znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 35/2011-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2011 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. L. a B. L., B., zastúpených advokátom JUDr. J. M., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 11 C 116/99 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Ing.   J.   L.   a B.   L.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 116/99   p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. J. L. a B. L. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie spolu v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.3. Okresný súd Bratislava IV   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. J. L. a B. L. trovy konania v sume 475 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. M., Advokátska kancelária, B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. II. ÚS 35/2011-24 z 3. februára 2011 na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. L. a B. L. (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 116/99 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v podstatnej časti prijatej sťažnosti uviedli: «Dňa   16.11.1999   sme   podali   na   Okresnom   súde   Bratislava   IV   (ďalej   len „porušovateľ“) žalobu o zaplatenie 81.160,73 € (2.445.049,10 Sk) proti spoločnosti D., s.r.o., sídlo: B., IČO:... (ďalej len „žalovaný"), v ktorej sa voči žalovanému domáhame zaplatenia vyššie uvedenej sumy. Vec je u porušovateľa vedená pod sp. zn. 11C 116/1999. Na základe zmluvy o dielo zo dňa 27.4.1998 pre nás žalovaný uskutočňoval dostavbu nášho   rodinného   domu   v   obci   K.   Žalobou   sa   voči   žalovanému   domáhame   vydania bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že žalovaný prevzal od nás v hotovosti sumu 37.509,13 €, ktorá však nebola následne zúčtovaná vo faktúrach vystavených žalovaným, taktiež si neoprávnene vyúčtoval sumu vo výške 41.081,72 € a domáhame sa aj zaplatenia čiastky 2.116,82 € z titulu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne za omeškanie s plnením povinností žalovaného ako zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo.

Nakoľko dva roky od podania žaloby zákonný sudca vo veci vôbec nekonal, podali sme dňa 14.11.2001 žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní. Predsedníčka OS BA IV v písomnej odpovedi zo dňa 28.11.2001 konštatovala, že v predmetnej veci sú skutočne prieťahy,   nakoľko   sudca   nekoná   od   16.11.1999   do   20.11.2001.   Aj   napriek   tomu,   že predsedníčka OS BA IV prisľúbila zjednanie nápravy, porušovateľ vo veci opäť nekonal, a preto sme dňa 12.3.2002 požiadali o vytýčenie pojednávania.

Uznesením zo dňa 25.10.2004 ustanovil porušovateľ žalovanému opatrovníka, hoci, ako   to   vyplýva   zo   spisu,   na   ustanovenie   opatrovníka   neexistoval   zákonný   dôvod.   Prvé pojednávanie vo veci sa konalo dňa 29.11.2004, t.j. až 5 rokov po podaní žaloby na súd. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 24.1.2005 sudca vyniesol rozsudok. Tento rozsudok aj napriek   tomu,   že   už   nadobudol   právoplatnosť   a   vykonateľnosť,   bol   odvolacím   súdom napokon   zrušený,   a   to   predovšetkým   z   dôvodu,   že   porušovateľ   ustanovil   žalovanému opatrovníka   hoci   na   to   neexistovali   žiadne   dôvody   a   doručoval   predvolanie   na pojednávanie ako aj rozsudok iba súdom ustanovenému opatrovníkovi.

Následne   sa   vo   veci   uskutočnili   ďalšie   pojednávania,   a   to   v   dňoch   29.11.2006 (odročené na 21.2.2007, ktoré však bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti sudkyne zrušené, následne   malo   byť   pojednávanie   dňa   26.4.2007,   toto   však   bolo   odročené   pre   školenie zákonnej sudkyne), 25.6.2007, 3.10.2007, 4.12.2007, 23.1.2008 (odročené na 11.3.2008, toto však bolo z dôvodu pracovnej neschopnosti sudkyne zrušené), 29.4.2008, 11.6.2008, 16.3.2010 a 19.5.2010. Zo spisu teda vyplýva, že za 11 rokov od začatia konania sa vo veci uskutočnilo 11 pojednávaní.

