znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 353/06-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Juraja Horvátha o sťažnosti L. G., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby urýchlene podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 20/2006 takto

r o z h o d o l :

Základné právo L. G. podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 20/2006 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2006 doručená sťažnosť L. G., v tom čase v Ústave na výkon väzby L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. R. T., PhD., B., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1   Tp   20/2006   a postupom   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 20/2006 tým, že nebolo urýchlene rozhodnuté o zákonnosti jeho väzby.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že uznesením okresného súdu sp. zn. 1 Tp 20/2006 zo   6.   apríla   2006   bol   vzatý   do   väzby   z dôvodu   podľa   §   71   ods.   1   písm.   c)   zákona č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“). Okamžite po vyhlásení uznesenia podal sťažovateľ proti nemu ústnu sťažnosť, ktorú   odôvodnil   prostredníctvom   svojho obhajcu   písomným podaním   z 10.   apríla 2006. Krajský súd rozhodol o sťažnosti uznesením č. k. 5 Tpo 20/2006-30 z 25. apríla 2006 na neverejnom   zasadnutí   tak,   že   ju   zamietol.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo   doručené obhajcovi 23. mája 2006.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   v jeho   prípade   neboli   dodržané   záruky   vyplývajúce z čl. 5 ods. 4 dohovoru, keď krajský súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby až 19 dní po jej podaní a uznesenie krajského súdu mu bolo doručené s odstupom ďalších 28 dní. Celkovo tak od podania sťažnosti do doručenia rozhodnutia o nej uplynulo 47   dní   a podľa   sťažovateľa   túto   dobu   nemožno   v prípade   jednoinštančného   konania o preskúmanie zákonnosti pozbavenia slobody považovať za primeranú a súladnú s čl. 5 ods. 4 dohovoru. Sťažovateľ osobitne poukázal na prieťahy pri doručovaní predmetného uznesenia krajského súdu, ktoré bolo okresnému súdu predložené 11. mája 2006 a okresný súd ho odovzdal na poštovú prepravu až o 11 dní.

Na základe toho sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti v jeho veci vydal nález, ktorým takto rozhodne:

„1. Okresný súd v Galante v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tp 20/2006 a Krajský súd v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Tpo   20/2006   o sťažnosti   sťažovateľa   proti uzneseniu Okresného súdu v Galante zo dňa 6. 4. 2006, sp. zn. 1 Tp 20/2006, porušili právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 4. Dohovoru a čl. 17 ods. 2 Ústavy SR.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 50.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd v Galante, a peňažnú sumu vo výške 50.000,- Sk, ktorú mu je povinný zaplatiť Krajský súd v Trnave, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd v Galante a Krajský súd v Trnave sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal vyjadrenie okresného   súdu   a krajského   súdu   k sťažnosti.   Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení uviedol, že uznesenie o vzatí sťažovateľa do väzby zo 6. apríla 2006 bolo v ten istý deň písomne   vyhotovené   a následne   expedované.   Z prehľadu   úkonov   vo   veci   sp.   zn. 1 Tp 20/2006, ktorý predložil predseda okresného súdu, vyplýva, že po podaní sťažnosti proti uzneseniu obhajca sťažovateľa nahliadol do spisu 10. apríla 2006 a písomná sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby bola doručená 13. apríla 2006. Spis okresného súdu   bol s predkladacou   správou   z 13. apríla 2006 doručený krajskému súdu   19. apríla 2006.   Z krajského   súdu   bol   spis   vrátený   11.   mája   2006   a uznesenie   krajského   súdu o zamietnutí sťažnosti z 25. apríla 2006 okresný súd expedoval 18. mája 2006.

Krajský   súd   vo   vyjadrení   uviedol,   že   v konaní   o sťažnosti   sťažovateľa   proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 20/2006 zo 6. apríla 2006 neporušil základné práva sťažovateľa, pretože o sťažnosti rozhodol 25. apríla 2006 v súlade s § 192 ods. 3 Trestného poriadku, predseda senátu vypracoval písomné vyhotovenie rozhodnutia 27. apríla 2006 v súlade s § 180 v spojení s § 172 ods. 3 Trestného poriadku a spis bol okresnému súdu expedovaný 4. mája 2006.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   353/06-25 z 31. októbra 2006 ju prijal na ďalšie konanie v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 20/2006. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a krajský súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a predsedníčku krajského súdu aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka krajského súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci, a preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov upustil od ústneho pojednávania.

Predsedníčka krajského súdu v stanovisku doručenom 7. decembra 2006 uviedla:„Od 19. 4. 2006 do 4. 5. 2006, kedy vo veci konal Krajský súd v Trnave, tento neporušil práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 20/2006 o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 6. 4. 2006 sp. zn. Tp 20/2006 postupoval v súlade   s Trestným   poriadkom,   keď   termín   neverejného   zasadnutia   vytýčil   do   piatich pracovných   dní   (§   192   ods.   3   Tr.   por.),   kde   zároveň   o sťažnosti   sťažovateľa   rozhodol, a predseda   senátu   uznesenie   vypracoval   do   10   pracovných   dní   (§   180;   §   172   ods.   3 Tr. por.).

