znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 359/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní o povolenie obnovy konania vedenom pod sp. zn. 13 C 148/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2010 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   o povolenie   obnovy   konania   vedenom   pod   sp. zn. 13 C 148/2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 148/2008 je návrh sťažovateľa podaný okresnému súdu 3. júna 2008 na obnovu konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10 C 264/1996. Spolu s návrhom na obnovu konania sťažovateľ požiadal okresný súd aj o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu. Podľa názoru sťažovateľa postup okresného   súdu   v konaní   o jeho   návrhu   na   obnovu   konania   je   poznačený   zbytočnými prieťahmi, čím dochádza k porušovaniu jeho základného práva zaručeného mu čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ presvedčenie o porušení svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odôvodnil takto:

„Návrh na obnovu konania podal som... 3. júna 2008, čiže pred viac ako dvoma rokmi. Súd nekoná o tomto mojom návrhu v primeranom časovom limite a trvá mu veľmi dlho, kým vôbec nejaký úkon urobí. Súd prvého stupňa nielenže o mojom návrhu doposiaľ nerozhodol,   ale   nevytýčil   k nemu   ani   prvé   pojednávanie.   Právoplatne   súd   doposiaľ nerozhodol   ani   o mojej   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a ustanovenia právneho zástupcu...

Ďalej poukazujem na to, že súd urobil v konaní viacero závažných pochybení, ktoré mali za následok vznik prieťahov.... prvú vážnu chybu urobil súd v konaní už vtedy, keď ma vyzval, aby som doplnil a spresnil svoj žalobný návrh a to bez toho, aby najprv rozhodol o mojej   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu...   Keďže   nemám   právnické   vzdelanie nebolo   v mojich   možnostiach   ani   opakovane   doručiť   súdu   po   právnej   stránke   správne upravený žalobný návrh. Súd moju žalobu neodmietol a pripustil ju na konanie a tak zrejme išlo   len   o formálne   nedostatky,   pretože...   návrh   mnou   podaný   bol   zrozumiteľný,   súd nepoprel,   že   je   v ňom   obsahovo   formulovaný   predmet   žaloby   na   prejednávanie   súdom, žalobný návrh žiadal v podstate iba spresniť... druhú vážnu chybu v konaní urobil súd, keď ma vyzval, aby som zaplatil súdny poplatok, čo... požadoval opäť nesprávne, keď tak urobil skôr ako rozhodol o mojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu... Až po doručení prípadného zamietavého rozhodnutia o mojej žiadosti mohol ma súd vyzvať, aby som mu uhradil súdny poplatok... ďalšiu závažnú chybu urobil súd, keď mi následne vôbec nedoručil uznesenie o zamietnutí mojej žiadosti pre oslobodenie od súdnych poplatkov včas, aby som sa mohol voči nemu v zákonnej lehote odvolať. Súd uviedol nesprávne moje meno a poštu mu listu určený do vlastných rúk nevydala.... súd sa postaral o prieťahy v konaní tiež tým, že zapríčinil aj niekoľkomesačné nekonanie o mojej žalobe medzi jednotlivými úkonmi...

... listom zo dňa 11. júna 2010 Spr. 2009/2010 odpovedala na moju sťažnosť na prieťahy   v konaní   podpredsedníčka   okresného   súdu,   ktorá   označila   moju   sťažnosť   ako nedôvodnú,   pričom   svoje   tvrdenie   doložila   vyjadrením   viacerých   neprávd   o priebehu konania....

Pretože   nesúhlasím   s nesprávnym   vyhodnotením   mojej   sťažnosti   na   prieťahy..., využívam   ďalšiu   možnosť   nápravy   pre   porušenie   vzťahujúcich   sa   ustanovení   Ústavy Slovenskej republiky a postupujem sťažnosť na prieťahy v konaní uvedeného súdu prvého stupňa...   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky.   Sťažnosť   postupujem   zákonne,   pretože uznesenie   o zastavení   konania   vo   veci   13   C/148/2008-80   nenadobudlo   právoplatnosť, pretože som sa voči nemu odvolal na odvolací Krajský súd v Bratislave... Pre každý prípad poukazujem na vážne pochybenia dotknutého súdu uvedené v uznesení 13 C/148/2008-80 zo dňa 15. júna 2010, ktoré mi bolo doručené 24. júna 2010....

Uznesením 13 C/148/2008 zo dňa 15. júna 2010 súd súčasne rozhodol o nepriznaní mi   oslobodenia od zaplatenia   súdnych   poplatkov a neustanovil   mi   právneho   zástupcu... a konanie vo veci zastavil. Dopustil sa tak nezákonného konania v môj neprospech. Najprv poukazujem   na   to,   že   súd   mal   neúplnú   žiadosť,   pretože   k nej   treba   následne   pripojiť vyplnené tlačivo o mojich majetkových a zárobkových pomeroch... Súd som... 1. júna 2010 požiadal o dodanie tlačiva... Súd mi však takéto tlačivo neposlal a vyniesol uznesenie bez toho, aby mal žiadosť v úplnosti... Navyše... som... osobitným podaním zo dňa 1. júla 2010 požiadal   o predĺženie   termínu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   o 10   dní   po   rozhodnutí o mojej   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   v prípade,   že   súd   mojej   žiadosti nevyhovie.... Súd mi vynesením predčasného rozhodnutia zmaril všetko na čo som mal právo.... nepovažoval ani za potrebné zdôvodniť... prečo mi takúto lehotu neposkytol, keď je vec na súde už vyše dvoch rokov bez toho, aby sa vo veci postupovalo na súde práve správne.   Preto   v úplnosti   považujem   uznesenie   súdu   o zastavení   konania   za   nesprávne rozhodnutie súdu, voči ktorému sa... odvolávam na odvolací Krajský súd v Bratislave. Tým sa stalo uznesenie neprávoplatným, pretože o jeho správnosti či nesprávnosti bude musieť rozhodovať   odvolací   súd.   Závažným   pochybením   sa   tak   aj   vynesením   nesprávneho uznesenia   o mojom   návrhu   neoprávneným   zastavením   konania   postaral   súd   o ďalšie dlhodobejšie prieťahy v konaní a ich vznik....“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   148/2008,   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume „minimálne“ 4 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom právnemu zástupcovi, o ustanovenie ktorého požiadal.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1193 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, IV. ÚS 217/09).

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 148/2008 o povolenie obnovy konania došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   §   234   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   návrh   na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.

Podľa   §   235   ods.   1   OSP   len   čo   nadobudne   rozhodnutie   o   povolení   obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa § 235 ods. 2 OSP ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Ústavný súd poznamenáva, že podľa jeho doterajšej judikatúry v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej   sa   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   pretože   nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci. Takéto rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní (v tomto prípade v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 264/1996), a   v   zmysle   §   159   ods.   3   OSP   predstavuje   prekážku   veci   rozhodnutej,   ktorú   nemožno prejednávať znova. Rovnaký právny názor vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   nespadá   konanie   o   mimoriadnych   opravných prostriedkoch, za ktorú treba považovať aj obnovu konania (A. B. C. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003).

Prekážka   veci   rozhodnutej   odpadne   len nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu   prejedná. V   tomto   štádiu,   t. j.   po   povolení   obnovy   konania,   už   preto   ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a o odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom   konaní,   a teda   aplikovateľnosť   čl. 48   ods. 2   ústavy   v časti   týkajúcej   sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by už v takomto prípade prichádzalo do úvahy.

Ústavný   súd   už   vyslovil,   že   pri   obnove   konania   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku   môže   byť   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   porušené   len   v   štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania (napr. I. ÚS 5/02, II. ÚS 253/06, III. ÚS 107/06).

Ako vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu k právoplatnému   povoleniu   obnovy   konania   nedošlo,   resp.   uznesením   okresného   súdu sp. zn. 13 C 148/2008 z 15. júna 2010 bolo konanie o návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania neprávoplatne zastavené, preto nemohlo vzhľadom na citovanú judikatúru ústavného súdu dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Pre úplnosť treba uviesť, že podľa zistenia ústavného súdu bolo uznesenie okresného súdu z 15. júna 2010 v časti výroku o zastavení konania zrušené uznesením odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 237/10-91 z 15. júla 2010, avšak táto skutočnosť na veci nič nemení, pretože stále ide o konanie o návrhu na povolenie obnovy konania a nie o obnovené konanie.

Nad   rámec   je   potrebné   poznamenať,   že   pokiaľ   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti pomerne   podrobne   odôvodňuje   „nesprávnosť“   rozhodnutia   okresného   súdu   č.   k. 13 C 148/2008-80   z 15.   júna   2010,   ktorým   bolo   konanie   o návrhu   na   obnovu   konania zastavené,   toto   ústavný   súd   považoval   iba   za   súčasť   argumentácie   vo   vzťahu k namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov.   Ako   sám   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza, „o...   správnosti   či nesprávnosti“ tohto rozhodnutia „bude musieť rozhodovať odvolací súd“ na základe jeho odvolania podaného 26. júna 2010. V konečnom dôsledku sa tak aj stalo, keď Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6 Co 237/10-91 z 15. júla 2010 rozhodnutie okresného súdu vo výroku   o zastavení   konania   zrušil.   Preto   je   jednoznačné,   že   právomoc   ústavného   súdu v tomto prípade nie je daná, čo by inak bolo dôvodom na odmietnutie tejto časti sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   už   o   ďalších   požiadavkách sťažovateľa   (žiadosť   o   ustanovenie   advokáta,   návrh   na   priznanie   finančného zadosťučinenia) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010