Ako to   vyplýva zo spisového materiálu k tejto   veci,   konanie   je charakterizované nielen   neúmernou   dĺžkou   samotného   konania   spôsobenou   sporadickým   uskutočňovaním pojednávaní (v   priemere jedno   pojednávanie ročne),   ale   aj viacerými pochybeniami   zo strany   zákonného   sudcu,   napr.   vyššie   spomenuté   ustanovenie   opatrovníka,   na   ktoré neexistoval žiadny dôvod, ale ako to vyplýva aj zo spisu, doručovanie odvolania žalovaného právnemu zástupcovi žalovaného s výzvou, aby sa k nemu vyjadril, hoci toto malo byt' doručené nám, resp. nášmu právnemu zástupcovi. Aj tieto pochybenia prispeli k tomu, že konanie trvá neúmerne dlho a do dnešného dňa súd prvého stupňa vo veci nerozhodol (okrem rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre nezákonný postup porušovateľa)....

Máme za to, že nečinnosťou súdu v tomto prípade dochádzalo od začiatku konania k zásahom do nášho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď ani po 11 rokoch od začatia súdneho konania nebolo vydané rozhodnutie vo veci, ktoré by nastolilo stav právnej istoty do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania....»

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadajú   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € z týchto dôvodov:

„Rodinný dom, na ktorom žalovaný vykonával stavebné práce, mal byť dokončený najneskôr do konca roku 1998. Žalovanému sme za vykonané práce riadne a včas zaplatili, resp... sme mu zaplatili viac ako mu za vykonané práce patrilo. Ani po 11 rokoch od začatia konania sa nám však nie naším zavinením nepodarilo... domôcť sa voči žalovanému svojich práv. Stále pretrvávajúci stav právnej neistoty má na nás a našu rodinu dlhodobo negatívne dôsledky, o to viac preto, že vo veci doteraz nebolo vydané ani len rozhodnutie na prvom stupni... Neúmerné predlžovanie konania rovnako ohrozuje vymožiteľnosť našej pohľadávky keď   berieme   do   úvahy   charakter   žalovaného   subjektu,   ktorým   je   spoločnosť   s ručením obmedzeným.

...   v tomto   prípade neprichádza do   úvahy   náprava   porušenia,   resp.   uvedenie   do pôvodného stavu a to vzhľadom na dĺžku konania ako aj vzhľadom na to, že porušenie našich   základných   práv   a   slobôd   stále   trvá.   Taktiež   máme   za   to,   že iba   konštatovanie Ústavného súdu, že vo veci došlo k prieťahom v konaní, nemožno vzhľadom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu ako aj samotnú dĺžku konania považovať za dostačujúce.“

2.1 Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1.   Okresný   súd   Bratislava   IV   v   právnej   veci   žalobcov   Ing.   J.   L.   a B.   L.   proti žalovanému D., s.r.o. o zaplatenie 81.160,76 € vedenej pod sp. zn. 11C 116/1999 porušil právo   sťažovateľov,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   prieťahov,   ktoré   je   garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11C   116/1999 Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Ing. J. L. a B. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 1.411,58 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. J. M., advokáta, ktorý je vedený v..., č. ú.:..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd, zastúpený   jeho   predsedníčkou   JUDr. M.   Č.,   listom   sp.   zn.   Spr   3093/11   doručeným ústavnému súdu 14. marca 2011. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla:

„Pod   sp.   zn.   11C   116/99   na   tunajšom   súde   prebieha   konanie   v   právnej   veci navrhovateľov: 1. Ing. J. L. a 2. B. L. proti odporcovi: D. s.r.o., o zaplatenie 81.160,73 € s príslušenstvom. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 16.11.1999. Tunajší súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 24.1.2005 tak, že návrhu navrhovateľov vyhovel. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 28.4.2006 sp. zn. 6Co 395/05 predmetný rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

S poľutovaním musím konštatovať, že konanie bolo v období pred vydaním rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 24.1.2005 poznačené prieťahmi. Od tohto času však tunajší súd vo veci priebežne koná. Podľa vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti, je toho času vo veci nariadený termín pojednávania na deň 29.3.2011.

