znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 350/2011-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   novembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa o sťažnosti spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. G., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 174/05 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   B.,   a. s.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 174/05 p o r u š e n é   b o l o.

2. Spoločnosti B., a. s., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Spoločnosti   B.,   a.   s., p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 392,73 € (slovom tristodeväťdesiatdva eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný sú Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyni JUDr. E. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 350/2011-18 z 10. augusta 2011 prijal podľa   § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   B.,   a. s.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 174/05.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobným návrhom podaným okresnému súdu 28. júna 2005 sa sťažovateľka domáhala, aby okresný súd vydaním platobného rozkazu zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 801 673 Sk s prísl. z titulu nezaplatenia lízingovej splátky za kúpu osobného motorového vozidla. Z dôvodu podania odporu proti platobnému rozkazu okresného súdu sp. zn. 26 Rob 114/05 z 11. októbra 2005 žalovaným v 2. rade, ako aj   z dôvodu   nemožnosti   doručenia   platobného   rozkazu   žalovanému   v 1.   rade,   ktorý   sa zdržiava na neznámom mieste, okresný súd predmetný platobný rozkaz zrušil a vo veci ďalej koná pod sp. zn. 22 Cb 174/05. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd v tejto jej veci   aj   napriek   sťažnosti   adresovanej   predsedovi   okresného   súdu   nekoná,   resp.   koná so zbytočnými   prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   stav   jej   právnej   neistoty   a odďaľuje   sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Pojednávanie v tejto veci sa konalo dňa 15. 02. 2007, na ktorom právny zástupca odporcu   v   2.   rade   skonštatoval,   že   vzhľadom   na   nemožnosť   komunikácie   s   odporcom v 1. rade od januára 2006, žiada pojednávanie odročiť a predvolať odporcu v 2. rade aby sa vyjadril k okolnostiam uzavierania ručiteľského záväzku a spochybnil ručiteľský záväzok z dôvodu zmätočnosti.

Posledné pojednávanie v tejto veci sa konalo dňa 04. 04. 2007, ktoré bolo odročené na neurčito, s tým, že sa čaká na odpoveď sociálnej poisťovne ( podľa poznámok v spise).... Dňa 03. 03. 2008 sme poslali na Okresný súd Bratislava V urgenciu v tejto veci, s odôvodnením, že sa vo veci od nariadenia posledného pojednávania, to je odo dňa 04. 04. 2007 nekonalo a žiadali sme tiež o vytýčenie pojednávania....

Do dnešného dňa sa v tejto veci nekonalo, ani nebolo vytýčené pojednávanie, čo bude už v apríli 2011 päť rokov od posledného pojednávania....

Okresný   súd   nám   listom   zo   dňa   01.   04.   2011   na   našu   sťažnosť   odpovedal   kde uviedol, že v tejto veci vytýčil termín pojednávania na deň 01. 06. 2011 a uznal že vo veci nebolo konané plynulé.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„Právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo   v   konaní   sp.   zn.   22   Cb   174/2005 Okresným súdom Bratislava V porušené.

Okresnému súdu Bratislava V sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 22 Cb 174/2005 ďalej plynulé konal bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť navrhovateľovi do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   V   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia navrhovateľa vo výške 1.065,47 € na účet jeho právneho zástupcu... do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3498/2011 z 11. októbra 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 26. októbra 2011.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov vykonaných okresným súdom v skúmanom konaní uviedol:

„Potvrdzujem, že vo veci bola podaná sťažnosť aj predsedovi okresného súdu dňa 29. 3.   2011 (Spr.2020/2011),   predseda súdu   v odpovedi   konštatoval,   že   vo veci nebolo konané plynule.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že problémom v konaní bola hlavne tá skutočnosť, že neboli známe adresy odporcov, ktorým súd nakoniec ustanovil opatrovníka, čo malo vplyv na plynulosť konania.

Súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zák. Národnej rady SR č.38/1993 Zb. zák. ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla:

„Dňa 13. 10. 2011 nám bol doručený rozsudok Okresného súdu Bratislava V v tejto veci sp. zn.: 22 Cb 174/2005-156 zo dňa 14. 09. 2011, v ktorom súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi istinu 18.156,39 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne.

