znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 357/2011-35

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   decembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   o sťažnosti   Ľ.   Š.,   T.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   A.   S.,   D.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 C 75/1991, neskôr pod sp. zn. 16 C 1/2011, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 75/1991, neskôr pod sp. zn. 16 C 1/2011 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 75/1991, neskôr pod sp. zn. 16 C 1/2011, p r i k a z u j e   ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Trnava   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ľ. Š. trovy konania v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. S., D., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 357/2011-17 z 10. augusta 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ľ. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 75/1991, neskôr pod sp. zn. 16 C 1/2011, bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 14 C 75/1991, neskôr pod sp. zn. 16 C 1/2011, v procesnom postavení žalobcu.

Vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu uviedol: «Sťažovateľ podal na Okresný súd Trnava (ďalej len „Porušovateľ“) dňa 17.05.1991 návrh na začatie konania - žaloba o náhradu škody na zdraví vo výške 26.800,- Kčs. Spis bol vedený u Porušovateľa pod sp. zn.   14C/75/1991,   toho   času   po   vrátení   veci   z   Najvyššieho   súdu   SR,   ktorý   vyhovel mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora, vedený pod sp. zn. 16C/1/2011... Do konania boli prizvaní viacerí znalci: MUDr. M. Z. (uznesenie zo dňa 24.07.1991) MUDr. L. K. (uznesenie zo dňa 09.09.1991) MUDr. B. S. (uznesenie zo dňa 04.02.1993) MUDr. M. I. (uznesenie zo dňa 31.05.1993) MUDr. J. Z. (uznesenie zo dňa 10.12.1996)... V merite veci Porušovateľ rozhodol rozsudkom zo dňa 18.01.1995, ktorým žalobu Sťažovateľa zamietol. Rozsudok Porušovateľa bol uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.05.1996 zrušený a vec bola vrátená Porušovateľovi na ďalšie konanie. Spis bol Porušovateľovi   z   Krajského   súdu   v   Trnave   doručený   na   ďalšie   konanie   opäť   dňa 12.07.1996.

Uznesením zo dňa 21.05.2009 Porušovateľ zastavil konanie, o ktorej skutočnosti sa Sťažovateľ   náhodne   dozvedel   (súdom   ustanovený   advokát   ho   o   tejto   skutočnosti neinformoval) a pred uplynutím zákonnej 1-ročnej lehoty podal generálnemu prokurátorovi podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania.   Svoj   podnet   Sťažovateľ   odôvodnil predovšetkým tým, že právoplatným uznesením o zastavení konania bol porušený zákon, nakoľko súdom tvrdená skutočnosť o nemožnosti zistenia pobytu žalobcu nielenže nie je pravdivá, navyše nevyplýva ani zo súdneho spisu, keďže súd vôbec a nijakými prostriedkami nezisťoval pobyt žalobcu prostredníctvom súdu dostupných spôsobov: dopyt na Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, prostredníctvom Sociálnej poisťovne, prostredníctvom OO PZ a podobne, ale k záveru, že žalobca sa zdržuje na neznámom mieste, súd pravdepodobne usudzoval len z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu, ktorá na pojednávaní konanom dňa 21.05.2009 uviedla, že jej nie je známe terajšie bydlisko žalobcu. Žalobca sa od roku 1997... trvalo   zdržuje   na   adrese...,   T.,   pri   zmene   pobytu   žalobcu   na   túto   adresu   uviedol   túto skutočnosť bezodkladne súdu... Žalobca na tejto adrese bez komplikácií preberá poštu a vo svojich podaniach túto ako adresu na doručovanie aj uvádza...

Dotknuté   rozhodnutie   súdu   bezprecedentným   a   flagrantne   nezákonným   spôsobom zasiahlo do práv žalobcu a znížilo jeho dôveru vo výkon súdnej moci a vo vymožiteľnosť práva o to viac, že konanie z dôvodov nezavinených a ani nezapríčinených žalobcom trvá už viac ako 19 rokov (!) pričom v posledných rokoch sa súd obmedzil len na výzvy adresované žalobcovi, či trvá na návrhu...

Mimoriadne   dovolanie   bolo   generálnym   prokurátorom   podané   dňa   26.05.2010, o ktorom   Najvyšší   súd   SR   dňa   16.12.2010   rozhodol   tak,   že   napadnuté   uznesenie Porušovateľa o zastavení konania zrušil a vec vrátil Porušovateľovi na ďalšie konanie. Spis bol Porušovateľovi opäť doručený dňa 21.01.2011...

Sťažnosť   Sťažovateľa   smeruje   proti   postupu   Porušovateľa   v   konaní   vedenom pôvodne pod sp. zn. 14C/ 75/1991, toho času pod sp. zn. 16C/1/2011, v ktorom konaní podľa názoru Sťažovateľ došlo k neodôvodneným a neprimeraným prieťahom, pričom v konaní   nebolo   rozhodnuté   v   primeranej   lehote   a   postup   Porušovateľa   vykazuje   zjavnú nespravodlivosť (uznesenie o zastavení konania zo dňa 21.05.2009).

V príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným postupom Porušovateľa v konaní vedenom pod   sp.   zn.   14C/75/1991,   toho   času   pod   sp.   zn.   16C/1/2011,   boli   zásadným   spôsobom porušené ľudské práva a základné slobody Sťažovateľa, a to najmä tým, že Porušovateľ neprerokoval jeho vec v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov, spravodlivo a v súlade s platnými právnymi predpismi.