Po prešetrení spisového materiálu som zistila, že vo veci bolo nariadených celkom 16 pojednávaní.   Nejedná   o   jednoduchú   právnu   vec.   K   celkovej   dĺžke   konania   prispela   aj skutočnosť, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie (uznesením zo dňa 14.10.2008 na č. l. 334), pričom súd musel meniť osobu znalca (uznesenie zo dňa 13.1.2009 na č. l. 346)   a ustanovený znalec nedodržal súdom stanovenú lehotu   na vypracovanie posudku (lehota   mu   bola   na   žiadosť   predlžovaná   a   následne   mu   súd   uložil   poriadkovú   pokutu uznesením zo dňa 18.9.2009 na č. l. 357). Znalecký posudok bol súdu doručený skoro po dvoch rokoch od nariadenia dokazovania, až dňa 1.10.2009.

Dovolím si tiež uviesť, že v období od 18.10.2005 do 30.6.2006 ako aj od 21.9.2010 do   9.12.2010   sa   spis   nachádzal   na   krajskom   súde,   preto   mám   za   to,   že tieto   obdobia nemožno brať do úvahy pri posudzovaní prieťahov v konaní spôsobených tunajších súdom. Záverom tiež uvádzam, že spôsobené prieťahmi v konaní v období pred vydaním meritórneho rozhodnutia nemali preukázateľne za následok spôsobenie ujmy sťažovateľom. Sťažovatelia   nijako   nepreukázali,   že   by   im   bola   priamym   následkom   porušenia   ich základných práv spôsobená akákoľvek ujma.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Oznamujem   Vám   tiež,   že   súhlasím,   aby   ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

4. Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 22. februára 2011 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11 C 116/99:

-   16.   november   1999   –   sťažovatelia,   zastúpení   advokátom   JUDr.   J.   M.,   podali okresnému súdu žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2 445 049,10 Sk proti D., s. r. o., B. (ďalej len „žalovaný“) vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 116/99,

-   19.   november   2001   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov   na   zaplatenie   súdneho poplatku v lehote 10 dní (sťažovatelia výzvu prevzali 23. novembra 2001),

-   9.   január   2002   –   záznam   o zložení   –   sťažovatelia   zaplatili   súdny   poplatok 3. decembra 2001,

- 12. marec 2002 – sťažovatelia požiadali okresný súd o nariadenie pojednávania vo veci,

- 31. marec 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. apríl 2002, zároveň vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe,

-   17.   apríl   2002   –   žalovaný   na   pojednávaní   doručil   okresnému   súdu   vyjadrenie k žalobe, okresný súd pojednávanie odročil a uložil sťažovateľom, aby sa písomne vyjadrili k stanovisku žalovaného a aby dodali fotografickú dokumentáciu o nedostatkoch,

- 24. apríl 2002 – žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe,

- 29. apríl 2002 – sťažovatelia sa vyjadrili k stanovisku žalovaného k žalobe,

- 24. február 2003 – sťažovatelia požiadali o nariadenie pojednávania vo veci,

-   25.   október   2004   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   29.   november   2004, zároveň   uznesením   ustanovil   žalovanému   opatrovníka   z dôvodu,   že   jeho   pobyt   nie   je známy,

- 29. november 2004 – po výsluchu sťažovateľa okresný súd odročil pojednávanie na 24. január 2005 na účely vypočutia sťažovateľky a predvolania žalovaného,

- 24. január 2005 – po vypočutí sťažovateľky okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok v zmysle žaloby,

- 26. január 2005 – sťažovatelia doručili okresnému súdu vyčíslenie trov konania,

- 14. jún 2005 – žalovaný v zastúpení JUDr. P. H. podal proti rozsudku z 24. januára 2005 odvolanie,

- 16. jún 2005 – okresný súd uznesením zrušil svoje uznesenie z 25. októbra 2004, ktorým ustanovil žalovanému opatrovníka,

- 16. jún 2005 – okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- 28. jún 2005 – záznam o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie žalovaným,

