znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 359/2013-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. S., P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou K. spol. s   r.   o.,   B.,   v   mene ktorej   koná   JUDr.   R.   K.,   advokát   a   konateľ,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky „postupom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   pri pridelení   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   na   rozhodnutie   o   odvolaní   obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008   senátu   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   2To   pod   spis.   zn.   2To/158/2010 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. 2To/158/10   a   postupom   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   pri   pridelení   trestnej   veci obžalovaného   I.   Š.   na   rozhodnutie   o   odvolaní   poškodenej   Mgr.   M.   S.   proti   rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/127/2012 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012 spis. zn. 2To/127/2012“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2013   faxom   a   4.   marca   2013   poštou   doručená   sťažnosť   Mgr.   M.   S.   (ďalej   len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a základného práva na zákonného sudcu   zaručeného v čl. 48 ods.   1 ústavy „postupom Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   pri   pridelení   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To   pod   spis.   zn.   2To/158/2010   a   právoplatným   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. 2To/158/10 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej Mgr. M. S. proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008   senátu   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   2To   pod   spis.   zn.   2To/127/2012 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012 spis. zn. 2To/127/2012“.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že 11. decembra 2009 podala ako poškodená na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 26. novembra 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod sp. zn. 1 T/2/2008 pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Ďalej   uviedla: „Ako   poškodená   v   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   vedenej   na Okresnom súde Banská Bystrica ako súde prvého stupňa pod spis. zn. 1T/2/2008 a na Krajskom súde Banská Bystrica ako súde odvolacom pod spis. zn. 2To/158/2010, v rámci ktorej sa rozhodovalo o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, som na základe nahliadnutia do súdneho spisu zistila, že trestná vec obžalovaného I. Š. nebola na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku Okresného sudu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 pridelená senátu Krajského súdu   Banská   Bystrica   2To   náhodným   výberom   pomocou   technických   prostriedkov a programových   prostriedkov   schválených   Ministerstvom   spravodlivosti   SR   a v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. a s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. a s rozvrhom práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10-ÚZ).

Dňa 04. 05. 2010... bolo Krajskému súdu Banská Bystrica predložené na rozhodnutie jednak   odvolanie   obžalovaného   a   prokurátora   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, a jednak sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. 1T/2/2008. Na   Krajskom   súde   Banská   Bystrica   došlo   najskôr   k   prideleniu   trestnej   veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu   Banská   Bystrica   zo   dňa   09.   04.   2010   spis.   zn.   1T/2/2008   senátu   Krajského   súdu Banská   Bystrica   2To   pod   spis.   zn.   2To/157/2010   náhodným   výberom,   a   až   následne k prideleniu   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   na   rozhodnutie   o   odvolaní   obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/158/2010 bez náhodného výberu na základe lustrácie predchádzajúceho spisu 2To/157/2010...“

Sťažovateľka je toho názoru, že«a) trestná vec obžalovaného I. Š. pridelená senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/157/2010 na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 04. 2010 spis. zn. 1T/2/2008 bola zapísaná do nesprávneho súdneho registra odvolacej agendy trestných vecí, nakoľko mala byť zapísaná do súdneho registra „Tos“ podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Príloha 1, časť III SÚDNE REGISTRE ODVOLACEJ AGENDY, písm. D., bod 4., a nie do súdneho registra „To“ podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z., Príloha 1, časť III SÚDNE REGISTRE ODVOLACEJ AGENDY, písm. D., bod 1.;

b ) trestná vec obžalovaného I. Š. nebola pridelená senátu Krajského súdu Banská Bystrica   2To   pod   spis.   zn.   2To/158/2010   na   rozhodnutie   o odvolaní   obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 náhodným výberom, hoci zo zákona č. 757/2004 Z. z., z vyhlášky č. 543/2005 Z. z. a ani z rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 (Spr. 460/10-ÚZ) nevyplýva   žiadna   výnimka   z   jej   pridelenia   náhodným   výberom,   nakoľko   ustanovenie rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 (Spr. 460/10-ÚZ), časť II. VÝKON SÚDNICTVA, bod 3. Pravidlá prideľovania jednotlivých vecí senátom a sudcom trestnoprávneho kolégia na rok 2010, bod 3.2 Pravidlá prideľovania a výnimky, bod 3.2.2, písm. j) sa na tento prípad nevzťahuje a výnimku v tomto ustanovení uvedenú nemožno rozširovať na iné ako v ňom výslovne uvedené prípady.