Od   roku   1991   Porušovateľ   nepreskúmal   podanú   žalobu,   nevykonal   potrebné dokazovanie,   prípadne   nevyhodnotil   vykonané   dôkazy   tak,   aby   v   súlade   s   platnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a súvisiacimi hmotnoprávnymi predpismi rozhodol meritórne o nároku Sťažovateľa.   Porušovateľ sa v priebehu niekoľkých rokov obmedzil   výlučne na nadbytočné výzvy zasielané právnemu zástupcovi Sťažovateľa,   bez relevantného dôvodu odročoval vytýčené termíny pojednávania a dňa 21.05.2009 navyše nezákonne konanie zastavil. Pre poriadok sa poznamenáva, že Sťažovateľ od roku 1997 nezmenil adresu svojho trvalého bydliska (o čom Porušovateľ preukázateľne podľa obsahu spisu mal vedomosť) a počas celej doby sa zdržiaval na adrese Porušovateľovi zo súdneho spisu známej.

Účelom   základného   práva   Sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je odstránenie stavu jeho právnej neistoty, v ktorej sa nachádza ako účastník konania   vedeného   pred   Porušovateľom   -   ako   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia všeobecného súdu vo veci priznania náhrady škody, spôsobenej Sťažovateľovi na zdraví.... Samotný   Sťažovateľ   svojím   správaním   nezadal   príčinu   vzniknutých   prieťahov v konaní pred Porušovateľom, keď preukázateľne na každú Porušovateľom zaslanú výzvu bezodkladne reagoval a Porušovateľovi poskytol ním žiadanú súčinnosť a ním požadované informácie.   Ak   možné   prieťahy   v   konaní   boli   sčasti   spôsobené   konaním/nekonaním advokátov, Sťažovateľovi rozhodnutím súdu ustanoveným, ich konanie/nekonanie, o ktorom Sťažovateľ nemal nijakú vedomosť, nemožno pripísať k zavineniu Sťažovateľa za vzniknuté prieťahy v konaní.

Postup Porušovateľa, vyplývajúci z obsahu súdneho spisu, v priebehu celého konania nasvedčuje tomu, že Porušovateľ nadbytočné opakovane zasielal výzvy obom procesným stranám, aby sa tieto vyjadrili (pričom vyjadrenie je právom a nie povinnosťou účastníka konania),   nevyužil   možnosť   poriadkových   opatrení   a   iných   prostriedkov,   majúcich k dispozícii k zabezpečeniu plynulosti súdneho konania, naviac bez relevantných dôvodov opakovane odročoval pojednávanie vo veci na neurčito a v priebehu 20 rokov sa opakovane vyskytli   aj   niekoľko   mesiacov   trvajúce   obdobia   nečinnosti   Porušovateľa   ktorý   v   spise nevykonal   nijaký   procesný   úkon.   Uvedená   nečinnosť   Porušovateľa   nie   je   ničím odôvodnená, pričom ani úkony, ktoré boli vykonané mimo období nečinnosti, neboli vždy efektívne.

Nemožno pripustiť,   aby sa vo veci škody na zdraví opakovane počas niekoľkých mesiacov   nevykonal   prakticky   žiadny   úkon   smerujúci   k   odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej sa Sťažovateľ ako navrhovateľ vo veci náhrady škody na zdraví počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti Porušovateľa bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré vo veci náhrady škody na zdraví   sú   z   ústavnoprávneho   aspektu   neospravedlniteľné   a   netolerovateľné.   K   týmto zbytočným   prieťahom   pritom   nedošlo   v   dôsledku   zložitosti   veci   alebo   správania Sťažovateľa,   ale   preukázateľne   v   dôsledku   postupu   Porušovateľa.   Naviac,   nezákonný postup Porušovateľa, ktorý v mesiaci máj 2009 zastavil konanie, do značnej miery prehĺbil neistotu Sťažovateľa a porušil jeho ústavne i medzinárodne garantované práva a slobody na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a spravodlivo.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd na základe uvedeného o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/75/1991 (toho času pod sp. zn. 16C/1/2011, porušil právo Ľ. Š., bytom: T. na základe čl. 48 ods.2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 41 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Charty   základných   práv   Európskej   únie   č. 2007/C   303/01   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Trnava, v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/75/1991 (toho času pod sp. zn. 16C/1/2011) konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ľ. Š., bytom: T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40.000 € (slovom: Štyridsať Euro), ktoré je mu Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ľ. Š., bytom: T. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.027,24 € (slovom Jedentisícdvadsaťsedem Euro 24 centov), a to za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci,   spísanie sťažnosti),   ktorú je mu Okresný súd Trnava povinný vyplatiť k rukám advokátky, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. 1 SprV 308/2011 zo 4. októbra 2011, v ktorom uviedla:

„... Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o náhradu škody z dopravnej nehody. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie niekoľkými znalcami... Dňa 17. 5. 1991 podal navrhovateľ - sťažovateľ návrh na začatie konania o náhradu škody 26.800,-- Kčs. Vec bola pridelená sudkyni JUDr. B. M.

Prvé pojednávanie sa konalo dňa 14. 6. 1991 a bolo odročené na 28. 6. 1991 za účelom výsluchu odporcu Ing. M. M. Po výsluchu odporcu bolo pojednávanie odročené na neurčito stým, že bude do konania prizvaný znalec na vyčíslenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalec bol ustanovený dňa 24. 7. 1991 a to MUDr. M. Z., ktorý oznámil 27. 8. 1991, že nemôže vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko je potrebný k tomu odborník pre očné lekárstvo.

Dňa   9.   9.   1991   bol   uznesením   ustanovený   znalec   MUDr.   L.   K.   Proti   tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca a odvolací súd uznesením zo dňa 31. 3. 1992 odvolanie odmietol a uznesenie bolo doručené tunajšiemu súdu 5. 5. 1992 a bolo zaslané účastníkom konania. Spis bol 24. 7. 1992 zaslaný znalcovi, ktorý však zomrel v r. 1989 a spis vrátila jeho manželka dňa 9. 11. 1992. Súd musel ustanoviť ďalšieho znalca - uznesením zo dňa 4. 2. 1993, a to MUDr. B. S., ktorá uznesenie o ustanovení odmietla prevziať, nakoľko je v dôchodku, preto bol ustanovený ďalší znalec MUDr. M. I. uznesením zo dňa 31. 5. 1993. Znalec   oznámil,   že   je   do   konca   júla   1993   služobne   vzdialený   mimo   pracoviska,   preto poškodeného pozval na vyšetrenie dňa 2. 8. 1993.

