znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 350/2013-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   septembra 2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Lajosa Mészárosa o prijatej sťažnosti T. J., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 121/08 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo T. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34 C   121/08 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   34   C   121/08 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. J. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. J. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,94 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 350/2013-17   z   19.   júna   2013   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. J., K. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 121/08.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 121/08 sa sťažovateľka   žalobou   podanou   okresnému   súdu   26.   septembra   2008   domáha   voči žalovanému zaplatenia náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v jej byte (popraskanie stien, pozn.) v dôsledku rekonštrukcie susedného bytu žalovaným. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný   súd   aj   napriek   ňou   podanej   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní,   ktorú   predseda okresného súdu vyhodnotil ako dôvodnú, svojím zdĺhavým postupom, ale aj neefektívnou a nesústredenou činnosťou spôsobuje neodôvodnené prieťahy v konaní, čím sa prehlbuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Podľa názoru sťažovateľky boli v tomto konaní viaceré zbytočné prieťahy, ktoré nezavinila iba v súčasnosti konajúca samosudkyňa. Avšak po tom, ako vec prevzala súčasná samosudkyňa   boli   v   konaní   spôsobené   značné   zbytočné   prieťahy   a   naviac   vykonané pojednávania   neprispeli   k   urýchlenému   rozhodnutiu   vo   veci   samej,   boli   neefektívne a rovnaký sa javí aj ďalší postup súdu.

Aj podľa laického sťažovateľky sa táto vec javí ako jednoduchá, naviac ako už bol podaný znalecký posudok. Jej sused (žalovaný) pri prestavbe svojho bytu poškodil steny bytu sťažovateľky ako žalobkyne, čo preukázal znalec....

Predmetná   právna   vec   nie   je   natoľko   komplikovaná   a   náročná,   aby   mohla ospravedlniť prieťahy v konaní Okresného súdu Košice I. Taktiež správanie sťažovateľky v predmetnej právnej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy v konaní. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené opakovanou nečinnosťou Okresného súdu Košice I.

Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie a ani prípadná výmena sudcov nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.“

Vzhľadom   na   uvedené   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C/121/2008 porušil základné právo sťažovateľky, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C/121/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €... ktoré je Okresný   súd   Košice   I   povinný   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.

Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške uvedenej v tomto náleze, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 10/13 z 8. júla 2013 a právny zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k   uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu   listom zo 6. septembra 2013.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Ide o sporové konanie, ktoré po právnej stránke nie je zložité. Po skutkovej stránke sa   spor   javí   ako   zložitejší.   Vo   veci   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   na   zistenie príčinnej   súvislosti   medzi   rekonštrukčnými   prácami   vykonávanými   v   byte   žalovaného a stavebnými poruchami zistenými v byte žalobkyne. Po vyriešení tejto otázky je potrebné zistiť rozsah a výšku škody, na čo súd ak nedôjde k dohode medzi účastníkmi, bude musieť nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie.

Od začatia konania uplynulo 5 rokov a súd vo veci ešte nerozhodol. Žalobkyňa ani žalovaný svojim správaním nespôsobujú prieťahy v konaní.

K predĺženiu konania okrem skutkovej náročnosti veci prispeli aj zmeny v osobe zákonného sudcu (JUDr. L., JUDr. B., JUDr. M., JUDr. L. a toho času JUDr. R.). Pri každej zmene zákonného sudcu objektívne vznikajú prieťahy v konaní Spis si nový sudca musí naštudovať a až tak zaradiť na termín pojednávania.

Od   10. 1. 2013   až   doposiaľ   vo   vecí   nebol   urobený   žiadny   úkon   smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, preto mám za to, že sťažnosť je dôvodná.

Súhlasím s prejednaním sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:„Na   základe   výzvy   konajúceho   súdu,   sťažovateľka   prostr.   svojho   práv.   zástupcu k vyjadreniu   odporcu   uvádza,   že   ani   odporca   nespochybňuje   doterajšiu   dĺžku   konania (5 rokov) a ani to, že by vzniknuté prieťahy zavinila sťažovateľka. Napokon odporca sám uznáva dôvodnosť sťažnosti.