-   1.   júl   2005   –   okresný   súd   omylom   zaslal   odvolanie   žalovaného na   vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného,

-   18.   júl   2005   –   právny   zástupca   žalovaného   vrátil   omylom   zaslané   odvolanie okresnému súdu,

- 3. august 2005 – okresný súd zaslal odvolanie žalovaného na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľov,

- 25. august 2005 – sťažovatelia doručili okresnému súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného,

-   19.   september   2005   –   okresný   súd   vyzval   žalovaného   na   doplatenie   súdneho poplatku za odvolanie v lehote 5 dní,

- 12. október 2005 – záznam o zložení – žalovaný doplatil súdny poplatok 7. októbra 2005,

- 18. október 2005 – spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného,

- 28. apríl 2006 – krajský súd uznesením č. k. 6 Co 395/05-204 rozsudok súdu prvého stupňa z 24. januára 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 30. jún 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 13. október 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. november 2006,

-   29.   november   2006   –   na   pojednávaní   sa   okresný   súd   pokúsil   o zmier   medzi účastníkmi, pojednávanie bolo odročené na 21. február 2007 pre účely pokusu o uzatvorenie mimosúdnej dohody,

-   21.   február   2007   –   okresný   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- 6. marec 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. apríl 2007,

- 26. apríl 2007 – okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu školenia zákonnej sudkyne,

- 11. máj 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. jún 2007,

- 22. máj 2007 – právny zástupca žalovaného (Mgr. P. K.) oznámil zmenu v osobe právneho   zástupcu   žalovaného   a   zároveň   požiadal   o odročenie   pojednávania   z dôvodu kolízie pojednávaní,

- 25. jún 2007 – okresný súd odročil pojednávanie na 3. október 2007,

-   3.   október   2007   –   okresný   súd   pojednával   v neprítomnosti   sťažovateľov   a ich právneho   zástupcu,   ktorí   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   neospravedlnili po   výsluchu žalovaného   bolo   pojednávanie   odročené   na   4.   december   2007   pre   účely   výsluchu sťažovateľov a ich právneho zástupcu,

- 4. december 2007 – po výsluchu sťažovateľa okresný súd odročil pojednávanie na 23. január 2008 na účely predvolania svedkov navrhnutých žalovaným,

- 23. január 2008 – okresný súd pojednávanie odročil na 11. marec 2008 z dôvodu neúčasti predvolaných svedkov s tým, že svedkovia budú opätovne predvolaní,

- 11. marec 2008 – okresný súd odročil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne na 29. apríl 2008,

- 29. apríl 2008 – po výsluchu svedka Ing. J. B. okresný súd odročil pojednávanie na 11. jún 2008 na účely predvolania svedka Ing. N. a predloženia spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV (ďalej len „OR PZ“),

- 5. máj 2008 – žiadosť adresovaná OR PZ o zapožičanie spisu ČVS: OÚJP-600/03,

- 20. máj 2008 – okresnému súdu bol zapožičaný spis OR PZ ČVS: OÚJP-600/03,

- 11. jún 2008 – po výsluchu svedka Ing. N. okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, aby účastníci v lehote 30 dní navrhli dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, - 30. jún 2008 – žalovaný doručil okresnému súdu odvolanie splnomocnenia, ktoré udelil Mgr. K. na zastupovanie v konaní,

-   8.   júl   2008   –   žalovaný   doručil   návrh   na   vykonanie   ďalšieho   dokazovania ustanovením súdneho znalca,

- 1. august 2008 – sťažovatelia sa vyjadrili k vykonanému dokazovaniu a navrhli znalecké dokazovanie,

-   4.   september   2008   –   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania,   aby   uviedli a špecifikovali otázky, ktoré má znalec zodpovedať v znaleckom posudku,

- 8. september 2008 – žalovaný písomne špecifikoval otázky na znalca,

- 14. október 2008 – okresný súd uznesením ustanovil znalca z odboru stavebníctva Ing. V. M., zároveň uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 7. november 2008 – žalovaný doručil okresnému súdu námietku proti osobe znalca,