MUDr. M. I. vypracoval znalecký posudok 14. 10. 1993. Po vyhotovení znaleckého posudku bolo pojednávanie dňa 3. 12. 1993, na ktoré sťažovateľ neprevzal predvolanie a bola zisťovaná jeho adresa, a pojednávanie bolo odročené na 23. 2. 1994, kde sťažovateľ žiadal pripustiť zmenu návrhu, ktorá uznesením súdu nebola pripustená a pojednávanie bolo odročené na 20. 4. 1994. Na pojednávaní dňa 20. 4. 1994 bola oboznámená zmena návrhu   zo   dňa   22.   2.   1994,   ktorá   nebola   uznesením   pripustená   a pojednávanie   bolo odročené za účelom doplnenia znaleckého dokazovania. Znalec MUDr. I. podal doplnok k znaleckému posudku dňa 11. 11. 1994. Na pojednávaní dňa 18. 1. 1995 súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku sťažovateľ podal odvolanie dňa 10. 3. 1995 a odôvodnenie tohto odvolania dňa 3. 4. 1995. Odvolanie bolo zaslané na Krajský súd v Trnave dňa 15. 5. 1995 a Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesením z 22. 5. 1996, doručeným na Okresný súd Trnava 12. 7. 1996.

Sudkyňa   dňa   11.   9.   1996   vyžiadala   od   znalca   MUDr.   I.   doplnenie   znaleckého posudku, avšak znalec oznámil 2. 10. 1996, že nevykonáva funkciu súdneho znalca, a preto bol 10. 12. 1996 ustanovený nový znalec MUDr. J. Z. Keďže sťažovateľovi nebolo možné doručiť zásielku súdu, opätovne bola zisťovaná jeho adresa, ktorú dňa 4. 2. 1997 oznámil jeho právny zástupca JUDr. Č. MUDr. J. Z. podal znalecký posudok až 4. 2. 1998, nakoľko sa sťažovateľ nedostavoval na vyšetrenia, na ktoré ho znalec predvolával. Po vypracovaní uznesenia o priznaní znalečného bolo vytýčené pojednávanie 21. 5. 1998 na deň 1. 7. 1998, ktoré po výsluchu znalca bolo odročené na neurčito s tým, že účastníci sa pokúsia o mimo súdnu dohodu.

Sudkyňa 24. 9. 1998 vyzvala právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či došlo k mimo súdnej dohode. Dňa 8. 10. 1998 sa písomne vyjadril odporca a toto vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi sťažovateľa 12. 4. 1999 a dňa 6. 7. 1999 bol urgovaný právny zástupca   sťažovateľa   na   vyjadrenie,   či   došlo   k   dohode   a   tiež   k   písomnému   vyjadreniu odporcu. Právny zástupca sťažovateľa odpovedal na výzvu 12. 7. 1999.

Dňa 28. 3. 2000 sudkyňa vytýčila pojednávanie na 23. 6. 2000, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že zástupca navrhovateľa v lehote 20 dní presne vyšpecifikuje všetky nároky   a   zaujme   stanovisko   k   premlčaniu   nárokov   vznesenému   právnym   zástupcom odporcu. Dňa 12. 6. 2001 sudkyňa vyzvala právneho zástupcu sťažovateľa na vyjadrenie k námietke premlčania.

Po odchode vec prejednávajúcej sudkyne na dôchodok bola vec pridelená v zmysle doplnku k Rozvrhu práce na rok 2001 sudkyni JUDr. M. M., ktorá dňa 22. 8. 2001 opätovne vyzvala právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril k námietke premlčania nárokov. Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti JUDr. M. M. a jej odchodu na materskú dovolenku bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. B. M. opatrením z 28. 3. 2002. Sudkyňa 26. 3. 2004 vyzvala sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na podanom návrhu, prípadne či nedošlo medzi účastníkmi konania k mimo súdnej dohode. Dňa 7. 4. 2004 sťažovateľ oznámil, že trvá na návrhu, a dňa 16, 4. 2004 sudkyňa opätovne vyzvala právneho   zástupcu sťažovateľa,   aby sa vyjadril   k námietkam   odporcu.   Právny   zástupca sťažovateľa JUDr. F. Č. 23. 4. 2004 oznámil, že sťažovateľa už nezastupuje.

Dňa   15.   3.   2006   bolo   vytýčené   pojednávanie   na   deň   21.   4.   2006,   na   ktoré   sa nedostavil odporca, ktorý nemal doručené predvolanie, preto bol vyzvaný právny zástupca odporcu, aby sa vyjadril k veci a tento oznámil 27. 4. 2006, že odporcu nezastupuje a nie je mu známa ani adresa odporcu. Súd zisťoval pobyt odporcu dňa 21. 6. 2006 a po vrátení správ o pobyte odporcu bolo na pojednávanie dňa 13. 9. 2006 predvolanie doručované prostredníctvom   polície   odporcovi,   ktorý   sa   však   na   pojednávanie   nedostavil a pojednávanie   bolo   odročené   z   dôvodu   podania   žiadosti   sťažovateľa   o   ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Dňa 17. 10. 2006 súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov, potrebných pre rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov a dňa 2. 11. 2006 mu bola ustanovená uznesením súdu advokátka JUDr. A. V. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. 11. 2006. Dňa 3. 1. 2007 sudkyňa vytýčila pojednávanie na 21. 2. 2007 a JUDr. V. dňa 19. 2. 2007 oznámila, že odporca je jej spolužiakom, s ktorým je v priateľskom vzťahu a žiadala o zrušenie   ustanovenia   za   advokáta.   Pojednávanie   dňa   21.   2.   2007   bolo   odročené   na neurčito,   keďže   sa   sťažovateľ   na   pojednávanie   nedostavil   a   odporca   žiadal   odročenie z dôvodu možnej mimo súdnej dohody.