.... senát Krajského súdu Banská Bystrica 2To, ktorému bola pridelená trestná vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, nie je podľa môjho názoru zákonným senátom, resp. sudcovia, ktorí sú členmi senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To, ktorému bola pridelená trestná vec obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa   26.   11.   2009   spis.   zn.   1T/2/2008,   nie   sú   zákonnými   sudcami   na   konanie a rozhodovanie v trestnej veci obžalovaného I. Š. o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, nakoľko im trestná vec obžalovaného I. Š. o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 nebola pridelená na konanie a rozhodovanie náhodným výberom v súlade so zákonom č. 757/2004 Z. z. a s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. a s rozvrhom práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2010 v znení dodatkov č. 1 až 6 (Spr. 460/10-ÚZ).

Na základe vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov a rozvrhu   práce   som   toho   názoru,   že   trestná   vec   obžalovaného   I.   Š.   o   odvolaní obžalovaného   a   prokurátora   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   zo   dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 nebola pridelená odvolaciemu senátu v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci. Skutočnosť,   že   predmetná   trestná   vec   nebola   pridelená   konajúcemu   senátu odvolacieho súdu náhodným výberom podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., a teda že tento   konajúci   odvolací   senát   je   nezákonným   senátom,   som   namietala   prostredníctvom môjho   splnomocnenca   na   verejnom   zasadnutí   konanom   na   Krajskom   súde   v   Banskej Bystrici dňa 26. 09. 2011 pod spis. zn. 2To/158/10. Napriek tomu konajúci odvolací senát, ktorý je podľa môjho názoru nezákonným senátom, v predmetnej trestnej veci rozhodol uznesením zo dňa 26. 09. 2011 spis, zn. 2To/158/10, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2011 sp. zn. 1T/2/2008 a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol...

V   nadväznosti   na...   uznesenie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa 25. 04. 2012   spis.   zn.   II.   ÚS   100/2012-13   som   zistila,   že   v   žurnalizovanej   časti   spisu Okresného   súdu   Banská   Bystrica   č.   k.   1T/2/2008   sa   nenachádza   žurnalizované   moje odvolanie   ako   poškodenej   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   zo   dňa 26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. 1T/2/2008 pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného súdu Banská Bystrica   dňa   11.   12.   2009,   ale   že   sa   nachádza   v   nežurnalizovanej   časti   spisu   v troch originálnych   vyhotoveniach   opatrených   podacou   pečiatkou   Okresného   súdu   Banská Bystrica zo dňa 11. 12. 2009.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda vyšlo najavo, že Krajský súd v Banskej Bystrici moje odvolanie ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. 1T/2/2008 pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného súdu Banská Bystrica dňa 11. 12. 2009, neprejednal a ani o ňom nerozhodol.

Na základe vyššie uvedených skutočností som teda požiadala Okresný súd Banská Bystrica o predloženie spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu, aby moje odvolanie ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. 1T/2/2008 pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktoré bolo osobne podané do podateľne Okresného súdu Banská Bystrica dňa 11. 12. 2009, prejednal a o ňom rozhodol, čo Okresný súd Banská Bystrica aj urobil. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti bolo môjmu splnomocnencovi v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 1T/2/2008 dňa 04. 01. 2013 doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012 č. k. 2To/127/2012, ktorým Krásky súd v Banskej Bystrici moje odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 č. k. 1T/2/2008 zamietol podľa § 316 ods.   1   Trestného   poriadku ako   odvolanie podané   neoprávnenou   osobou.   Vtedy som   sa súčasne dozvedela aj to, že o mojom odvolaní ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 v trestnej veci obžalovaného I. Š. vedenej pod č. k. 1T/2/2008 pre nesprávnosť výroku o náhrade škody konal a rozhodoval ten istý senát Krajského súdu Banská Bystrica 2To v rovnakom zložení, v akom rozhodoval aj o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.   09.   2011   spis.   zn.   2To/158/10,   ktorému   trestná   vec   obžalovaného   I.   Š.   o   odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008, a rovnako tak ani o mojom odvolaní ako poškodenej proti tomu istému rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 nebola pridelená ako odvolaciemu senátu v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie   a   rozhodovanie   v   senáte   o predmetnej   trestnej   veci   pod   č.   k.   2To/158/10 a následkom toho aj o predmetnej trestnej veci pod č. k. 2To/127/12...