Krajský súd expedoval spis na Okresný súd Galanta dňa 4. 5. 2006. Po vrátení spisového materiálu na Okresný súd Galanta rozhodnutie odvolacieho súdu doručoval Okresný súd Galanta.“

Z predloženého   spisu   krajského   súdu   sp.   zn.   5   Tpo   20/2006   vyplýva,   že   po zamietnutí sťažnosti na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2006 predseda senátu vypracoval prvopis   uznesenia   27.   apríla   2006   a predložil   ho   na   odpis   kancelárii,   ktorá   ho   (podľa pečiatky na prvopise) expedovala 4. mája 2006.

Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom 5. októbra 2006 uviedol, že dobu   22   dní   (od   19.   apríla   2006   do   11.   mája   2006),   počas   ktorej   vykonával   úkony v súvislosti s preskúmaním zákonnosti väzby sťažovateľa krajský súd, nemožno považovať za urýchlenú v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru. Poukázal pritom na rozsudky Európskeho súdu pre   ľudské   práva   vo   veci   Kadem   v.   Malta   z 9.   januára   2003   a Rehbock   v.   Slovinsko z 28. novembra   2000.   Vo   vyjadrení   doručenom   6.   decembra   2006   právny   zástupca sťažovateľa upravil petit sťažnosti vzhľadom na jej rozsah, v ktorom bola prijatá na ďalšie konanie, zvýšil uplatnené finančné zadosťučinenie na 100 000 Sk a vyčíslil trovy právneho zastúpenia. V reakcii na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu z 8. januára 2007 právny zástupca sťažovateľa odkázal na obsah sťažnosti a jeho nasledujúcich podaní ústavnému súdu.

II.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva   podľa čl.   5   ods.   4   dohovoru   postupom   krajského   súdu   pri   rozhodovaní   o   jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby zo 6. apríla 2006 v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (...).

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Z judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky   výraz   „a   bref   délai“   (v slovenskom   preklade   „urýchlene“)   jasne   indikuje, čo musí   byť   v danom   prípade   hlavným   predmetom   záujmu.   Aké   časové   obdobia   budú akceptovateľné   a aké   nie,   bude   zrejme   závisieť   od   konkrétnych   okolností   (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, § 55).

V zmysle   judikatúry   ESĽP,   ak   sa   o zákonnosti   väzby   rozhoduje   na   viacerých stupňoch,   štát   musí   v zásade   poskytnúť   oprávnenej   osobe   rovnaké   záruky   v opravnom konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. novembra 1993, § 28).

Ústavný   súd   v rozhodnutiach,   v ktorých   sa   zaoberal   požiadavkou   urýchleného rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú   podľa   všetkých   okolností   prípadu.   V zásade   však   požiadavke   neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 199/05).

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   sťažnosti   vychádzal   z vymedzenia   rozsahu,   v akom bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 353/06-25 z 31. októbra 2006 a zaoberal   sa   namietaným   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 Tpo 20/2006.

Podľa   ustanovenia   §   192   ods.   3   Trestného   poriadku   o sťažnosti   proti   uzneseniu o vzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.

Zo sťažnosti a jej príloh, z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu a spisu sp. zn. 5 Tpo 20/2006 mal ústavný súd za preukázané, že sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Tp 20/2006 zo 6. apríla 2006 bola po jej písomnom odôvodnení 13. apríla 2006 predložená na rozhodnutie krajskému súdu 19. apríla 2006. Krajský súd sťažnosť   zamietol   uznesením   z   25.   apríla   2006,   t.   j.   v lehote   v zmysle   §   192   ods.   3 Trestného poriadku. Predseda senátu vypracoval písomné vyhotovenie uznesenia 27. apríla 2006 a predložil ho na odpis kancelárii. Krajský súd expedoval spis okresnému súdu 4. mája 2006. Okresnému súdu, ktorý zabezpečoval doručenie predmetného uznesenia krajského súdu sťažovateľovi a jeho obhajcovi, bolo uznesenie so spisom doručené 11. mája 2006. Doba konania krajského súdu (od predloženia veci do vrátenia spisu okresnému súdu) trvala 22 dní, pričom bola dodržaná lehota 5 pracovných dní na rozhodnutie, ako aj lehota 10 dní na vypracovanie písomného rozhodnutia.

Ústavný súd v konkrétnych okolnostiach prípadu a vzhľadom na to, že išlo o konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o vzatí do väzby (primárnu súdnu kontrolu), prihliadol pri   posúdení   rýchlosti   konania   krajského   súdu   aj   na   dobu,   ktorá   uplynula   od   podania sťažnosti   proti   uzneseniu   o vzatí   do   väzby.   Sťažovateľ   podal   sťažnosť   6.   apríla   2006, písomné odôvodnenie sťažnosti však predložil až 13. apríla 2006, a preto možno prihliadnuť až na tento okamih ako relevantný pre celkovú dobu konania o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu   o vzatí   do   väzby.   Od   doručenia   odôvodnenej   sťažnosti   do   vrátenia   spisu okresnému súdu na doručenie uznesenia o zamietnutí sťažnosti (11. mája 2006) uplynulo 28 dní.

Podľa názoru ústavného súdu je celková doba konania krajského súdu z pohľadu doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   (napr.   III.   ÚS   126/05,   I.   ÚS   100/04) ústavne   akceptovateľná.   Preto   ústavný   súd   rozhodol,   že   krajský   súd   svojím   postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 20/2006 neporušil základné právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti jeho väzby podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a ani jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   je   to   uvedené   vo   výroku rozhodnutia.   V   nadväznosti   na   toto   rozhodnutie   ústavný   súd   už   o ďalších   otázkach a požiadavkách sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2007