Ďalšie   pojednávanie   bolo   16.   5.   2007,   kde   sa   sťažovateľ   opätovne   nedostavil, a pojednávanie bolo za účasti právnej zástupkyne sťažovateľa odročené na neurčito s tým, že v lehote 1 mesiaca oznámi, či došlo k dohode. Právna zástupkyňa sťažovateľa bola vyzývaná dňa 10. 7. 2007, aby oznámila, či došlo k dohode, na výzvu nereagovala, a ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 24. 10. 2007, na ktoré sa opätovne sťažovateľ nedostavil, ani   odporca,   a   pojednávanie   bolo   odročené   na   12.   12.   2007.   Na   pojednávaní   dňa 12. 12.2007   sa   sťažovateľ   nedostavil   a   jeho   zástupkyňa   sa   ospravedlnila   z   dôvodu práceneschopnosti,   odporca   nemal   doručenie   predvolania   vykázané,   preto   bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sa zisťoval pobyt odporcu.

Vzhľadom   na   odchod   sudkyne   Mgr.   B.   M.   z   Okresného   súdu   Trnava   bola   vec pridelená opatrením z 31. 1. 2008 JUDr. B. B., ktorý vytýčil pojednávanie 8. 2. 2008 na deň 10. 3. 2008. Pojednávanie dňa 10. 3. 2008 bolo zrušené z dôvodu odchodu sudcu JUDr. B. B. z Okresného súdu Trnava a vec bola pridelená na základe Dodatku k Rozvrhu práce dňa 25. 3. 2008 JUDr. J. H., ktorá dňa 14. 4. 2008 vytýčila pojednávanie na 27. 5. 2008, na ktoré   sa   osobne   dostavil   sťažovateľ   a   jeho   právna   zástupkyňa   žiadala   o   odročenie pojednávania z dôvodu, že sa cíti byť zaujatá a za účelom prípadnej mimo súdnej dohody. Pojednávanie bolo odročené na neurčito a dňa 5. 11. 2008 bola vyzvaná právna zástupkyňa sťažovateľa, aby uviedla, či trvá sťažovateľ na návrhu, a 24. 11. 2008 bol osobne sťažovateľ vyzvaný, aby oznámil, či trvá na návrhu, na ustanovení advokáta, prípadne či došlo k mimo súdnej dohode. Dňa 11. 12.2008 sťažovateľ oznámil, že trváte na návrhu a ustanovení advokáta, k mimo súdnej dohode nedošlo.

Uznesením z 5. 2. 2009 bol sťažovateľovi ustanovený zástupca z radov advokátov JUDr. L. Z. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. 3. 2009 a 24. 3. 2009 bolo vytýčené pojednávanie   na   deň   23.   4.   2009,   na   ktoré   sa   sťažovateľ   nedostavil   a   odporca   nemal doručenie   predvolania   vykázané.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   21.   5.   2009. Pojednávanie 21. 5. 2009, na ktoré sa sťažovateľ nedostavil, a na ktorom uviedla jeho zástupkyňa, že jej nie je známe jeho terajšie bydlisko, bolo ukončené uznesením o zastavení konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 6. 2009 potom, čo ho prevzala právna zástupkyňa sťažovateľa a odporca.

Dňa 19. 5. 2010 sťažovateľ dal podnet na mimoriadne dovolanie, ktorému Generálna prokuratúra SR vyhovela a podala dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol tak, že uznesenie   o   zastavení   konania   zrušil   a   vec   vrátil   Okresnému   súdu   Trnava   na   ďalšie konanie. Uznesenie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť 31. 12. 2010 a spisu bola pridelená nová spisová značka 16C/1/2011.

Sudkyňa JUDr. J. H. dňa 15. 2. 2011 vytýčila pojednávanie na deň 22. 3. 2011. Dňa 16. 3. 2011 doručil sťažovateľ súdu žiadosť o zrušenie ustanovenia JUDr. L. Z. a žiadosť o ustanovenie   nového   zástupcu,   a   preto   pojednávanie   z   22.   3.   2011   bolo   odročené   na neurčito   s   tým,   že   sťažovateľ   je   povinný   doložiť   doklady   o   svojom   príjme   a tlačivo o osobných a majetkových pomeroch. Po doručení týchto dokladov sudkyňa dňa 4. 4. 2011 ustanovila sťažovateľovi zástupcu JUDr. R. P. Po právoplatnosti tohto uznesenia bol dňa 16. 5. 2011 stanovený termín pojednávania na 14. 6. 2011, ktoré bolo pre neprítomnosť účastníkov odročené na neurčito stým, že spis bol zaslaný na Ústavný súd SR. Po návrate spisu z Ústavného súdu SR bol dňa 21. 7. 2011 stanovený termín pojednávania na 29. 9. 2011 a advokátka sťažovateľa dňa 20. 9. 2011 požiadala o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní   z   dôvodu   kolízie   pojednávaní.   Na pojednávanie   sa   nikto   z   účastníkov nedostavil a pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti... Sťažovateľ   niekoľkokrát   zapríčinil   odročenie   pojednávania   tým,   že   sa   na pojednávania   bez   ospravedlnenia   nedostavoval,   alebo   sa   nezdržiaval   v   mieste   trvalého pobytu a súd musel vykonávať zisťovanie jeho pobytu. Tiež sa sťažovateľ nedostavil na vyšetrenia   znalcom,   na   ktoré   bol   predvolávaný.   Sťažovateľ   a   jeho   právni   zástupcovia nereagovali na výzvy súdu a museli byť opakovane urgovaní na vyjadrenia. Vo veci muselo byť   ustanovených   niekoľko   znalcov.   Účastníci   niekoľkokrát   žiadali   o   odročenie pojednávania a určenie lehoty na mimosúdnu dohodu, ktorú neuzatvorili. Taktiež odporca sa   zdržiaval   na   neznámom   mieste   opakovane,   preto   súd   musel   zisťovať   jeho   pobyt niekoľkokrát...