- 25. november 2008 – okresný súd vyzval znalca, aby sa vyjadril k podanej námietke a jej dôvodom,

- 11. december 2008 – znalec sa vyjadril k námietke žalovaného proti jeho osobe,

- 13. január 2009 – okresný súd uznesením zmenil svoje uznesenie zo 14. októbra 2008 v časti ustanoveného znalca a na vypracovanie znaleckého posudku ustanovil Ing. I. J. (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2009),

-   17.   február   2009   –   znalec   Ing.   J.   oznámil   okresnému   súdu   dôvod   na   svoje vylúčenie,

- 30. apríl 2009 – okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku v lehote 30 dní, zároveň oznámil, že nie je dôvod na jeho vylúčenie z konania,

-   21.   máj   2009   –   súdny   znalec   požiadal   o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie znaleckého posudku,

-   1.   jún   2009   –   okresný   súd   vyhovel   žiadosti   znalca   a určil   mu   lehotu na vypracovanie znaleckého posudku 60 dní od doručenia odpovede (doručená 12. júna 2009),

-   12.   august   2009   –   znalec   opätovne   požiadal   okresný   súd   o predĺženie   lehoty na podanie znaleckého posudku do 30. septembra 2009,

- 27. august 2009 – okresný súd vyzval znalca pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty   na predloženie znaleckého   posudku   v lehote 10   dní   od doručenia   výzvy   (výzva doručená 31. augusta 2009),

- 18. september 2009 – okresný súd uznesením uložil znalcovi poriadkovú pokutu 165 €,

- 1. október 2009 – znalec predložil znalecký posudok č. 6/2009, zároveň sa odvolal proti uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2009 o uložení poriadkovej pokuty,

-   5.   október   2009   –   okresný   súd   v rámci   autoremedúry   zmenil   svoje   uznesenie z 18. septembra 2009 tak, že poriadková pokuta znalcovi nebude uložená,

-   6.   október   2009   –   okresný   súd   uznesením   priznal   znalcovi   znalečné   za vypracovanie znaleckého posudku,

- 8. október 2009 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi sťažovateľov znalecký posudok na vyjadrenie,

- 26. október 2009 – žalovaný sa vyjadril k vypracovanému znaleckému posudku,

- 28. október 2009 – sťažovatelia sa vyjadrili, že k znaleckému posudku   nemajú výhrady,

- 22. december 2009 – okresný súd zaslal pripomienky žalovaného k znaleckému posudku znalcovi Ing. J. na vyjadrenie, ako aj právnemu zástupcovi sťažovateľov,

-   11.   január   2010   –   súdny   znalec   sa   vyjadril   k námietkam   žalovaného k predloženému znaleckému posudku,

- 1. február 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. marec 2010,

- 16. marec 2010 – pojednávalo sa v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť

ospravedlnil po vypočutí znalca Ing. J. bolo pojednávanie odročené na 19. máj 2010 pre účely predvolania žalovaného,

-   19.   máj 2010 –   po vyjadreniach   účastníkov konania okresný   súd pojednávanie odročil   na   neurčito   na   účely   doplnenia   procesného   návrhu   sťažovateľov   na   pristúpenie ďalšieho účastníka do konania,

-   4.   jún 2010 – okresnému   súdu   bol   doručený   návrh   sťažovateľov   na rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaného o Ing. M. D. (konateľa žalovaného),

- 30. jún 2010 – okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľov na pristúpenie Ing. M. D. do konania,

-   23.   júl   2010   –   sťažovatelia   podali   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu o zamietnutí ich návrhu na pristúpenie účastníka do konania,

-   18.   august   2010   –   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľov   žalovanému   na vyjadrenie,

-   21.   september   2010   –   spis   bol   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní,

- 30. november 2010 – krajský súd uznesením č. k. 6 Co 314/10-517 napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že pripustil, aby do konania vstúpil Ing. M. D. ako žalovaný v 2. rade,

