znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 358/06-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   VI/2   Gd   3104/06   a jej miestnych   regionálnych   zložiek   pri   vybavovaní ďalšieho   opakovaného podnetu   vo   veci preskúmania   postupu   Katastrálneho   úradu   vo S.,   Správy   katastra   S.   v konaní   o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2006 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej miestnych regionálnych zložiek (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súvislosti s vybavením jeho ďalšieho opakovaného podnetu na   preskúmanie   postupu   Katastrálneho   úradu   vo   S.,   Správy   katastra   S.   (ďalej   len „katastrálny úrad“) v konaní o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Sťažovateľ   uviedol,   že   na základe   uznesenia   Okresného   súdu   Svidník   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. D 240/1993 zo 7. februára 2001 vo veci prerokovania dedičstva po jeho matke, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 266/01-78 z 26. júla 2001 nadobudlo právoplatnosť 30. augusta 2001, požiadal katastrálny úrad o zápis vlastníckeho práva k zdedenému majetku do katastra nehnuteľností, k čomu dosiaľ nedošlo napriek tomu, že vec viackrát urgoval a podal sťažnosti nadriadeným orgánom. Sťažovateľ sa preto v tejto veci obrátil aj na orgány prokuratúry.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol:«Dňa 24. VII. 06 som obdržal list Generálnej prokuratúry SR, zo dňa 18. VII. 06, ktorým   mi   opakovane   a znovu   tento   najvyšší   orgán   ochrany   našej   „socialistickej“ zákonnosti oznamuje, že tento môj ďalší a opakovaný podnet považuje za vybavený, a to spôsobom ako učinil,   s čím sa ja ale absolútne nestotožňujem lebo jeho nespravodlivý, nezákonný   a neústavný   záver   pociťujem   ako   dôvodnú   ujmu   na   mojich   zákonných a ústavných právach i základných a ľudských právach...»

Z pripojeného listu generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 3104/06-16 z 18. júla 2006 vyplýva,   že   generálna   prokuratúra   preskúmala   ďalší   opakovaný   podnet   sťažovateľa, v ktorom   namietal   nezapísanie   svojho   vlastníckeho   práva   do   katastra   nehnuteľností katastrálneho úradu na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. D 240/93 zo 7. februára 2001   právoplatného   30.   augusta   2001   a sťažovateľovi   oznámila,   že   po   preskúmaní príslušných spisov nebol zistený dôvod na prijatie niektorého z prokurátorských opatrení a zaujatie   iného   stanoviska,   než   aké   mu   bolo   oznámené   po   preskúmaní   jeho   podnetov podriadenými prokuratúrami. V liste sťažovateľovi oznámila, že zápisu jeho vlastníckeho práva   k príslušným   pozemkom   do   katastra   nehnuteľností   bránia   prekážky   technického a právneho charakteru, ktoré bližšie popísala a na záver uviedla:

„Na základe uvedeného je preto nutné konštatovať, že Správa katastra S., vo vzťahu k nevykonaniu   zápisu   Vášho   vlastníckeho   práva   k dotknutým   pozemkom   do   katastra nehnuteľností, neporušila zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis, v dôsledku čoho i Okresná prokuratúra vo S. a Krajská prokuratúra v P. vybavili Vaše podnety v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.“

Sťažovateľ nesúhlasí so   závermi generálnej prokuratúry   a namieta, že mu nebola poskytnutá   dostatočná   právna   ochrana   a orgány   prokuratúry   si   nesplnili   svoju   úlohu v zmysle čl. 149 ústavy. Preto žiada, aby ústavný súd v jeho veci takto rozhodol: „1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. garantované mu v ods. 1), čl. 20 Ústavy SR v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru v zmysle jej ods. 1), čl. 46 postupom   Generálnej   prokuratúry   SR   a jej   nižších   regionálnych   zložiek   v právnej   veci o zápis   dedičstva   do   katastra   nehnuteľností   Správou   katastra   vo   S.   na   základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu vo Svidníku pod č. k. D 240/93 v kontinuite   s konečným   rozhodnutím   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   1 Co 266/01-78 porušené boli.

2.) Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 150 tis. Sk (slovom stopäťdesiattisíckorúnslovenských),   ktoré   je   mu   povinná   Generálna   prokuratúra   SR   so svojími vazalmi (alebo aj bez nich-pozn.) uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

3.)   Ukladá   Generálnej   prokuratúre   SR   a spol.   (prípadne   iba   jej   samotnej-pozn.) uhradiť   vzniklé   trovy   tohto   súdneho   konania   na   označený   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej príčinnej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním, rozhodnutím alebo iným zásahom   orgánu   verejnej   moci   do   takého   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej (II. ÚS 70/00, II. ÚS 190/05).

Sťažovateľ v podanej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru postupom   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   jeho   ďalšieho   opakovaného   podnetu. Podľa   čl.   51   ods.   1   ústavy   sa   práv   uvedených   v čl.   46   ústavy   možno   domáhať   len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V prípade sťažovateľa, ktorý sa domáhal poskytnutia inej právnej ochrany prostredníctvom ďalšieho opakovaného podnetu podaného   generálnej   prokuratúre   je   to   zákon   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Z práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy možno vyvodiť právo,   aby   sa   prokurátor   podnetom   sťažovateľa   zaoberal   podľa   príslušných   ustanovení zákona o prokuratúre, nie však právo, resp. právny nárok, aby podnetu aj vyhovel (m. m. III. ÚS 115/01).

Za   porušenie práva   na inú   právnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1 ústavy   nemožno považovať   samo   osebe   skutočnosť,   že   prokuratúra   podnetu   podanému   podľa   zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľa podnetu (I. ÚS 38/02).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ako vyplýva z listu generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Gd 3104/06-16 z 18. júla 2006, v rámci   vybavovania   ďalšieho   opakovaného   podnetu   sťažovateľa   preskúmala   postup podriadených prokuratúr, ako aj postup katastrálneho úradu a dospela k záveru, že nie sú splnené   podmienky   na   prijatie   niektorého   z prokurátorských   opatrení.   Generálna prokuratúra sa na podnet sťažovateľa zaoberala posúdením zákonnosti postupu označeného orgánu   verejnej   správy   a sťažovateľa   o   vybavení   jeho   podnetu   vyrozumela,   pričom   jej závery vychádzajú zo zisteného skutkového stavu. Podľa názoru ústavného súdu bol podnet sťažovateľa   riadne   vybavený   v súlade   so zákonom   o   prokuratúre,   a z tohto   dôvodu absentuje   príčinná   súvislosť   medzi   postupom   generálnej   prokuratúry   a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Čo   sa   týka   namietaného porušenia   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru postupom generálnej prokuratúry v označenom   konaní,   ústavný   súd   konštatuje,   že realizáciou   ústavných   a zákonných právomocí   generálnej   prokuratúry,   ktorá   v súlade   so   zákonom   o prokuratúre   rozhodla o podnete sťažovateľa na preskúmanie zákonnosti postupu katastrálneho úradu, nemohlo dôjsť k zásahu do označených práv sťažovateľa a tento postup nie je v príčinnej súvislosti s možným porušením označených práv.

Namietanie   porušenia   označených   práv miestnymi   regionálnymi   zložkami“ generálnej prokuratúry bez ich bližšej identifikácie zakladalo dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti,   ústavný   súd   sa   už   žiadosťou   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ako aj ďalšími časťami návrhu na rozhodnutie, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2006