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prieťahy v konaní vznikli na strane súdu z dôvodu mimoriadnej   pracovnej   zaťaženosti   sudcov   a   z   dôvodu   odchodu   štyroch vecprejednávajúcich sudcov z Okresného súdu Trnava a na strane účastníkov konania a ich právnych zástupcov z dôvodu mnohonásobného nezúčastnenia sa vytýčených pojednávaní, nereagovaní   na   výzvy   súdu,   neoznámenia   zmeny   bydliska   a   taktiež   z   dôvodu   nutnosti ustanovenia niekoľkých znalcov v konaní.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa listom doručeným ústavnému súdu 5. októbra 2011 ústavnému súdu oznámila: „V právnej veci sťažovateľa Ľ. Š. proti porušovateľovi Okresný súd Trnava, ktorá sťažnosť je vedená na Ústavnom súde SR pod sp. zn. 357/2011, si Vám dovoľujem   na   základe   Vašej   výzvy   zo   dňa   12.09.2011   z   výslovnej   dispozície   môjho mandanta   oznámiť,   že   netrváme   na   tom,   aby   sa   v   tejto   právnej   veci   konalo   ústne pojednávanie.

Zároveň   si   dovoľujem   Ústavný   súd   SR   požiadať   o   prípadné   zaslanie   písomného vyjadrenia porušovateľa, ktoré bolo alebo bude v tejto právnej veci doručené Ústavnému súdu SR, aby sťažovateľ k argumentácii porušovateľa mohol zaujať svoje stanovisko.“

Právna   zástupkyňa   však   v   stanovenej   lehote   nevyužila   svoje   právo,   aby   zaujala stanovisko   k   uvedenému   vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu,   ktoré   jej   bolo 10. októbra 2011 zaslané (splnomocneným pracovníkom jej advokátskej kancelárie bolo prevzaté 13. októbra 2011).

Pretože účastníci konania netrvali na ústnom pojednávaní v napadnutej veci, ústavný súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   14   C   75/1991,   neskôr   pod   sp.   zn. 16 C 1/2011:

Dňa 17. mája 1991 sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu „o náhradu škody z dopravnej nehody“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 14 C 75/91

Dňa 14. júna 1991 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný. Pojednávanie bolo odročené na 28. jún 1991.

Dňa 28. júna 1991 bolo doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 28. júna 1991 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.Dňa   24.   júla   1991   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   14   C   75/91   ustanovil   znalca MUDr. Z.,   primára   chirurgického   oddelenia   nemocnice   v D.   a stanovil   lehotu   na vypracovanie znaleckého posudku 1 mesiac.

Dňa 27. augusta 1991 znalec oznámil, že posúdenie trvalých následkov po poranení očí sťažovateľa patrí do pôsobnosti znalca z odboru očného lekárstva.

Dňa 9. septembra 1991 okresný súd uznesením sp. zn. 14 C 75/91 ustanovil za znalca z odboru očné lekárstvo MUDr. L. K. Žalovaného zaviazal zaplatiť 700 Sk ako preddavok na trovy, a stanovil lehotu na vypracovanie posudku 30 dní.

Dňa 16. septembra 1991 sa odporca odvolal proti uzneseniu z 9. septembra 1991.Dňa   4.   februára   1992   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v   Bratislave   (sp.   zn. 8 C 34/92).

Dňa 31. marca 1992 krajský súd uznesením sp. zn. 8 Co 34/92 odvolanie žalovaného odmietol.

Dňa 5. mája 1992 bol spis doručený okresnému súdu. Dňa 26. mája 1992 okresný súd zaslal spis znalcovi. Dňa 24. júla 1992 sa vrátil spis okresnému súdu, adresát si ho v stanovenej dobe nevyžiadal.

Dňa 5. augusta 1992 bol spis opäť zaslaný znalcovi.Dňa 14. septembra 1992 bol spis vrátený okresnému súdu, adresát si ho v stanovenej dobe nevyžiadal.

Dňa 16. septembra 1992 bol spis opäť zaslaný znalcovi.Dňa 23. septembra 1992 bol spis vrátený okresnému súdu, adresát si ho v stanovenej dobe nevyžiadal.

Dňa 25. septembra 1992 bol spis opäť zaslaný znalcovi.Dňa 13. novembra 1992 úradný záznam: manželka znalca oznámila, že jej manžel, MUDr. K., zomrel...

Dňa   4.   februára   1993   –   úprava:   zaslať   spis   dožiadanému   súdu   –   Obvodný   súd Bratislava II – na predvolanie znalkyne pre účely prevzatia spisu a doručiť účastníkom uznesenie, ktorým bola ustanovená znalkyňa MUDr. B. S.

Dňa 17. februára 1993 sa zásielka vrátila späť s poznámkou od MUDr. S., že je už rok na dôchodku a nepracuje.

Dňa 18. marca 1993 okresný súd požiadal Obvodný súd Bratislava II o vrátenie spisu. Dňa 6. apríla 1993 bol vrátený spis okresnému súdu.Bez   dátumu   –   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   14   C   75/91   ustanovil   za   znalca MUDr. M. I. (dátum na úprave pre kanceláriu je 31. máj 1993).