Sťažovateľka súhlasí s prejednaním sťažnosti bez nariadenia pojednávania.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j.   rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 34 C 121/08:

-   26.   september   2008   – okresnému   súdu   bola doručená   žaloba, ktorou   sa   sťažovateľka domáhala od žalovaného zaplatenia škody, ktorá jej mala vzniknúť v jej byte v dôsledku rekonštrukcie susedného bytu žalovaným, a súčasne sťažovateľka žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 6. október 2008 – okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe, a súčasne vyzval   sťažovateľku,   aby   oznámila,   či   súhlasí   s   rozhodnutím   vo   veci   bez   nariadenia pojednávania,

- 21. október 2008 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nesúhlasí s prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania,

- 10. november 2008 – žalovaný sa vyjadril k žalobe, okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zdokladovala svoje príjmové, zárobkové a majetkové pomery na rozhodnutie o jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 2. december 2008 – sťažovateľka preukázala svoje majetkové pomery,

-   18.   december   2008   –   okresný   súd   uznesením   nepriznal   sťažovateľke   oslobodenie od súdnych poplatkov,

-   13.   január   2009   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za žalobu,

- 22. január 2009 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

-   3.   apríl   2009   –   okresný   súd   vyzval   obidve   sporové   strany,   aby   predložili   návrhy na dokazovanie a aby oznámili, či žiadajú vec aj znalecky posúdiť,

-   23.   apríl   2009   –   žalovaný   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   oznámil,   že povinnosť predložiť dôkazy má žalovaná a že on na znaleckom dokazovaní netrvá, súčasne predložil projektovú dokumentáciu k rekonštrukcii svojho bytu,

- 5. máj 2009 – sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámila, že na určenie príčin vzniku škody v jej byte žiada nariadiť znalecké dokazovanie,

- 1. jún 2009 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila, na aké otázky   má   znalec   pri   znaleckom   dokazovaní   odpovedať,   zároveň   jej   bolo   na   vedomie zaslané vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného,

- 16. jún 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila otázky pre znalca,

- 29. jún 2009 – okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 6. august 2009,

- 6. august 2009 – pojednávanie bolo po vypočutí oboch účastníkov konania v prítomnosti ich právnych zástupcov odročené na neurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania s tým, že strany mali do 10 dní predložiť spresnenie otázok pre znalca,

- 13. august 2009 – okresný súd vyzval A. a. s. (ďalej len „poisťovňa“), aby zaslala správu o ohliadke bytu sťažovateľky vykonanej v čase po vzniku škodovej udalosti,

- 20. august 2009 – poisťovňa zaslala zápisnicu zo škodovej udalosti v byte sťažovateľky,

- 1. október 2009 – okresný súd nariadil uznesením znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva   na   posúdenie   príčin   vzniku   škody   v   byte   sťažovateľky,   ktorý   mal   byť vyhotovený do 40 dní,

-   24.   november   2009   –   okresný   súd   zaslal   spis   súdnemu   znalcovi   na   vypracovanie znaleckého posudku,

- 8. január 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala, aby okresný súd zaslal spis znalcovi, pretože podľa jej zistení mu ešte nebol zaslaný,

- 18. október 2010 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok,

- 7. február 2011 – okresný súd uznesením rozhodol o znalečnom,

- 8. február 2011 – okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku,

- 23. marec 2011 – zákonná sudkyňa okresného súdu e-mailom žiadala účastníkov a ich právnych   zástupcov,   aby   z   dôvodu,   že   nezaslali   pripomienky   k   znaleckému   posudku, oznámili,   či   neuzavreli   mimosúdnu   dohodu,   prípadne,   aby   oznámili   ďalšie   návrhy   na dokazovanie,

-   30.   marec   2011   –   právny   zástupca   sťažovateľky   sa   vyjadril   k   znaleckému   posudku a súčasne týmto podaním upravil žalobný petit,

- 29. júl 2011 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu sťažovateľky z 30. marca 2011,

- 3. október 2011 – sťažovateľka urgovala pokračovanie konania,

- 10. október 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 2011,

- 31. október 2011 – okresný súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadeného termínu pojednávania   z   dôvodu   pridelenia   veci   inej   sudkyni   okresného   súdu   v   zmysle   zmeny rozvrhu práce na rok 2011,