Tento rozsudok je ale pre nás v tejto chvíli bezpredmetný. Momentálne je pobyt oboch odporcov neznámy a nie je možné od nich vymáhať dlžnú sumu ani prostredníctvom súdneho exekútora. Sme presvedčení, že ak by Okresný súd Bratislava V konal plynulé a bez prieťahov bola reálna možnosť vymôcť nejaké finančné prostriedky minimálne od odporcu v 2.   rade.   ktorý   reagoval   aj   na   podaný   platobný   rozkaz   odporom   zo   dňa   28.   10.   2005. Bohužiaľ   dlhoročné   prieťahy   v   súdnom   konaní   spôsobili,   že   obaja   odporcovia   sú momentálne   neznámi   a   nieje   možné   vymáhať   viac   od   nich   dlžnú   sumu   vyplývajúcu   z rozsudku.

Na základe týchto skutočností, sme presvedčení že naša sťažnosť je oprávnená a žiadame aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol v náš prospech.

Zároveň   súhlasíme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   upustil   od   ústneho pojednávania v tejto veci...“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou označeného základného práva zaručeného ústavou, ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené ústavou (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 22 Cb 174/05:

- 28. jún 2005 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky, ktorým sa domáha vydania   platobného   rozkazu,   ktorým   by   okresný   súd   zaviazal   žalovaných   na zaplatenie sumy 801 673 Sk s prísl. z titulu nedoplatku lízingovej splátky,

- 14. júl 2005 – okresný súd dopytom na CEPO zisťoval miesto pobytu žalovaných,

- 4. august 2005 – okresnému súdu boli oznámené miesta pobytu oboch žalovaných,

- 17.   august   2005   –   okresný   súd vyzval   sťažovateľku, aby zaplatila súdny   poplatok za žalobný návrh,

- 19. september 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za žalobný návrh,

- 11. október 2005 – okresný súd vydal v zmysle návrhu sťažovateľky platobný rozkaz sp. zn. 26 Rob 114/05,

- 17.   október   2005   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   nedoručená   zásielka   s platobným rozkazom adresovaná žalovanému v 1. rade s poznámkou „Adresát neznámy“,

- 28. október 2005 – žalovaný v 2. rade podal proti platobnému rozkazu odpor,

- 7.   november   2005   –   okresný   súd   zrušil   platobný   rozkaz   z dôvodu   nemožnosti   jeho doručenia žalovanému v 1. rade a súčasne previedol vec z registra „Rob“ do registra „Cb“ pod sp. zn. 22 Cb 174/05,

- 23. november 2005 – okresný súd dopytmi na CEPO zisťoval pobyt žalovaného v 1. rade a súčasne uznesením uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok za ním podaný odpor (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. decembra 2005),

- 25.   november   2005   –   okresný   súd   zaslal   odpor   žalovaného   v 2.   rade   na   vyjadrenie sťažovateľke,

- 9.   december   2005   –   okresnému   súdu   bolo   od   CEPO   doručené   oznámenie   o pobyte žalovaného v 1. rade,

- 5.   január   2006   –   okresný   súd   dopytmi   v centrálnej   evidencii   väzňov,   v Sociálnej poisťovni,   ako aj na príslušnom   OO PZ   zisťoval   pobyt žalovaného v 1.   rade a súčasne požiadal   príslušné   OO   PZ   o sprostredkovanie   doručenia   zásielky   s odporom   žalovaného v 2. rade pre žalovaného v 1. rade,

- 17. január 2006 – okresnému súdu bolo oznámené, že žalovaný v 1. rade nie je vo výkone trestu odňatia slobody ani vo výkone väzby,

- 23. január 2006 – príslušné OO PZ oznámilo okresnému súdu, že žalovaný v 1. rade sa v mieste svojho bydliska nezdržiava a že sa nepodarilo zistiť aktuálne miesto jeho pobytu,

- 25. január 2006 – Sociálna poisťovňa oznámila okresnému súdu, že žalovaný v 1. rade nie je evidovaný v jej databáze od 31. decembra 2003,

- 14. február 2006 – okresný súd zistil, že žalovaný v 2. rade nezaplatil súdny poplatok za odpor,

- 17. február 2006 – okresný súd opätovne doručoval odpor žalovanému v 1. rade na adresu, na ktorú doručovalo aj príslušné OO PZ,

- 23.   február 2006   – okresnému súdu   bola vrátená nedoručená zásielka pre   žalovaného v 1. rade s poznámkou „Adresát neznámy“,

