znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 351/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. augusta 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., Ž., zastúpenej advokátkou JUDr. K. M.   P.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci nezávislým súdom zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva   nebyť   odňatý   svojmu   zákonnému   sudcovi   zaručeného   v čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 S 17/2010 zo 14. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2011 doručená   sťažnosť   spoločnosti   R.,   s. r. o.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   nezávislým   súdom zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva   nebyť   odňatý   svojmu   zákonnému   sudcovi   zaručeného   v čl.   48   ods.   1   ústavy uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   20 S 17/2010   zo 14. marca 2011.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 20 S 17/2010   o žalobe   spoločnosti   B.,   s. r. o.   (ďalej   len   „žalobca“),   o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Ž. (ďalej len „stavebný úrad“) sp. zn. 2009/01724/KRA   z 9.   októbra   2009   sťažovateľka   vystupuje   v procesnom   postavení vedľajšieho účastníka. Prerokovanie predmetnej veci bolo podľa sťažovateľky pôvodne ako zákonnej sudkyni pridelené JUDr.   E.   Č.,   ktorá   však   na základe   uznesenia Súdnej   rady Slovenskej republiky č. 1132 z 10. februára 2011 bola dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na obdobie od 15. februára 2011 do 31. mája 2011. Vzhľadom na uvedenú situáciu predseda krajského súdu prijal   22.   februára   2011   s účinnosťou   od   1.   marca   2011   dodatok   č.   2   k rozvrhu   práce krajského súdu na rok 2011 (ďalej len „rozvrh práce“), pričom na základe tohto dodatku sa predsedom senátu „20 S“ stal na obdobie do 30. apríla 2011 sám predseda krajského súdu JUDr. K. Dňa 14. marca 2011 krajský súd vydal napádané uznesenie č. k. 20 S 17/2010-147, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia stavebného úradu sp. zn. 2009/01724/KRA z 9. októbra 2009, pričom toto uznesenie podpísal ako predseda senátu JUDr. K.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že vec vedená krajským súdom pod sp. zn. 20 S 17/2010 nebola po odchode pôvodnej zákonnej sudkyne pridelená transparentným spôsobom, a to náhodným výberom pomocou elektronických prostriedkov, a teda v tejto veci tak podľa jej názoru rozhodol nezákonný sudca.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Dodatok č. 2 k Rozvrhu práce na rok 2011 pre Krajský súd v Žiline bol prijatý v rozpore s ust. § 51 ods. 4 a § 51 ods. 2 zákona o súdoch, pretože už pridelená vec zákonnému sudcovi nebola v čase jeho dlhodobej neprítomnosti pretrvávajúcej šesť týždňov prerozdelená   náhodným   výberom.   Vo   veci   začal   takto   konať   ako   predseda   senátu   sám predseda súdu, ktorý si v podstate sám pridelil vec sťažovateľky administratívnym úkonom a sám   začal   vo   veci   konať   a   vydal   rozhodnutie   o   odložení   vykonateľnosti   rozhodnutia správneho orgánu.“

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   jej sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:  

„1/ Základné právo R., s. r. o., Ž... na prerokovanie veci nestranným a nezávislým súdom podľa čl. 46 ods. 1 a základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. l Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn 20 S/17/2010 zo 14. 03. 2011 porušené bolo.

2/ Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20 S/17/2010-147 zo 14. 03. 2011 zrušuje a prikazuje vec znova prejednať a rozhodnúť.

3/ R., s. r. o., Ž... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-EUR..., ktoré je Krajský   súd   v   Žiline   povinný   jej   vyplatiť   do   dvoch   mesiacoch   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

4/ Krajský súd v Žiline je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania R., s. r. o. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P. tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.  

Predmetom   konania   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci nezávislým súdom zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 20 S 17/2010 zo 14. marca 2011, k porušeniu ktorých malo dôjsť tým, že v danej veci podľa sťažovateľky nerozhodol zákonný sudca krajského správneho súdu.

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 20 S 17/2010 konal o žalobe žalobcu podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku [ďalej len „OSP“ (správne   súdnictvo)],   na   základe   ktorej   preskúmaval   zákonnosť   rozhodnutia   správneho orgánu, a to rozhodnutia stavebného úradu. Z uvedeného je teda nepochybné, že v danom prípade išlo o vec, o ktorej mal konať a rozhodnúť trojčlenný senát krajského súdu, ktorého všetci traja členovia boli v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v danej veci zákonnými sudcami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Podľa   §   246b   ods.   1   OSP   pri   preskúmavaní   rozhodnutí   a   postupov   správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak.

Podľa   §   51   ods.   4   písm.   a)   zákona   o súdoch   náhodným   výberom   pomocou technických   prostriedkov   a   programových   prostriedkov   schválených   ministerstvom   sa podľa   rozvrhu   práce   alebo   jeho   zmeny   prerozdeľujú   už   pridelené   veci   aj   v prípade dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená.

Ústavný súd v záujme posúdenia prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie si vyžiadal od krajského súdu vyjadrenie k otázke posúdenia prerozdelenia veci náhodným výberom vzhľadom na dlhodobú neprítomnosť pôvodnej zákonnej sudkyne JUDr. Č. a vyjadrenie k posúdeniu otázky zákonného sudcu v označenom konaní vo vzťahu k rozvrhu práce.