Naďalej   som   teda   presvedčená,   že   vyššie   uvedeným   postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009   spis.   zn.   1T/2/2008   senátu   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   2To   pod   spis.   zn. 2To/158/2010 a právoplatným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa spis. zn. 2To/158/10   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu, garantovaného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a základného práva na zákonného sudcu, garantovaného v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Taktiež som presvedčená, že rovnako vyššie uvedeným postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o mojom odvolaní ako poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009   spis.   zn.   1T/2/2008   senátu   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   2To   pod   spis.   zn. 2To/127/2012   a   právoplatným   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   zo   dňa 8. 11. 2012 spis. zn. 2To/127/2012 došlo k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu   ochranu,   garantovaného   v   článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, a základného   práva   na   zákonného   sudcu,   garantovaného   v   článku   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky.

Navyše, na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 11. 2012 spis.   zn.   2To/127/2012   vyšla   vo   vzťahu   k   uzneseniu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky   zo   dňa   25.   04.   2012   spis.   zn.   II.   ÚS   100/2012-13   najavo   nová   skutočnosť spočívajúca v právoplatnom a záväznom rozhodnutí o tom, že nie som oprávnenou osobou na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 č. k. 1T/2/2008, t. j. že dôvod odmietnutia mojej sťažnosti zo dňa 28. 11. 2011 Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. II. ÚS 100/2012-13 pre neprípustnosť nebol daný.

Rovnako,   na   základe   zistenia   jednak   nesprávneho   administratívneho   postupu Okresného súdu Banská Bystrica a jednak podania informácie pre Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorá nezodpovedala skutkovému stavu, vyšla vo vzťahu k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. II. ÚS 100/2012-13 najavo ďalšia nová   skutočnosť   spočívajúca   v   zistení,   že   som   v   skutočnosti   odvolanie   proti   rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 č. k. 1T/2/2008 podala, a že Okresný súd Banská Bystrica o tom informoval Ústavný súd Slovenskej republiky nesprávne, t. j. že dôvod   odmietnutia   mojej   sťažnosti   zo   dňa   28.   11.   2011   Ústavným   súdom   Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25. 04. 2012 spis. zn. II. ÚS 100/2012-13 pre neprípustnosť nebol daný ani v prípade, ak by som bola oprávnenou osobou na jeho podanie...».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1.   Základné   právo   sťažovateľky   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu,   garantované v článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a   základné   právo   sťažovateľky   na zákonného sudcu, garantované v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   pri   pridelení   trestnej   vecí   obžalovaného   I.   Š. na rozhodnutie o odvolaní   obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica   2To   pod   spis.   zn.   2To/158/2010   a   právoplatným   uznesením   Krajského   súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. 09. 2011 spis. zn. 2To/158/10, porušené bolo.

2.   Základné   právo   sťažovateľky   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu,   garantované v článku   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a   základné   právo   sťažovateľky   na zákonného sudcu, garantované v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   pri   pridelení   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   na rozhodnutie o odvolaní poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008 senátu Krajského súdu Banská Bystrica 2To pod spis. zn. 2To/127/2012   a   právoplatným   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   zo   dňa 08. 11. 2012 spis. zn. 2To/127/2012, porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. septembra 2011 spis. zn. 2To/158/10 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08. novembra 2012 spis. zn. 2To/127/2012 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