Dňa 28. júla 1993 MUDr. I. oznámil, že na uznesení okresného súdu nie je dátum, na spis čakal viac ako mesiac, preto stanovený termín nemôže dodržať.

Dňa   3.   decembra   1993   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   ani žalovaný neboli prítomní. Bolo odročené na neurčito.

Dňa   23.   februára   1994   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   bol prítomný. Okresný súd uznesením nepripustil zmenu návrhu. Pojednávanie bolo odročené na 20. apríl 1994.

Dňa 22. apríla 1994 sťažovateľ doručil zmenu návrhu. Dňa 18. apríla 1994 žalovaný doručil vyjadrenie k zmene návrhu, ktorý predložil sťažovateľ na pojednávaní.

Dňa 20. apríla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ bol prítomný. Bolo odročené na neurčito.

Dňa 31. mája 1994 okresný súd uznesením priznal odmenu znalcovi. Dňa 2. augusta 1994 bol okresnému súdu zaslaný prípis od MUDr. I.Dňa 14. októbra 1994 bol doručený znalecký posudok. Dňa 27. septembra 1994 bol spis zaslaný MUDr. I.Dňa 17. októbra 1994 predseda okresného súdu požiadal MUDr. I. o vypracovanie doplnku k znaleckému posudku.

Dňa 11. novembra 1994 MUDr. I. doručil doplnok k znaleckému posudku. Dňa 18. januára 1995 bolo doručené vyjadrenie žalovaného.

Dňa   18.   januára   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   bol prítomný. Bol vyhlásený rozsudok; súd návrh zamietol.

Dňa 10. marca 1996 sťažovateľ doručil blanketárne odvolanie. Dňa 3. apríla 1996 sťažovateľ doplnil odvolanie. Dňa 2. mája 1996 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné za doplnenie znaleckého posudku.

Dňa   15.   mája   1996   bol   spis   doručený   Krajskému   súdu   v   Bratislave,   kde   bol zaevidovaný pod sp. zn. 11 Co 220/95.

Dňa 17. mája 1996 bolo doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu sťažovateľa. Dňa   22.   mája   1996   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní nariadenom na 22. máj 1996 z dôvodu dovolenky jeho právneho zástupcu.

Dňa   22.   mája   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   nebol prítomný. Krajský súd uznesením sp. zn. 11 Co 220/95 zrušil uznesenie súdu 1. stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dňa 12. júla 1996 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 11. septembra 1996 okresný súd vyzval na doplnenie údajov MUDr. I.Dňa 2. októbra 1996 MUDr. I. oznámil, že sa vzdal funkcie súdneho znalca. Dňa   10.   decembra   1996   okresný   súd   uznesením   ustanovil   znalca   z   odboru oftalmológie MUDr. Z. (znalcovi bolo expedované až 5. mája 1997).

Dňa 13. decembra 1996 okresný súd vyzval sťažovateľa na doručenie zdravotnej dokumentácie.

Dňa   27.   januára   1997   právny   zástupca   oznámil   okresnému   súdu   zmenu   adresy sťažovateľa.

Dňa 4. februára 1997 doručil sťažovateľ zdravotnú dokumentáciu. Dňa 22. mája 1997 bol spis zaslaný znalcovi. Dňa   18.   augusta   1997   znalec   oznámil,   že   sťažovateľa   musí   vyšetriť,   pričom pozvánka   na   vyšetrenie   zaslaná   na   jeho   adresu   uvedenú   v   uznesení   sa   mu   vrátila s poznámkou adresát neznámy.

Dňa 4. februára 1998 znalec doručil znalecký posudok.Dňa 17. februára 1998 okresný súd uznesením priznal znalečné znalcovi.

Dňa 1. júla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že účastníci sa pokúsia o dohodu. Lehota nebola stanovená.

Dňa 16. októbra 1998 konajúca sudkyňa vyzvala právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 8. októbra 1998 žalovaný doručil vyjadrenie k výsledkom doteraz vykonaného dokazovania.

Dňa   12.   apríla   1999   konajúca   sudkyňa   zaslala   vyjadrenie   žalovaného   právnemu zástupcovi sťažovateľa s tým, aby sa k nemu vyjadril v lehote 14 dní.

Dňa 6. júla 1999 sudkyňa urgovala právneho zástupcu sťažovateľa na splnenie výzvy z 12. apríla 1999 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 12. júla 1999 sťažovateľ doručil vyjadrenie. Dňa 23. júna 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný. Bolo odročené na neurčito.

Dňa 12. júna 2001 sudkyňa vyzvala právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril k námietke premlčania nárokov, ktorú vzniesol žalovaný vo vyjadrení z 8. októbra 1998. Lehota nebola stanovená.

Dňa 22. augusta 2001 opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec pridelená sudkyni JUDr. M.

Dňa 5. septembra 2001 konajúca sudkyňa vyzvala právneho zástupcu sťažovateľa, aby   sa   vyjadril   k   námietke   premlčania   nárokov,   ktorú   vzniesol   žalovaný   vo   vyjadrení z 8. októbra 1998, a aby presne špecifikoval nároky sťažovateľa. Lehota nebola stanovená.Dňa 28.   marca   2002 opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   bola vec pridelená sudkyni Mgr. M. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudkyne M.

Bez dátumu (úprava kancelárii je z 26. marca 2004) – výzva sťažovateľovi, aby v lehote 7 dní oznámil, či trvá na návrhu alebo či došlo medzi účastníkmi k dohode.Dňa 7. apríla 2004 sťažovateľ oznámil, že trvá na návrhu.Bez dátumu (úprava kancelárii je z 15. apríla 2004) – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby v lehote 14 dní oznámil, či naďalej zastupuje sťažovateľa, a ak áno, aby sa vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu odporcu zo 7. októbra 1998.