Podpredsedníčka krajského súdu JUDr. E. K., poverená zastupovaním predsedu súdu, listom   sp.   zn.   Spr.   325/2011   z 27.   júna   2011   predložila   ústavnému   súdu   rozvrh   práce týkajúci   sa   pravidiel   určovania   zákonného   sudcu,   personálne   obsadenie   jednotlivých súdnych oddelení a ich označenie, zaradenie sudcov do kolégií krajského súdu, prílohu č. 4 obsahujúcu   menoslov   členov   senátov   súdnych   oddelení   „20 SW“   a „21 S“   a vyjadrenie k prerozdeleniu napadnutej veci náhodným výberom pre dlhodobú neprítomnosť zákonnej sudkyne JUDr. Č.

Z bodu II.3 uvedeného rozvrhu práce krajského súdu vyplýva, že súdne oddelenie „20 S“ tvoria títo členovia senátu: JUDr. E. Č. (predsedníčka senátu, ktorá riadi a organizuje činnosť senátu), JUDr. J. M. (členka senátu) a tretím členom tohto súdneho oddelenia bol vždy   iný   sudca   podľa   prílohy   č.   4   k predmetnému   rozvrhu   práce,   a to   v tejto   prílohe v presne určenom časovom období.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   predsedníčka   senátu   „20   S“   JUDr.   E.   Č.,   riadiaca činnosť tohto senátu, bola v čase od 15. februára 2011 do 31. mája 2011 dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu najvyššieho súdu, predseda krajského súdu dodatkom č. 2 k rozvrhu práce s účinnosťou od 1. marca 2011 do 30. apríla 2011 zmenil bod II.3 rozvrhu práce, a to tak, že namiesto JUDr. E. Č. sa predsedom senátu s riadiacou právomocou k činnosti tohto senátu stal predseda krajského súdu JUDr. J. K. a členkami senátu boli JUDr. J. M. a JUDr. E. Š.

Z predmetného   vyjadrenia   tiež   vyplýva,   že   zákonnými   sudcami   vo   veci   vedenej krajským súdom pod sp. zn. 20 S 17/2010 boli všetci členovia tohto senátu (§ 3 ods. 3 zákona   o súdoch),   pretože   tomuto   senátu   bola   vec   pridelená.   Odchod,   resp.   dlhodobá neprítomnosť len jedného člena z tohto trojčlenného senátu ešte nemala automaticky za následok aj stratu zákonného sudcu v tejto veci, pretože k tej by došlo až v prípade odchodu, resp.   dlhodobej   neprítomnosti   všetkých   troch   členov   tohto   senátu,   ktorému   bola   vec pridelená, a ktorí boli z tohto titulu všetci v danej veci zákonnými sudcami. Inými slovami, až   v prípade   dlhodobej,   viac   ako   šesť   týždňov   trvajúcej   neprítomnosti   všetkých   troch sudcov „zákonného“ senátu by prichádzala do úvahy aplikácia § 51 ods. 4 písm. a) zákona o súdoch, ktorého sa sťažovateľka dovoláva.  

Keďže v období od 15. februára 2011 do 31. mája 2011 bol na základe zákonnej zmeny   rozvrhu   práce   predsedom   senátu   „20   S“   JUDr.   J.   K.,   ktorý   súčasne   riadil a organizoval činnosť tohto senátu, a teda ako člen tohto senátu bol v uvedenom období aj zákonným sudcom vo veci vedenej pod sp. zn. 20 S 17/2010, tak aj sťažovateľkou napádané uznesenie sp. zn. 20 S 17/2010 zo 14. marca 2011 bolo prijaté zákonným sudcom, t. j. zákonným senátom.

K námietke sťažovateľky, že napadnutá vec nebola po odchode pôvodnej zákonnej sudkyne pridelená náhodným výberom pomocou elektronických prostriedkov a v tejto veci mal   podľa   jej   názoru   rozhodovať   nezákonný   sudca,   ústavný   súd   zistil,   že   nedošlo k porušeniu   ustanovenia   §   51   ods.   4   písm.   a)   zákona   o súdoch,   keďže   vzhľadom   na dlhodobú neprítomnosť JUDr. Č. (od 15. februára 2011 do 31. mája 2011) nebol dôvod napadnutú vec prerozdeliť náhodným výberom, pretože predmetná vec bola už 21. mája 2010 pridelená ako sudkyni spravodajkyni JUDr. J. M.

Rozhodnutie   krajského   súdu   sp.   zn.   20   S   17/2010   zo 14.   marca   2011   považuje podpredsedníčka   krajského súdu   za zákonné, keďže krajský súd rozhodol   v senáte, kde zákonnými sudcami boli všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte a vec referovala sudkyňa spravodajkyňa JUDr. M.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci,   ktorým   nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným   postupom   alebo rozhodnutím   tohto   orgánu   a   základným   právom,   porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).  

Vzhľadom   na   uvedené   sa   námietky   sťažovateľky   javia   ako   nedôvodné,   a preto ústavný   súd   jej   sťažnosť   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).  

Keďže   sťažnosť bola odmietnutá ako celok   a   rozhodnutie   o zrušení napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia, ako aj úhrady trov právneho zastúpenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. augusta 2011