4.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici prideliť   trestnú   vec   obžalovaného   I.   Š.   na   rozhodnutie   o   odvolaní   obžalovaného, prokurátora   a   poškodenej   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   zo   dňa 26. 11. 2009   spis.   zn.   1T/2/2008   senátu   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   náhodným výberom podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namietala   porušenie   základného   práva   na   súdnu   a   inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský   súd“)   pri   pridelení   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   na rozhodnutie   o odvolaní obžalovaného   a   prokurátora   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T/2/2008 z 26. novembra 2009 senátu krajského súdu 2To pod sp. zn. 2 To/158/2010 a právoplatným uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To/158/2010 z 26. septembra 2011, ako aj postupom krajského súdu pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 z 26. novembra 2009 senátu krajského súdu 2To pod sp. zn. 2 To/127/2012 a právoplatným uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To/127/2012 z 8. novembra 2012.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu (ale aj iného   orgánu   verejnej   moci)   v   rámci   predbežného   prerokovania   vôbec   nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).

1. K námietke sťažovateľky na porušenie označených práv postupom krajského súdu pri   pridelení   trestnej   veci   obžalovaného   I.   Š.   na   rozhodnutie   o   odvolaní   obžalovaného a prokurátora proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 z 26. novembra 2009 senátu krajského súdu 2To pod sp. zn. 2 To/158/2010 a právoplatným uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To/158/2010 z 26. septembra 2011

Ústavný súd z podania a k nemu pripojených príloh zistil, že 4. mája 2010 okresný súd predložil krajskému súdu odvolanie obžalovaného I. Š. a odvolanie prokurátora úradu špeciálnej   prokuratúry,   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „prokurátor“),   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T/2/2008   z 26. novembra   2009, ktorým bol obžalovaný I. Š. v prípade skutku 2 obžaloby Krajskej prokuratúry v B. sp. zn. Kv 42/07 zo 4. januára 2008 uznaný vinným z trestného činu vydierania. V prípade skutku 1 obžaloby,   ktorý   bol   kvalifikovaný   ako   obzvlášť   závažný   zločin   úkladnej   vraždy,   bol oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Odvolanie   sťažovateľky,   ktorá   si   svoje   právo   na   náhradu   škody   uplatnila v adhéznom konaní (v prípade skutku 1 obžaloby kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy) a mala v konaní postavenie poškodenej, krajskému súdu postúpené nebolo. (V ďalšom bolo zistené, že sa tak stalo z dôvodu administratívnej chyby okresného súdu.)

O odvolaní obžalovaného a prokurátora rozhodoval krajský súd 26. novembra 2011 uznesením sp. zn. 2 To/158/2010 (ďalej aj „namietané konanie“) tak, že zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V závere odôvodnenia krajský súd uviedol, že „z vykonaného dokazovania nemožno dospieť   k   jednoznačnému   záveru,   že   obžalovaný   P.   usmrtil   poškodeného   J.   K.   na objednávku a teda jednal s vopred uváženou pohnútkou. Z výpovedí Č. a R. vyplynulo, že do domu   išli   za   účelom   zastrašenia   poškodeného   a   za   pomoci   násilia   získania   určitých dokladov, eventuálnej odcudzenia ďalších predmetov. Č. a R. pritom spoločne uvádzali, že keď sa pýtali, čo sa vlastne udialo v obývačke a na zvuk, ktorý odtiaľ vychádzal, obž. P. povedal, že poškodený ho naštval. Možno potom ustáliť, že jeho ďalšie konanie, keď odišiel do   odstaveného   motorového   vozidla   a   následne   si   doniesol   zbraň   s   tlmičom,   s   ktorou usmrtil poškodeného, bolo jeho reakciou na vzniknutú situáciu a nenasvedčuje na vopred uváženú   pohnútku usmrtiť   poškodeného.   Aj   napriek   týmto zisteným   skutočnostiam   bude musieť prvostupňový súd opätovne vykonať všetky dostupné dôkazy aj dôkazy, navrhované prokurátorom vo svojom odvolaní a po následnom dôslednom hodnotení týchto dôkazov bude   môcť   zaujať   správny   právny   názor,   ktorý   bude   potrebné   dôsledne   vo   svojom rozhodnutí odôvodniť.“.

