 Trestného poriadku nemohol na predmetný dovolací dôvod prihliadnuť. Sťažovateľ sa s takýmto postupom najvyššieho súdu nestotožňuje a odvoláva sa na § 317 ods. 1 Trestného poriadku zakotvujúci pre odvolací súd revízny princíp, v zmysle ktorého na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, je odvolací súd povinný prihliadnuť vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Poukazujúc na rozhodnutie najvyššieho súdu (sp. zn. 2 Tdo V 12/2014 z 22. augusta 2016), vyslovuje názor, „že je obligatórnou povinnosťou dovolacieho súdu zrušiť skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu v prípade, ak si odvolací súd nesplní povinnosť uplatnenia tzv. plného revízneho princípu v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku, ak je už z obsahu preskúmavaného spisu (bez ohľadu na ich uplatnenie formou odvolacej námietky) možné identifikovať tak závažné procesné vady, ktoré odôvodňujú neskoršie podanie dovolania“. Je tak toho názoru, že najvyšší súd posúdil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v rozpore s „doktrínou plného revízneho princípu“ zakotveného v citovanom ustanovení Trestného poriadku.

4. V označenom postupe najvyššieho súdu vidí sťažovateľ porušenie všetkých svojich označených práv.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Ťažiskom argumentácie ústavnej sťažnosti sťažovateľa je v podstate tvrdenie o nesprávnej interpretácii ustanovenia Trestného poriadku regulujúceho podmienky na uplatnenie predpísaných dovolacích dôvodov.

6. Pri posúdení právnej veci sťažovateľa sa tak ústavný súd po oboznámení s dotknutou právnou úpravou zameral na zodpovedanie otázky, či bol postup najvyššieho súdu, premietnutý do namietaného rozhodnutia, ústavnoprávne akceptovateľný, teda či konajúcim súdom zvolená a interpretácia aplikovanej právnej úpravy neodporuje jej účelu a zmyslu. Inými slovami, či je záver namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu zdôvodnený ústavne udržateľným spôsobom.

7.1. Podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

7.2. Podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

8. Ústavný súd je predovšetkým toho názoru, že je znenie dotknutého ustanovenia Trestného poriadku jasné, a teda aplikovateľné aj bez potreby predchádzajúcej bližšej interpretácie. Napokon aj najvyšší súd zjednocujúcim stanovisko R 11/2016 judikoval, že čl. 2 ods. 2 ústavy limituje uplatnenie ohrozených alebo porušených subjektívnych práv v konaní pred štátnymi orgánmi postupom týchto orgánov ustanoveným zákonom, z čoho vyplývajú aj obmedzenia ustanovené zákonom (lehota alebo iná podmienka na uplatnenie práva). Nezáleží na tom, či ide o právo vyplývajúce aj priamo z ústavy alebo „len“ zo zákona. Ak Trestný poriadok ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku podmienku námietky dovolateľovi známej okolnosti, ktorá uplatnený dovolací dôvod zakladá, už v predchádzajúcom (najneskôr odvolacom) konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku), nie je možné bez takého postupu dotknutý dôvod dovolania úspešne použiť a dovolací súd v takom prípade dovolanie vždy odmietne ako zrejme nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.

9. Na zmysel a účel dotknutého ustanovenia Trestného poriadku najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti poukazuje uvádzajúc, že vzhľadom na povahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku určeného k náprave len taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád závažného charakteru predstavuje dovolací súd poslednú inštanciu preskúmavajúcu nedostatky preskúmané už odvolacím súdom a ním nenapravené, prípadne ním spôsobené, čomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (pokiaľ nejde o zákonné výnimky) a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 17/2018 z 21. augusta 2018). Podľa už uvedeného zjednocujúceho stanoviska R 11/2016 platí všeobecná axióma, že zákon poskytuje ochranu tomu, kto sa o svoje práva náležite stará, t. j. kto si ich uplatňuje spôsobom predpokladaným v zákone. Preto ak obvinený vedel o nezákonnom zložení súdu, resp. senátu (ktorého zloženie mu bolo nesporne a preukázateľne známe), mohol a mal túto skutočnosť namietať už v čase prvostupňového konania, prípadne v rámci odvolacieho konania, a nie až v rámci mimoriadneho (dovolacieho) konania. Dikcia obmedzujúceho ustanovenia uvedená v § 371 ods. 4 Trestného poriadku prvej vete núti teda procesné strany k tomu, aby nezákonnosť im známych okolností (v danom prípade spočívajúcu v nezákonnom zložení senátu) namietali už v rámci súdneho konania do právoplatného skončenia trestného stíhania a nevyčkávali nečinne až na konanie o dovolaní. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť, že uvedená pasivita oprávnenej osoby má negatívny vplyv na rýchlosť aj na hospodárnosť trestného konania. Okrem toho, otázky zákonnosti zloženia súdu (senátu) v zmysle § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku [ale napr. aj otázky príslušnosti súdu – § 371 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku] majú byť posudzované súdom prvého stupňa, resp. v odvolacom konaní s tým, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) a písm. b) Trestného poriadku majú byť preskúmavané až vo vzťahu k tomu, ako otázku príslušnosti súdu či zákonnosti zloženia súdu (senátu) v prípade, ak je sporná, vyriešil súd prvého stupňa, resp. odvolací súd.

10. Ustanovenie § 317 ods. 1 Trestného poriadku (alebo tiež doktrína plného revízneho princípu, ako ju sťažovateľ označuje), na ktoré sa odvoláva sťažovateľ a ktorého uplatnenia sa dožaduje v rámci aplikácie ustanovení regulujúcich dôvody dovolania, sa uplatňuje iba v rámci odvolacieho konania a nemá vplyv na posudzovanie podmienok na uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 4 Trestného poriadku v dovolacom konaní. Výklad § 371 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý prezentuje sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, má absurdný charakter, pretože jeho závery znamenajú de facto všeobecnú neaplikovateľnosť dotknutého ustanovenia v praxi, čo rozhodne nemohlo byť zamýšľaným cieľom uvedenej právnej úpravy.

11. Ústavný súd takisto uvádza, že argumenty, ktorými sťažovateľ v podanom dovolaní podporil danosť dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, sú skôr subsumovateľné pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, keďže sťažovateľ v rámci prezentovaných argumentov vo svojej podstate nespochybňuje samotnú kreáciu nového zloženia senátu (obsadenie senátu novým prísediacim v rozpore s vopred stanovenými pravidlami vyplývajúcimi zo zákona a z príslušného rozvrhu práce), ale porušenie zásady bezprostrednosti, z ktorej plynúce pravidlo nezmeniteľnosti zloženia senátu sa vo svojej podstate týka otázky dokazovania, kde zmyslom a cieľom tejto zásady je, aby nezávislý súd v zásade (okrem zákonom stanovených výnimiek) rozhodoval a rozhodol len na základe dôkazov, ktoré boli pred ním vykonané v priebehu pojednávania. Tieto úvahy však nič nemenia na predchádzajúcich záveroch ústavného súdu, pretože aj uvedený dovolací dôvod patrí do kategórie dovolacích dôvodov predpokladaných § 371 ods. 4 Trestného poriadku.

12. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

13. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu