znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 359/06-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti J. B., D., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. M., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Ct 6/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Ct 6/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 22 Ct 6/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   B. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   10   000   Sk   (slovom   desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   J.   B.   v sume   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Z. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet č.... v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra 2006 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Ct 6/2003.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil 25. júna 2003 okresnému súdu žalobu o náhradu škody proti odporcovi Fakultnej nemocnici B.. Keďže okresný súd vo veci dosiaľ nerozhodol, a ani neuskutočnil pojednávanie, sťažovateľ žiada, aby ústavný súd uložil okresnému súdu konať vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Ct 6/2003 bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie 200 000 Sk.

Sťažovateľ spolu so sťažnosťou doručil aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní   pred   ústavným   súdom,   o ktorej   ústavný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k. II. ÚS 359/06-8 z 31. októbra 2006 tak, že sťažovateľovi ustanovil za právnu zástupkyňu na konanie pred ústavným súdom advokátku JUDr. Z. M., B..

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2006 a uznesením č. k. II. ÚS 359/06-12 ju prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na výzvu ústavného súdu právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu   oznámili,   že   netrvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Právna zástupkyňa   sťažovateľa   doplnila   sťažnosť   podaním   z 20.   decembra   2006,   v ktorom podrobnejšie opísala skutočnosti už uvedené sťažovateľom a upresnila petit sťažnosti.

Predsedníčka   okresného   vo   vyjadrení   k sťažnosti   z 21.   augusta   2007 (Spr. 3483/2003) uviedla:

„(...) vec sp. zn. 22 Ct 6/2003 napadla na tunajší súd dňa 25. 06. 2003, dňa 01. 01. 2006 bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. E. H..

Dňa 17. 01. 2006 bola daný pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o návrhu na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Uznesením zo dňa 19. 01. 2006 bol ustanovený advokát, ktorý sa voči uzneseniu odvolal.

Odvolanie   bolo   Krajskému   súdu   v Bratislave   predložené   dňa   27.   02.   2006.   Dňa 11. 06. 2007 Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnuté uznesenie, následne bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 01. 10. 2007.“

Zo súdneho spisu sp. zn. 22 Ct 6/2003 ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania vedeného okresným súdom:

Konanie   na   okresnom   súde   začalo   25.   júna   2003   podaním   návrhu   sťažovateľa na náhradu škody 300 000 Sk za nesprávne vykonaný stomatologický chirurgický zákrok proti Fakultnej nemocnici s poliklinikou B.. Dňa 20. februára 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby upresnil žalobný návrh a doplnil doklady, o ktoré svoj nárok opiera. Dňa 26. júla 2004 okresný súd zaslal návrh odporcovi. Sťažovateľ 20. októbra 2004 požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, podaním doručeným 22. októbra 2004 zmenil žalobu tak, že žiadal náhradu škody 400 000 Sk a podaním doručeným 4. novembra 2004 rozšíril žalobný návrh. Dňa 15. novembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Listom z 23. novembra 2004 okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   preukázal,   že   spĺňa   podmienky   na   ustanovenie právneho zástupcu.

Uznesením   zo   7.   januára   2005   okresný   súd   nevyhovel   žiadosti   sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov a uznesením z 30. septembra 2005 sťažovateľa vyzval,   aby   opravil   petit   tak,   aby   bol   určitý   a vykonateľný,   a aby   doplnil   odôvodnenie návrhu o uvedenie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich opravený petit. Okresný súd 6. decembra 2005 sťažovateľa vyzval, aby špecifikoval svoj nárok na náhradu škody.