Ústavný súd v súvislosti so sťažovateľkinou námietkou porušenia jej ústavných práv postupom   a uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   2   To/158/2010   z   26.   septembra   2011 pripomína, že v rámci základného trestnoprocesného vzťahu existujúceho vo fáze súdneho konania   je   jednou   zo   strán   obžalovaný   so   svojím   právom   na   spravodlivé   preskúmanie a rozhodnutie o oprávnenosti jeho trestného obvinenia a druhou stranou tohto vzťahu, ktorá uplatňuje   trestné   obvinenie,   je   prokurátor   zastupujúci   štát.   V   uvedenom   základnom trestnoprocesnom vzťahu, v ktorom sa rozhoduje o otázke viny a trestu, má síce poškodený právo aktívne vystupovať pri zisťovaní skutkového stavu veci, nemá však postavenie strany oprávnenej uplatňovať trestné obvinenie, preto pre uvedenú časť trestného konania nemôže disponovať základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy garantujúcim kvalitu súdneho konania, teda spravodlivý proces (mutatis mutandis III. ÚS 100/2010).

K tvrdenému porušeniu základných práv sťažovateľky zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy ústavný súd pripomína, že poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu škody a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou v tzv. adhéznom konaní (prebiehajúcom kontinuálne so súdnym konaním o vine), v tom konaní, v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, sú mu garantované jeho základné práva.

Uvedené však platí   len za situácie,   že   trestné   konanie bolo   skončené vynesením odsudzujúceho   rozsudku.   Vyplýva   to   aj   z   dikcie   ustanovenia   §   46   ods.   3   Trestného poriadku, podľa ktorého poškodený má proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola   spôsobená   trestným   činom,   a   je   oprávnený   navrhnúť,   aby   súd   v   odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. To ale nie je sťažovateľkin prípad, pretože obžalovaný bol zo skutku, v rámci ktorého si sťažovateľka uplatnila nárok na náhradu škody, oslobodený.

V   namietanom   konaní   vedenom   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn.   2   To/158/2010 o nároku   sťažovateľky   na   náhradu   škody   nebolo   nerozhodované.   V   tomto   konaní sťažovateľka nielen z právnych, ale ani z formálnych dôvodov nemôže požívať ochranu základných práv a slobôd zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy.

Garancie poskytované citovanými článkami ústavy sú v trestnom konaní vo vzťahu k poškodenému (uplatňujúcemu nárok na náhradu škody) limitované a sú poskytované len pre   adhézne   konanie   týkajúce   sa   rozhodovania   o   nároku   na   náhradu   škody   spôsobenej trestným činom (pozri tiež Repík B. Europská úmluva o lidských právech a trestní právo. Vydavateľstvo Orac, 2002, s. 99).

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá v namietanom konaní nie   je aktívne   legitimovaná na podanie   sťažnosti,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavnú   sťažnosť   v   tejto   časti   je   možné   odmietnuť   aj   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   navrhovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Rozhodnutie krajského súdu v namietanom konaní nemôže byť predmetom kritiky ústavného   súdu,   pretože   pri   rozhodovaní   o   odvolaní   sťažovateľky   správne   aplikoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 3, podľa ktorého ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným   príslušným   orgánom,   sťažovateľku   správne   v   zmysle   ustanovenia   § 316   ods.   1 Trestného poriadku považoval za neoprávnenú osobu na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 2/2008 z 26. novembra 2009.

Závery,   ktorými   sa   všeobecný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   riadil,   nie   sú   zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, preto o sťažnosti sťažovateľky nie je možné rozhodnúť inak, ako ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.