-   16.   november   2011   –   okresný   súd   nariadil   vo   veci   pojednávanie na 2.   február   2012 a súčasne v súvislosti so zmenou žalobného petitu dovyrubil sťažovateľke súdny poplatok,

- 2. február 2012 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov oboch účastníkov odročené na 22. marec 2012 na účely poskytnutia lehoty účastníkom konania na uzatvorenie mimosúdnej lehoty (aj napriek tomu, že žalovaný popieral akúkoľvek zodpovednosť za škodu spôsobenú v byte sťažovateľky, ktorú konštatoval aj znalec, pozn.),

- 22. marec 2012 – pojednávanie bolo po vypočutí právnych zástupcov obidvoch účastníkov konania,   žalovaná   strana   poprela   akúkoľvek   zodpovednosť   za sťažovateľkou   uplatnenú škodu, odročené na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľky mal okresnému súdu do 30 dní oznámiť výsledok mimosúdneho jednania so žalovanou stranou (mimosúdne sa však žalovaná strana dohodnúť nechcela, pretože všetko poprela a sťažovateľka na žalobe trvala, pozn.),

- 18. máj 2012 – okresný súd vyzval žalovaného, aby oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode, a tiež ho vyzval, aby v prípade, že žalovaná strana zabezpečila na svoje náklady nový posudok, tak ako to avizovali na poslednom pojednávaní, aby ho žalovaná strana predložila,

- 25. máj 2012 – žalovaná strana predložila ako dôkaz ocenenie prác v byte sťažovateľky,

- 30. október 2012 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. január 2013,

- 5. november 2012 – okresný súd vyzval žalovaného, aby predložil kópie svojho podania z 25. mája 2012,

- 19. november 2012 – právny zástupca žalovaného oznámil okresnému súdu, že podanie, ktoré zaslal okresnému súdu 25. mája 2012, zaslal aj právnemu zástupcovi sťažovateľky, ktorý však na toto nereagoval,

- 23. november 2012 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k podaniu, ktoré jej zaslala žalovaná strana,

-   7.   január   2013   –   právny   zástupca   sťažovateľky   sa   vyjadril   k   rozpočtu   ceny   prác predloženému žalovanou stranou,

-   9.   január   2013   –   právny   zástupca   žalovaného   ospravedlnil   svoju,   ako   aj   žalovaného neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   10.   január   2013   z   dôvodu   kolízie   nariadeného pojednávania s inými pojednávaniami,

- 10. január 2013 – po vypočutí právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý oznámil, že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie, okresný súd odročil pojednávanie na 16. apríl 2013, na účely „... ďalšieho dokazovania...“,

-   6.   marec   2013   –   predseda   okresného   súdu   upozornil   zákonnú   sudkyňu   na   prieťahy v konaní,

-   12.   marec   2013   –   okresný   súd   zrušil   nariadený   termín   pojednávania   z „...   dôvodu dlhodobej práceneschopnosti samosudkyne...“,

- 16. máj 2013 – zmena zákonného sudcu,

- 16. júl 2013 – okresný súd vyzval obidve sporové strany, aby oznámili, či vo veci nedošlo k mimosúdnej dohode a aby oznámili, aké majú návrhy na dokazovanie,

- 28. august 2013 – okresný súd urgoval odpovede na výzvy zo 16. júla 2013,

- 12. september 2013 – právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu okresného súdu.Do rozhodnutia ústavného súdu neboli vo veci vykonané žiadne ďalšie procesné úkony.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal....

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 121/08 o žalobe sťažovateľky o náhradu škody spôsobenej jej na majetku došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci   v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   V   súvislosti   s   prvým   kritériom   „zložitosť   veci“   ústavný   súd   konštatuje,   že vzhľadom   na   potrebu   nariaďovať   v   danej   veci   znalecké   dokazovanie   možno   síce   toto konanie   hodnotiť   po   skutkovej   stránke   ako   náročnejšie,   avšak   s   ohľadom   na   charakter predmetu   konania,   rozhodovanie   o   ktorom   patrí   do   štandardnej   rozhodovacej   praxe všeobecných   súdov   (právnu   náročnosť   posudzovaného   konania   nenamietal   ani   samotný okresný súd, pozn.), a v jeho interakcii s celkovou dĺžkou posudzovaného konania (viac ako 5 rokov) nemožno iba tieto skutkové okolnosti považovať za dôvod zistených prieťahov v konaní.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   posudzovaného   konania v procesnom postavení žalobkyne, ústavný súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu posudzovaného konania.