Dňa 21. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol sťažovateľ prítomný a žalovaný nebol prítomný. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa   23.   apríla   2006   právny   zástupca   sťažovateľa,   JUDr.   F.   Č.,   oznámil,   že sťažovateľa už nezastupuje.

Bez   dátumu   –   okresný   súd   vyzval   JUDr.   C.,   aby   oznámil,   či   naďalej   zastupuje žalovaného a kde sa odporca zdržuje a tiež či nedošlo k mimosúdnej dohode. Lehota nebola stanovená.

Dňa 27. apríla 2006 právny zástupca žalovaného oznámil, že odporcu už nezastupuje a nie je mu známe, kde sa tento nachádza.

Bez dátumu (úprava je z 26. júna 2006) – okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru T. o zistenie, či sa žalovaný nachádza v mieste trvalého bydliska.Dňa 12. júla 2006 Obvodné oddelenie Policajného zboru T. oznámilo, že Ing. M. sa zdržiava na adrese trvalého bydliska.

Bez   dátumu   (na   úprave   pre   kanceláriu   je   dátum   2.   august   2006)   –   okresný   súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru T. o doručenie predvolania na pojednávanie žalovanému.

Dňa 2. augusta 2006 Obvodné oddelenie Policajného zboru T. oznámilo súdu, že zásielku doručili do vlastných rúk žalovaného.

Dňa 13.   septembra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na ktorom   bol   sťažovateľ prítomný.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   bude   rozhodnuté o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu.

Bez   dátumu   (na   úprave   je   dátum   17.   október   2006)   –   okresný   súd   vyzval sťažovateľa,   aby   v   lehote   8   dní   doručil   vyplnené   tlačivo   o   osobných,   majetkových a zárobkových pomeroch.

Dňa 26. októbra 2006 sťažovateľ doručil vyplnené tlačivo.Dňa 2. novembra 2006 okresný súd uznesením ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu   –   advokátku   JUDr.   A.   V.   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   28. novembra 2006).

Dňa   19.   februára   2007   advokátka   JUDr.   V.   požiadala   o   zrušenie   uznesenia z 2. novembra 2006 s odôvodnením, že so žalovaným je v priateľskom vzťahu.

Dňa   21.   februára   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   účastníci   neboli prítomní, bola prítomná len právna zástupkyňa sťažovateľa. Pojednávanie bolo odročené na lehotu 1 mesiac z dôvodu možnej mimosúdnej dohody.

Dňa 16. mája 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľa v lehote 1 mesiac oznámi, či nedošlo k mimosúdnej dohode.

Bez dátumu (úprava je z 10. júla 2007) – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote 7 dní oznámila, či nedošlo k mimosúdnej dohode.

Dňa   24.   októbra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   sťažovateľ prítomný. Bolo odročené na 12. december 2007 a žalovaný bude predvolaný pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 10. decembra 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že na pojednávanie určené na 12. december 2007 sa nedostaví z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa 12. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci neboli prítomní.   Bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   bude   požiadaný   Obecný   úrad   B.,   aby oznámil, či sa žalovaný zdržiava na adrese trvalého bydliska.

Dňa 28. decembra 2007 (a súčasne je tu prezentačná pečiatka 8. januára 2008) bolo doručené vyjadrenie Obecného úradu B., ktorý oznámil, že žalovaný má naďalej adresu trvalého pobytu v obci.

Dňa 4. februára 2008 bola vec pridelená sudcovi B. Dňa   28.   februára   2008   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru   T.   oznámilo,   že zásielka (predvolanie na pojednávanie) bola doručená žalovanému do vlastných rúk. Dňa 6. marca 2008 bol spísaný úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že sudca B. oznámil zrušenie všetkých svojich termínov nariadených na 10. marec 2008 z dôvodu jeho odchodu z tohto súdu. Žalovanému sa zrušenie termínu nepodarilo oznámiť.

Dňa 25. marca 2008 bola vec pridelená sudkyni JUDr. J. H.Dňa 28. apríla 2008 konajúca sudkyňa požiadala súdnu doručovateľku o doručenie písomnosti žalovaného.

Dňa 27. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom účastníci boli prítomní. Bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   účastníkom   bude   poskytnutá   lehota   na   prípadné mimosúdne vyrovnanie a zároveň bude sťažovateľovi ustanovený nový advokát.

Dňa 10. novembra 2008 konajúca sudkyňa vyzvala právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby sa v lehote 5 dní vyjadrila, či trvá na návrhu.

Dňa 20. novembra 2008 JUDr. V. požiadala o oslobodenie od obhajoby.Dňa 27. novembra 2008 konajúca sudkyňa vyzvala sťažovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil, či trvá na ustanovení advokáta.

Dňa   11.   decembra   2008   sťažovateľ   oznámil,   že   trvá   na   návrhu,   žiada   ustanoviť advokáta a k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa 5. februára 2009 okresný súd uznesením sp. zn. 14 C 75/1991 odvolal JUDr. V. a ustanovil JUDr. Z. za zástupcu v označenom konaní (právoplatnosť nadobudlo 12. marca 2009).Dňa   23.   apríla   2009   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   nebol   sťažovateľ prítomný, prítomná bola len jeho právna zástupkyňa. Bolo odročené na 21. máj 2009 s tým, že   sťažovateľ   do   termínu   pojednávania   oznámi,   či   trvá   na   návrhu,   a   ak   áno,   vyčísli a zdokladuje požadovaný nárok. Žalovaný mal byť predvolaný pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Dňa 24. apríla 2009 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru T. o doručenie predvolania na pojednávanie žalovanému.

Dňa 21. mája 2009 Obvodné oddelenie Policajného zboru T. oznámilo, že žalovaný sa už na adrese trvalého pobytu nezdržiava.