2. K námietke sťažovateľky na porušenie označených práv postupom krajského súdu pri pridelení trestnej veci obžalovaného I. Š. na rozhodnutie o odvolaní poškodenej proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/2/2008 z 26. novembra 2009 senátu krajského súdu 2To   pod   sp.   zn.   2   To/127/2012   a   právoplatným   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 2 To/127/2012 z 8. novembra 2012

Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené sťažovateľkino odvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T 2/2008, ktorým bol obžalovaný I. Š. uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 a 3 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 a ktorým bol oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy   podľa   §   144   ods.   1.   ods.   2   písm.   f   )   Trestného   zákona   účastníctvom   formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a ktorým ju okresný súd podľa   §   288   ods.   3)   Trestného   poriadku   odkázal   s   jej   nárokom   na   náhradu   škody na občianske súdne konanie. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 2 To/127/2012.

Krajský súd o sťažovateľkinom odvolaní z 10. decembra 2009, ktorým namietala nesprávnosť   výroku   o   náhrade   škody,   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   2   To/127/2012 z 8. novembra 2012 (sťažovateľkinmu právnemu zástupcovi bolo doručené 4. januára 2013) tak, že ho zamietol.

V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného uviedol: „Zo spisového materiálu vyplýva, že poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody v prípade skutku 1/ obžaloby, kvalifikovaného ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zák. účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. V prípade tohto skutku bol obžalovaný v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby a okresný súd poškodenú odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Podľa § 288 ods. 3/ Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Vychádzajúc   z   vyššie   uvedeného   poškodený   má   právo   sa   odvolať   len   v   rozsahu vymedzenom v ust. § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Výrok o náhrade škody má však oporu vo výroku o   vine,   pričom v prípade oslobodzujúceho rozsudku súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 3/ Tr. por. obligatórne odkáže na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Tieto ustanovenia je preto potrebné   vykladať vo   vzájomnej súvislosti a   pripustiť   odvolanie poškodeného len v tom prípade, keby bolo v odsudzujúcom rozsudku nesprávne rozhodnuté o jeho nárokoch. Odvolanie   poškodeného   proti   oslobodzujúcemu   rozsudku   však   smeruje   svojou   povahou proti výroku o vine, ak teda podá poškodený odvolanie proti tomuto výroku, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobu.

V tomto prípade je teda zrejmé, že poškodená vo svojom odvolaní namietala výrok, ktorým   bola   odkázaná   na   občianske   súdne   konanie,   pričom   požiadala,   aby   súd v odsudzujúcom   rozsudku   obžalovanému   uložil   povinnosť   túto   škodu   nahradiť,   ide   teda o odvolanie   podané   neoprávnenou   osobou.   Poškodená   tiež   nemá   právo   odvolať   sa   v prípade skutku 2/ obžaloby, keďže tu si neuplatnila nárok na náhradu škody.

Podľa   §   316   ods.   1/   Tr.   por.   odvolací   súd   zamietne   odvolanie,   ak   bolo   podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd v súlade s citovaným ustanovením   §   316   ods.   1/   Tr.   por.   zamietol   odvolanie   poškodenej   ako   podané neoprávnenou osobou.“

Sťažovateľka   namieta,   že   o   jej   odvolaní   proti   rozsudku   okresného   súdu z 26. novembra 2009 „konal a rozhodoval ten istý senát Krajského súdu Banská Bystrica 2To v rovnakom zložení, v akom rozhodoval aj o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2009 spis. zn. 1T/2/2008“.

Podľa sťažovateľky vec „nebola pridelená ako odvolaciemu senátu v súlade s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. a teda nebol určený zákonný senát resp. zákonní sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte o predmetnej trestnej veci pod č. k. 2To/158/10 a následkom toho aj o predmetnej trestnej veci pod č. k. 2To/127/12“.

Tak   ako   v   odôvodnení   v   bode   1   aj   v   tomto   prípade   ústavný   súd   poukazuje na skutočnosť, že poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu škody a tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou len v tzv. adhéznom konaní, v ktorom sa   rozhoduje   o   ním   uplatnenom   nároku   na   náhradu   škody   spôsobenej   trestným   činom a v rámci ktorého sú mu garantované jeho základné práva, a teda garancie poskytované čl. 46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   ústavy   sú   v   trestnom   konaní   vo   vzťahu   k   poškodenému limitované a sú poskytované len pre adhézne konanie týkajúce sa rozhodovania o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom.

Ústavný súd preto aj v tomto prípade dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013