- 10. marec 2006 – okresný súd uznesením ustanovil žalovanému v 1. rade opatrovníčku – zamestnankyňu okresného súdu,

- 13. marec 2006 – okresný súd doručoval opatrovníčke žalovaného v 1. rade žalobný návrh a tiež odpor žalovaného v 2. rade,

- 14. marec 2006 – sťažovateľka sa vyjadrila k odporu žalovaného v 2. rade,

- 2. október 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 7. február 2007,

- 7. február 2007 – pojednávanie bolo po vypočutí právneho zástupcu žalovaného v 2. rade odročené na neurčito pre účely opätovného predvolania neprítomných – sťažovateľky, jej právneho zástupcu, opatrovníčky žalovaného v 1. rade, ako aj žalovaného v 2. rade, ktorému sa nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávanie, pretože si zásielku neprevzal v odbernej lehote,

- 15. február 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. apríl 2007,

- 20. február 2007 – okresný súd dopytom na CEPO zisťoval pobyt žalovaného v 2. rade,

- 12. marec 2007 – sťažovateľka oznámila zmenu svojho právneho zastúpenia,

- 4. apríl 2007 – pojednávanie bolo bez meritórneho prerokovania veci odročené na neurčito s tým, že bude preverené miesto pobytu žalovaného v 2. rade,

- 26.   apríl   2007   –   okresnému   súdu   bolo   z CEPO   oznámené   miesto   pobytu   žalovaného v 2. rade,

- 13.   august   2007   –   okresný   súd   dopytom   v centrálnej   evidencii   väzňov   zisťoval,   či žalovaný v 2. rade nie je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

- 17.   august   2007   –   z centrálnej   evidencie   väzňov   bolo   okresnému   súdu   oznámené,   že žalovaný v 2. rade nie je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

- 3.   január   2008   –   okresný   súd   dopytom   na   Sociálnu   poisťovňu   zisťoval   informácie o žalovanom v 2. rade,

- 19. február 2008 – okresnému súdu bola doručená odpoveď zo Sociálnej poisťovne s tým, že žalovaný v 2. rade „je dobrovoľne poistená osoba na dôchodkové poistenie“,

- 5. marec 2008 – sťažovateľka urgovala nariadenie pojednávania,

- 31. marec 2011 – okresný súd e-mailom zisťoval u súdneho exekútora Mgr. J. miesto pobytu žalovaného v 2. rade, proti ktorému bola vykonávaná exekúcia v inej veci, pričom súdny exekútor obratom oznámil okresnému súdu, že miesto pobytu žalovaného v 2. rade mu nie je známe, a napokon okresný súd nariadil pojednávanie na 1. jún 2011 s tým, že uznesením nariadil predvedenie žalovaného v 2. rade,

- 6. apríl 2011 – okresný súd žiadal príslušné OO PZ o predvedenie žalovaného v 2. rade na pojednávanie v zmysle uznesenia z 31. marca 2011 a súčasne okresný súd zmenil svoje uznesenie   z 10.   marca   2006   a žalovanému   v 1.   rade   ustanovil   za   opatrovníčku   inú zamestnankyňu okresného súdu,

- 12. apríl 2011 – okresný súd dopytom na úrade práce zisťoval, či sú žalovaní vedení v evidencii   nezamestnaných,   súčasne   dopytmi   v evidencii   väzňov,   v CEPO,   ako   aj v Sociálnej poisťovni zisťoval aktuálne informácie o oboch žalovaných,

- 20. apríl 2011 – opatrovníčka ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní a súčasne „z opatrnosti namietala premlčanie všetkých nárokov uplatnených navrhovateľom“,

- 26. apríl 2011 – okresnému súdu bola doručená správa z CEPO a z ústrednej evidencie väzňov,

- 4. máj 2011 – okresnému súdu bolo úradom práce oznámené, že žalovaný v 2. rade nie je a ani nebol evidovaný v evidencii nezamestnaných,

- 6. máj 2011 – okresnému súdu bolo úradom práce oznámené, že žalovaný v 1. rade nie je a ani nebol evidovaný v evidencii nezamestnaných,

- 9.   máj   2011   –   okresnému   súdu   bolo   Sociálnou   poisťovňou   oznámené,   že   žalovaný v 1. rade nie je u nej evidovaný od 27. apríla 2011 a žalovaný v 2. rade od 30. júna 2003,