Dňa 21. mája 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré sa sťažovateľ nezúčastnil, prítomná   bola   len   jeho   právna   zástupkyňa.   Okresný   súd   uznesením   konanie   zastavil (právoplatnosť nadobudlo 30. júna 2009).

Dňa 10. mája 2010 sťažovateľ udelil plnú moc Mgr. P. S. Dňa 19. mája 2010 sťažovateľ doručil podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Dňa   25.   júna   2010   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   doručila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) mimoriadne dovolanie. Dňa 16. decembra 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 M Cdo 10/2010 zrušil uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   14   C   75/1991-265   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie (právoplatnosť nadobudlo 30. decembra 2010).

Dňa 25. januára 2011 bol spis doručený okresnému súdu; ďalej bol vedený pod sp. zn. 16 C 1/2011.

Dňa 7. marca 2011 sťažovateľ udelil plnú moc Mgr. A. S. Dňa 16.   marca   2011 sťažovateľ   doručil   žiadosť   o zrušenie ustanovenia   JUDr. Z. a ustanovenie nového zástupcu z radov advokátov.

Dňa 22. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa sťažovateľ zúčastnil; žalovaný prítomný nebol. Bolo odročené s tým, že sťažovateľ v lehote 10 dní predloží doklad o osobných a majetkových pomeroch.

Dňa 31. marca 2011 sťažovateľ doručil doklad o svojich majetkových pomeroch. Dňa   4.   apríla   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   16   C   1/2011-293   ustanovil sťažovateľovi zástupcu – advokátku JUDr. R. P.

Dňa   14.   júna   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sťažovateľ   nebol prítomný, prítomná bola jeho právna zástupkyňa. Odporca prítomný nebol. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že spis bude zapožičaný ústavnému súdu.

Dňa 13. júla 2011 ústavný súd zaslal spis okresnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   75/1991,   neskôr   pod   sp.   zn.   16   C   1/2011 dochádzalo   k   porušovaniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania, hoci konanie možno považovať za fakticky zložité (ide o náhradu škody spôsobenú dopravnou nehodou) nebola závislá od zložitosti veci.

2.   Z   hľadiska   hodnotenia   správania   sťažovateľa   je   potrebné   uviesť,   že   zo   17 nariadených   pojednávaní   sa   sťažovateľ   osobne   zúčastnil   na   desiatich.   Na   dvoch   nebol prítomný ani on ani jeho právna zástupkyňa a na ostatných bola prítomná jeho právna zástupkyňa. Ústavný   súd neprisvedčil   okresnému súdu,   že na prieťahoch   v   konaní mal podiel   aj   sťažovateľ   v   tom,   že   nepreberal   zásielky.   Naopak,   prekážky   v   doručovaní písomností sťažovateľovi, na ktoré poukázal okresný súd a ktoré mali byť pripočítané na jeho ťarchu, treba pripočítať konajúcemu súdu, ktorý pri doručovaní postupoval povrchne, pretože napriek tomu, že žalobca zmenu adresy súdu oznámil, tento aj naďalej doručoval písomnosti na pôvodnú adresu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že 20-ročné trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe najmä vzhľadom na povahu veci ničím neospravedlniteľné.

Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatuje, že takmer celý priebeh konania je poznačený neefektívnosťou jeho postupu (napr. okresný súd ustanovil súdneho znalca bez toho, aby si vopred zistil jeho špecializáciu, po jeho námietke musel ustanoviť iného; okresný súd tiež ustanovil znalca, ktorý zomrel ešte dva roky pred tým, ako ho okresný súd ustanovil, po ustanovení nežijúceho znalca sa mu potom ešte rok pokúšal doručiť   spisový   materiál!   Okresný   súd   napokon   ustanovil   znalkyňu,   ktorá   už   rok   bola v dôchodku a nepracovala; okresný súd tiež ukladal účastníkom povinnosti bez toho, aby na ich splnenie limitoval lehotu, opakovane odročoval pojednávanie pre účely mimosúdnej dohody, hoci účastníci k nej nikdy nedospeli...). Popísaný neefektívny postup okresného súdu mal rozhodujúci vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. Okrem toho sa vyskytli aj väčšie obdobia – 31 mesiacov (od 5. septembra 2001 do 21. apríla 2006) a 9 mesiacov od 27. mája 2008 do 5. februára 2009, v ktorých bol okresný súd absolútne nečinný.

Uvedený postup okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľný, pretože dlhodobo nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako účastník konania počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedený postup okresného súdu aj s obdobím jeho nečinnosti bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   z   ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné,   pretože   už   hraničia   s   odmietnutím   spravodlivosti   (denegatio   iustitie). K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania   účastníkov,   ale   v   dôsledku   postupu   okresného   súdu.   Skutočnosť,   že   podľa vyjadrenia okresného súdu „prieťahy v konaní vznikli na strane súdu z dôvodu mimoriadnej pracovnej zaťaženosti sudcov a z dôvodu odchodu štyroch vec prejednávajúcich sudcov z Okresného   súdu   Trnava   a   na   strane   účastníkov   konania   a   ich   právnych   zástupcov z dôvodu mnohonásobného nezúčastnenia sa vytýčených pojednávaní, nereagovaní na výzvy súdu,   neoznámenia   zmeny   bydliska   a   taktiež   z   dôvodu   nutnosti   ustanovenia   niekoľkých znalcov v konaní“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou   (nečinnosťou)   alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   objektívne   možnosti   príslušných   súdov (I. ÚS 119/03).

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru o porušení základného práva a práva sťažovateľa zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súd okrem výroku o   porušení   citovaných   článkov   ústavy   a   dohovoru   v   bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume po 40 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na povahu napadnutého konania, ale aj na jeho podiel na prieťahoch v konaní považuje za primerané v sume 7 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 1 027,24 €.

Ústavný   súd   priznal   úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a režijný paušál dvakrát po 7,41 €. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 261,82 €.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2011