Dňa   27.   decembra   2005   sťažovateľ   opäť   podal   žiadosť   o ustanovenie   zástupcu z radov   advokátov   s odôvodnením,   že   sa   zhoršila   jeho   sociálna   situácia.   Uznesením z 19. januára 2006 mu okresný súd ustanovil za právneho zástupcu - advokátku JUDr. E. B., ktorá   podala   proti   uzneseniu   odvolanie.   Okresný   súd   23.   februára   2006   predložil   spis Krajskému   súdu   v   Bratislave,   ktorý   uznesením   sp.   zn.   4   Co   95/06   z 21.   mája   2007 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Okresnému súdu bol spis vrátený 11. júna 2007.   Dňa   6.   augusta   2007   bolo   vo   veci   nariadené   pojednávanie   na   1.   október   2007 a okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby špecifikovala, čoho a na základe akých skutočností sa sťažovateľ domáha.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn. 22 Ct 6/2003.

Ústavný súd vychádza pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy so svojej stabilnej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Predmetom   namietaného   konania   je   nárok   na   náhradu   škody,   ktorá   mala   byť sťažovateľovi spôsobená nesprávnym vykonaním stomatologického chirurgického zákroku. Návrhy   tohto   typu   sú   štandardnou   súčasťou   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov, a preto nemožno vec považovať za právne zložitú. Skutkovú zložitosť v tomto type konania nie je možné vylúčiť. Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že doterajší priebeh konania nebol ovplyvnený prípadnou skutkovou zložitosťou veci.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní vedenom   pod sp.   zn. 22 Ct 6/2003 bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ má podiel na namietanej dĺžke konania, pretože podal nejasný a neúplný návrh, ktorý v priebehu konania viackrát menil a dopĺňal, a podal neúplnú žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

V doterajšom   priebehu   konania   bola   činnosť   okresného   súdu   zameraná   na odstránenie   nedostatkov   návrhu   a rozhodovanie   o žiadostiach   sťažovateľa   o ustanovenie zástupcu   z radov   advokátov.   Okresný   súd   však   nepostupoval v konaní plynulo a v   jeho postupe sa opakovane vyskytli kratšie obdobia nečinnosti, ktoré ústavný súd s prihliadnutím na dobu a stav konania kvalifikoval v ich súhrne ako zbytočné prieťahy. Takto ústavný súd hodnotí obdobie po podaní návrhu 25. júna 2003 do 20. februára 2004, keď okresný súd vyzval sťažovateľa na upresnenie   a doplnenie návrhu; obdobie   nasledujúce   po   doručení odpovede sťažovateľa 1. marca 2004 do 26. júla 2004, keď okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu; a obdobie od 7. januára 2005, keď okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, do 30. septembra 2005, keď vyzval sťažovateľa na opravu petitu a doplnenie odôvodnenia návrhu.

Vzhľadom   na   aktuálny   stav   konania   a jeho   doterajšiu   dĺžku   ústavný   súd   dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Ct 6/2003 tak, aby ochrana   práv   sťažovateľa   bola   rýchla   a účinná   a   vec   čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá (§ 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a do   rozhodnutia   ústavného   súdu   okresný   súd   v   jeho   veci nerozhodol, prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Ct 6/2003 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 200 000 Sk, ktorého   výšku   odôvodnil   dĺžkou   konania   okresného   súdu,   charakterom   žaloby,   ako   aj sumou nákladov, ktoré musel vynaložiť na liečbu a vyhotovenie nových zubných náhrad v dôsledku nesprávne vykonaného stomato - chirurgického zákroku.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   nemožno   účinne   odstrániť   len   uplatnením   tejto   právomoci.   Preto považoval za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   celkovú   dobu   nečinnosti okresného súdu   v posudzovanom   konaní a zohľadniac podiel   sťažovateľa   na namietanej dĺžke konania, ústavný súd považoval priznanie sumy 10 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní doručenom 28. decembra 2006 uplatnila nárok na náhradu trov v sume 9 340 Sk za dva úkony právnej pomoci po 4 534 Sk a režijný paušál po 136 Sk.

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2006 je priemerná mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2005   v sume 16 381 Sk, t. j. náhrada za jeden úkon je 2 730 Sk jedna šestina výpočtového základu - § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) a 164 Sk režijný paušál (jedna stotina výpočtového základu - § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 5 788 Sk, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) a k tomu dvakrát náhradu režijného paušálu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2007