znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 352/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   O.   M.,   S.,   vo   veci   namietaného   porušenia základných   práv   zaručených   v čl.   19   a čl.   22   Ústavy   Slovenskej   republiky,   postupom Okresného súdu Kežmarok na pojednávaní 11. mája 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 74/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta 2008   doručená   sťažnosť   JUDr.   O.   M.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 19 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Kežmarok   (ďalej   len   „okresný   súd“)   na pojednávaní 11. mája 2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 74/05.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   obžalovaným   v trestnej   veci   vedenej   na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 74/05, pričom podľa jeho tvrdení k porušeniu označených základných   práv   v predmetnom   konaní   malo   dôjsť   tým,   že   zákonný   sudca   v označenej trestnej   veci   na   pojednávaní   konanom   11.   mája   2006   zaradil   do   spisového   materiálu nezákonným   spôsobom   získaný   dôkazový   materiál,   a to   dva   súkromné   listy,   ktoré okresnému   súdu   predložila   manželka   sťažovateľa   a   ktoré   našla   v súkromných   veciach sťažovateľa   počas   doby,   keď   sa   nachádzal   vo   väzbe,   pričom   išlo   o súkromnú korešpondenciu   adresovanú   sťažovateľovi   od   jeho   pôvodnej   manželky.   Uvedeným postupom   okresný   súd   podľa   sťažovateľa   nezákonným   spôsobom   zasiahol   do   jeho súkromia,   čím   malo   v konečnom   dôsledku   dôjsť   k porušeniu   jeho   základných   práv zaručených v čl. 19 a čl. 22 ústavy.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Tým, že do trestného spisu boli konaním sudcu... bez, splnenia zákonných podmienok založené moje dva súkromné listy požívajúce ochranu v zmysle základných práv a slobôd, bol som ako občan významne poškodený. Pracoval som 25 rokov v just. ako sudca krajského súdu a do 30. 6. 2003 ako advokát, naposledy v obvode OS Kežmarok. Tým, že moje listy uschované v mojom súkromí sa konaním sudcu stali prístupnými aj tretím osobám, keď spis už vyše dvoch rokov behá od okresného na krajský súd a na NS SR sa s obsahom listov oboznamuje, resp. môže oboznámiť veľký počet ľudí a tak dochádza k môjmu zneváženiu medzi mojimi bývalými kolegami.“

Sťažovateľ   žiada,   aby   po   prijatí   jeho   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd rozhodol týmto nálezom:

„Okresný   súd   v   Kežmarku   svojim   postupom   na   pojednávaní   dna   11. 5. 2006 v trestnej veci sp. zn. 1 T 74/05 porušil základné právo sťažovateľa JUDr. O. M. na ochranu zaručené čl. 19 a čl. 22 Ústavy SR, zaručujúce ochraňuj dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena, ako aj právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, ako aj právo na zachovanie listového tajomstva.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Kežmarku vylúčiť dva listy založené dňa 11. 5. 2006 do trestného spisu 1 T 74/05 z jeho obsahu ako nezákonné dôkazy a tieto listy bezodkladne vydať sťažovateľovi.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi JUDr. O. M. právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 450.000,- Sk, ktorú sumu je Okresný súd v Kežmarku povinný zaplatiť sťažovateľovi do 30 dní odo dna doručenia tohoto nálezu.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa sa priznáva právo na náhradu trov právnej pomoci podľa dodatočného vyčíslenia advokátom.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného   čl. 127   ods.   1   ústavy,   môže   ústavný   súd   poskytnúť   ochranu   konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými   slovami,   pokiaľ   je   o ochrane   sťažovateľom   označeného   základného   práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ nie je spokojný s postupom okresného   súdu   v súvislosti   so   získaním   dôkazov   v jeho   trestnej   veci.   Podľa   tvrdenia sťažovateľa okresný súd nezákonným spôsobom získal dôkaz, keď do spisového materiálu zaradil ako dôkaz listy zo súkromnej korešpondencie sťažovateľa, ktoré okresnému súdu predložila   manželka   sťažovateľa,   bez   tohto,   aby   okresný   súd   rozhodol   o odňatí, resp. o vydaní veci.

Podľa zistenia ústavného súdu v trestnej veci sťažovateľa vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 74/05 nebol dosiaľ vyhlásený rozsudok.

Vzhľadom na uvedené, ak sa sťažovateľ domnieva, že okresný súd postupoval v jeho veci nezákonným spôsobom, čím malo byť zasiahnuté do jeho základných práv na ochranu osobnosti a ochranu súkromia, sťažovateľ má možnosť domáhať sa zjednania nápravy ním tvrdenej nezákonnosti v postupe okresného súdu využitím riadneho opravného prostriedku (odvolanie) v systéme všeobecného súdnictva.

Navyše ústavný súd podotýka, že práva na ochranu osobnosti sa môže sťažovateľ domôcť aj podaním civilnej žaloby o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Keďže   právomoc   všeobecných   súdov   v danej   veci   vylučuje   právomoc   ústavného súdu, bolo treba sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008