znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 356/2011-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   o sťažnosti   Mgr.   R.   S.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   A.   D.,   B.,   vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 74/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. R. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej veci   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 74/2008   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   74/2008 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. R. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Mgr. R. S. trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. A. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením sp. zn. II. ÚS 356/2011 z 10. augusta 2011 na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. S. (ďalej len „sťažovateľka“),   v   ktorej   tvrdila,   že   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 74/2008 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:«Dňa   9.4.2008   sťažovateľka   podala   návrh   označený   ako   „Žaloba   za   porušenie zásady   rovnakého   zaobchádzania“   doplnený   podaním   zo   dňa   11.12.2008,   v   ktorom   sa sťažovateľka domáhala svojich práv v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1,2,3 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (Antidiskriminačný   zákon)   titulom   porušenia zásady   rovnakého   zaobchádzania   so   zamestnancami,   rozviazania   pracovného   pomeru a diskriminácie zamestnanca z dôvodu veku....

Dňa   3.12.2010   podala   sťažovateľka   sťažnosť   u   predsedníčky   súdu   na   postup Okresného   súdu   Bratislava   I   za   porušovanie   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

Dňa   08.1.2011   bol   sťažovateľke   doručený   list   predsedníčky   okresného   súdu č. Spr 2329/2010 zo dňa 16.12.2010, ktorým predsedníčka okresného súdu po preverení spisu   konštatovala,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   pretože   konanie   je   v   hodnotenom   období poznačené prieťahmi. Súčasne sa v liste predsedníčka okresného súdu ospravedlnila za zistené prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I.

Základom   pre   podanie   tejto   ústavnej   sťažnosti   je   skutočnosť,   že   Okresný   súd Bratislava   I   spôsobil   zbytočné   prieťahy   v   súdnom   konaní   a   skutočnosť,   že   predmetné konanie je v hodnotenom období poznačené prieťahmi, bola v konaní písomne uznaná... Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosti   veci,   máme   za   to,   že   vyše   2   ročnú   nečinnosť Okresného   súdu   Bratislava   I   nemožno   v   žiadnom   prípade   pripísať   na   vrub   zložitosti prerokovávanej veci.

Pokiaľ ide o kritérium správania sa sťažovateľky v predmetnom konaní, máme za to, že neexistuje žiadna významná okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu,   teda   že   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná   správaním sťažovateľky...

Z   dôvodu   neúmerne   zdĺhavého   postupu   Okresného   súdu   Bratislava   I   trpí sťažovateľka   pocitmi   márnosti   a   nespravodlivosti   sprevádzajúcimi   porušovanie   jej základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov uvedomujúc si, že toto porušovanie základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   nie   je   možné   dostatočne vykompenzovať   len   konštatovaním   porušenia   jej   základného   práva   na   konanie   bez zbytočných   prieťahov.   Naviac   absentuje   úkon   súdu   smerujúci   k   odstráneniu   právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza....

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   sťažovateľka   dospela   k   názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na rozhodnutie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd by preto mal uznať za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, možno   považovať   za   primerané,   a   to   vo   výške   15   000,-   EUR   (pätnásťtisíc   eur)   pre sťažovateľku...

Postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   právnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 24C 74/2008 bolo porušené základné právo sťažovateľky, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným   zákonom, ktorý   rozhodne   o   jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo   o   oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1/ Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 24C 74/2008 porušil základné právo sťažovateľky Mgr. R. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2/ Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 24C 74/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3/ Sťažovateľke Mgr. R. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000,-EUR   (slovom   pätnásťtisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Sťažovateľke Mgr. R. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 314,18 EUR vrátane DPH (slovom tristoštrnásť eur osemnásť eurocentov) na bankový účet právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľky podaním sp. zn. Spr. 3129/2011 doručeným ústavnému súdu 17. októbra 2011 okrem oznámenia, že netrvá na ústnom pojednávaní, uviedla:

„Dňa 09.04.2008 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľky: Mgr. R. S.... proti odporcovi: Z.... B.... o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.   Dňa   29.10.2008   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   navrhovateľku   vyzval   na opravu a doplnenie vád návrhu. Dňa 11.12.2008 bolo súdu doručené doplňujúce podanie navrhovateľky. Dňa 11.10.2010 súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania dňa 02.12.2011. Dňa 11.10.2010 súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania. Dňa 18.08.2010 výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh.