3. Napokon sa ústavný súd s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, zaoberal aj postupom okresného súdu.

Podľa zistenia ústavného súdu možno na ťarchu okresného súdu pripočítať obdobie od 24. novembra 2009, keď okresný súd zaslal ustanovenému znalcovi spisový materiál pre potreby   vypracovania   znaleckého   posudku,   ktorý   mal   byť   spracovaný   za   40   dní,   do 18. októbra 2010, keď bol predmetný znalecký posudok doručený okresnému súdu, pričom v tomto období okresný súd znalca s predložením znaleckého posudku vôbec neurgoval, resp.   nezisťoval   stav   jeho   spracovania.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   tak   oproti   pôvodne stanovenému času na spracovanie znaleckého posudku znalec oneskoril s jeho predložením o viac ako 9 mesiacov (po odpočítaní času 40 dní riadne určeného okresným súdom na vypracovanie znaleckého posudku, pozn.). V uvedenej súvislosti ústavný súd už v minulosti konštatoval (napr. II. ÚS 131/02, III. ÚS 29/02), že tak priebeh znaleckého dokazovania, ako aj procesná nedisciplinovanosť znalca sa počítajú na vrub všeobecnému súdu, pretože ten zodpovedá aj za nečinnosť ním ustanoveného súdneho znalca.

V   súvislosti   s   postupom   okresného   súdu   ústavný   súd   dáva   do   pozornosti,   že k predĺženiu konania, a teda k porušeniu základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže dôjsť nielen v dôsledku absolútnej nečinnosti orgánu súdnej moci, ale aj v dôsledku jeho nesústredenej a neefektívnej činnosti. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že z uvedeného dôvodu by bolo napríklad možné pripočítať na ťarchu okresného súdu aj obdobie v trvaní viac ako 7 mesiacov, a to od 22. marca 2012, keď sa konalo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito, do 30. októbra 2012, keď okresný súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie. V uvedenom medziobdobí okresný súd síce vykonal jeden procesný úkon, a to 18. mája 2012, keď vyzval žalovanú stranu, aby oznámila, či nedošlo k mimosúdnej dohode, avšak vzhľadom na účastníkmi konania na posledných   dvoch   pojednávaniach   (2.   februára   2012   a   22.   marca   2012,   pozn.) proklamovanú   vôľu   nepristúpiť   na   zmierlivé   riešenie   sporu,   sa   tento   procesný   úkon okresného   súdu   vzhľadom   na   aktuálny   vývoj   procesnej   situácie   javí   ako   neefektívny, pretože ním okresný súd patrične nereagoval na vôľu procesných strán. Obdobne napr. okresný   súd   odročil   pojednávanie   konané   10.   januára   2013   na   účely „...   ďalšieho dokazovania...“,   ktoré   však   bližšie   nešpecifikoval,   a   v   podstate   od   tej   doby   viac   ako 8 mesiacov, t. j. do rozhodnutia ústavného súdu, okresný súd ani žiadne iné dokazovanie vo veci nevykonal. Napokon vznik prieťahov v konaní priznal aj samotný okresný súd. Okrem toho ústavný súd konštatuje, že v kontexte danej veci neobstojí ani obranná argumentácia okresného súdu o častej zmene zákonného sudcu v danej veci, pretože podľa judikatúry   ústavného   súdu   tieto   dôvody,   ktoré   by   mohli   byť   interpretované   iba   ako technické a organizačné problémy, nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02).

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 34 C 121/08 došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke   ústavný   súd   v bode   2   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 34 C 121/08 bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa   zásad   spravodlivosti,   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu   považuje   za primerané v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 2 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie sa k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 413,94   €   vrátane   režijného   paušálu   (bez   DPH,   pretože   právny   zástupca   sťažovateľky nepredložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013