- 1.   jún   2011   –   právny   zástupca   žalovaného   v 2.   rade   faxom   ospravedlnil   svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní (poštou doručené 2. júna 2011), takže pojednávanie konané 1. júna 2011 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania odročené na 22. jún 2011,

- 2.   jún   2011   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   dodatočne   faxom   ospravedlnila   ich neprítomnosť   na   pojednávaní   z dôvodu   omylu   v nariadenom   termíne   (poštou   doručené 7. júna 2011), súčasne príslušným OO PZ bolo okresnému súdu oznámené, že predvedenie žalovaného   v 2.   rade   nie   je   možné,   pretože   sa   v mieste   bydliska   nezdržiava,   a súčasne okresný súd ustanovil uznesením žalovanému v 2. rade opatrovníčku,

- 3. jún 2011 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby predložila listiny osvedčujúce žalovaný nárok sťažovateľky,

- 9.   jún   2011   –   opatrovníčka   žalovaného   v 2.   rade   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na pojednávaní,

- 22.   jún   2011   –   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   právnych   zástupcov   sťažovateľky a žalovaného   v 2.   rade   odročené   na   14.   september   2001   z dôvodu   nutnosti   predvolania opatrovníčok oboch žalovaných,

- 14. september 2011 – okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne   realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 174/05 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   z hľadiska predmetu skúmaného konania ide v danej veci o prípad štandardnej rozhodovacej súdnej praxe, pričom ani z hľadiska charakteru a rozsahu okresným súdom vykonaných procesných úkonov   v danej   veci   nemožno   toto   konanie   považovať   za   skutkovo   či   právne   zložité. Zložitosť konania vo svojom vyjadrení nenamietal ani okresný súd.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   podľa   zistenia ústavného   súdu   sťažovateľka,   resp.   jej   právna   zástupkyňa   nebola   prítomná   na   dvoch pojednávaniach (7. februára 2007 a 1. júna 2011), pričom z neúčasti na jednom z nich sa síce ospravedlnili, avšak až dodatočne, t. j. potom, ako sa už pojednávanie uskutočnilo. Inak ústavný súd na strane sťažovateľky nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by jej bolo možné pričítať na ťarchu ako prekážku pre riadny procesný postup v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol   aj na § 100 ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa   ktorého len čo   sa konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu viaceré obdobia absolútnej nečinnosti, a to od 14. marca 2006, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie účastníka konania k podanému odporu, do 2. októbra 2006, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, t. j. okresný súd bol nečinný viac ako 6 mesiacov. Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 6 mesiacov ústavný súd zistil aj v období od 17. augusta 2007, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď na jeho výzvu, do 3. januára 2008, keď okresný súd realizoval ďalšiu výzvu. Napokon okresný súd bol nečinný dlhšie ako 3 roky a 1 mesiac v čase od 19. februára   2008,   keď   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   na   jeho   výzvu,   do 31. marca 2011, keď okresný súd urobil vo veci ďalší procesný úkon na zistenie pobytu žalovaného v 2. rade.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd bol v danej veci absolútne nečinný viac ako 4 roky a 1 mesiac, pričom podľa ústavného súdu bol postup okresného súdu poznačený aj neefektívnymi úkonmi, keď napr. okresný súd až 3. júna 2011 žiadal od sťažovateľky, aby listinami osvedčila žalovaný nárok, aj keď konanie vo veci začalo ešte 28. júna 2005.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 174/05 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd vyhlásil vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 174/05 rozsudok, čím vykonal jemu v prvostupňovom konaní všetky prípustné procesné úkony, ústavný súd v tomto procesnom štádiu nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde. Podľa zásad spravodlivosti ústavný súd prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu, najmä na zistené dlhodobé prieťahy v konaní dôsledkom nečinnosti okresného súdu, ako aj na podiel sťažovateľky, pričom považoval za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Sťažovateľka tiež žiadala o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou, ktorá si ich uplatnila v sume 1 065,47 €.

Ústavný   súd   pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S poukazom na výsledok konania sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za   tri   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2011   (prevzatie   a príprava   zastúpenia, podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   a vyjadrenie   k stanovisku   okresného   súdu)   v sume 392,73 € vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011