Dňa   23.09.2010   bol   zaplatený   súdny   poplatok   za   návrh.   Dňa   02.12.2010   súd upovedomil účastníkov konania o odročení a zrušení pojednávania zo dňa 02.12.2010 na neurčito. Dňa 02.12.2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil na termín dňa 03.03.2011 z dôvodu PN zákonného sudcu. Dňa 02.12.2010 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania. Dňa 13.12.2010 súd predvolal účastníkov konania na termín pojednávania   dňa   03.03.2011.   Dňa 03.03.2011 sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh zamietol. Dňa 21.04.2011 bolo súdu doručené odvolanie voči rozsudku č.k. 24C 74/2008-40 zo dňa 03.03.2011. Dňa 04.05.2011 súd   zaslal   odporcovi   odvolanie   navrhovateľky.   Dňa   13.06.2011   bolo   súdu   doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľky.   Vyjadrenie odporcu bolo navrhovateľke doručené   dňa   20.07.2011.   Dňa   08.09.2011   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Z   vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   som   zistila,   že   predmetná   vec   do   oddelenia 24C napadla dňa 09.04.2008 a dňa 10.02.2009 jej bol spis predložený na konanie. V danom prípade nejde o vec s osobitnou rýchlosťou konania ani s výnimočnou rýchlosťou konania a pred uvedenou vecou v tom čase bolo v oddelení cca 370 vecí. Vzhľadom na neprimeraný počet pridelených vecí (cca 500) nebolo možné vybavovať veci plynulo, bez zbytočných prieťahov.   Na   túto   skutočnosť   bola   predsedníčka   súdu   podľa   ust.   §   30   ods.   4   zákona č. 385/2000 Z. z. upozornená.

Predmetné konanie na tunajšom súde je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej   veci   za   objektívny   prieťah.   Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia,   resp. jednotlivých civilných sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené   11.   októbra   2011,   uviedla,   že   netrvá   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   súhlasné   vyjadrenia   predsedníčky   okresného   súdu   a   právnej zástupkyne sťažovateľky ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti bez toho, aby bližšie označila úseky konania okresného súdu, v ktorých podľa nej okresný súd nekonal plynule, tvrdila, že v označenom konaní okresný súd nekonal bez zbytočných prieťahov, čím porušil jej základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m.   m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť sťažovateľky.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   ústavný   súd   konštatuje,   že   konanie,   predmetom ktorého   je   „porušenie   zásady   rovnakého   zaobchádzania“,   nemožno   z   faktického   ani právneho hľadiska považovať za zložitú vec.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   ústavný   súd konštatuje,   že   sťažovateľkin   návrh   na   začatie   konania,   ktorý   doručila   okresnému   súdu 9. apríla   2008,   nemal   všetky   zákonom   predpísané   náležitosti   a   konajúci   súd   ju   na odstránenie nedostatkov podania musel vyzývať. Súdny poplatok za návrh zaplatila až skoro 2 roky po podaní žaloby (23. septembra 2010). Tieto skutočnosti, hoci nie rozhodujúcou mierou, ale predsa prispeli k predlžovaniu konania. Od účastníka konania, ktorý má záujem na rýchlom rozhodnutí sporu, sa podľa názoru ústavného súdu očakáva väčšia aktivita, akú prejavila sťažovateľka. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že okresný súd v konečnom dôsledku uznal, že sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní, ktorú podala predsedníčke okresného súdu 3. decembra 2010, je dôvodná.  

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže   byť   zapríčinené   nielen   samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (podobne II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie je poznačené niekoľkými kratšími úsekmi,   v   ktorých   okresný   súd   nekonal   plynule   (napríklad   na   odstránenie   nedostatkov návrhu sťažovateľku vyzval až 5 mesiacov po doručení žaloby), avšak až dva roky trvalo okresnému   súdu,   aby   žalobu   sťažovateľky   doručil   na   vyjadrenie   žalovanému.   Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po troch rokoch od podania žaloby. Rozsudkom z 3. marca 2011 bolo vo   veci   meritórne rozhodnuté   (súd   návrh   sťažovateľky   zamietol), po podaní   odvolania   sťažovateľkou   však   konanie   pokračuje.   V   čase   rozhodovania o sťažnosti sa vec stále nachádzala na okresnom súde, preto ústavný súd podľa ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka   žiadala   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   15   000   € odôvodňujúc svoju žiadosť „pocitmi neistoty, krivdy, úzkosti a poníženia, vyplývajúce zo situácie, keď súd plynule nekoná...“.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo k zbytočným   prieťahom,   faktickú   zložitosť   veci,   ako   aj   správanie   sťažovateľky   ako účastníčky   konania   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   danom   prípade   bude   priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € primerané.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľke,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. A. D. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti   uhradil   inému účastníkovi konania jeho trovy.   Sťažovateľka žiadala, aby jej boli uhradené trovy konania súvisiace s jej právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom v sume 314,18 €. Keďže požadovaná suma neprekračovala sumu vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v sume, v akej ju požadovala.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011