- 9. december 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 116/99 dochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (napr. I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda po právnej stránke ide   o štandardnú   občianskoprávnu   vec   patriacu   do   bežnej rozhodovacej   agendy všeobecného   súdnictva.   Potreba   ustálenia   skutkového   stavu   znaleckým   dokazovaním a z toho   vyplývajúci   stupeň   časovej   náročnosti   (na   čo   poukázala vo   svojom   stanovisku k sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu) síce môže robiť občianskoprávnu vec skutkovo zložitejšou,   avšak   nemožno   ňou   ospravedlniť   neobyčajne   zdĺhavý   priebeh   napadnutého konania.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   ich   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom   konaní   k zbytočným   prieťahom.   Sťažovatelia   sa   aktívne   dožadovali pokračovania v konaní, podali sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a v tejto   súvislosti   zistil,   že   okresný   súd   spôsobil   neúmerné   predĺženie   konania predovšetkým svojou nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou.

Nečinnosť   okresného   súdu   bez   akejkoľvek   zákonnej   prekážky   bola   zistená v obdobiach:

- od 16. novembra 1999 (žaloba doručená okresnému súdu) do 19. novembra 2001 (výzva na zaplatenie súdneho poplatku), teda 24 mesiacov,

-   od   29.   apríla   2002   (sťažovatelia   sa   vyjadrili   k stanovisku   žalovaného) do 29. novembra 2004 (uskutočnilo sa pojednávanie), teda 31 mesiacov,

-   od   30.   júna   2006   (spis   bol   vrátený   z krajského   súdu)   do   29.   novembra   2006 (uskutočnilo sa pojednávanie), teda takmer 5 mesiacov,

- od 21. februára 2007 (do kedy bolo pojednávanie odročené na účely uzatvorenia mimosúdnej dohody) do 3. októbra 2007 (uskutočnilo sa pojednávanie), teda 7 mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 67 mesiacov, t. j. päť a pol roka nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako   navrhovatelia   v   preskúmavanej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzajú,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné.

Okrem   uvedenej   nečinnosti   ústavný   súd   zistil   v postupe   okresného   súdu   aj neefektívnu činnosť spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorým bol   žalovanému   v konaní ustanovený   opatrovník   z dôvodu   jeho   neznámeho pobytu   bez splnenia zákonných predpokladov pre takýto postup.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS   32/03,   IV.   ÚS   267/04,   IV.   ÚS   182/08),   pričom   rovnako   tak   môže   zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danom prípade okresného súdu.

Okresný súd vo veci sťažovateľov meritórne rozhodol rozsudkom z 24. januára 2005. Tomuto   rozhodnutiu   predchádzalo   ustanovenie   opatrovníka   žalovanému   z dôvodu   jeho neznámeho pobytu uznesením okresného súdu z 25. októbra 2004. Na základe odvolania žalovaného bol rozsudok okresného súdu   z 24. januára 2005 odvolacím súdom zrušený a vec   bola   vrátená   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Krajský   súd   ako   odvolací   súd vo svojom   zrušujúcom   uznesení   z 28.   apríla   2006   okrem   iného   konštatoval: „Odvolací súd... dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie veci a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O. s. p., pretože účastníkovi konania   sa   postupom   súdu   odňala   možnosť   konať   pred   súdom...   Súd   prvého   stupňa ustanovil opatrovníka odporcovi napriek tomu,   že v tomto konaní neboli   zistené   žiadne okolnosti odôvodňujúce konať s opatrovníkom...“  

V   tomto prípade   nepochybne   zrušením   napadnutého   rozsudku   odvolacím   súdom a vrátením   veci   okresnému   súdu   došlo   k predĺženiu   napadnutého   konania   v   dôsledku „nesprávnej“ činnosti okresného súdu.

Napokon   ústavný   súd   konštatuje,   že   už   samotná   dĺžka   trvania   konania,   ktorá predstavuje   viac   ako   11   rokov,   sama   osebe   signalizuje   porušenie   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (aj keď vec bola opakovane aj na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku, čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu okrem už spomenutej neefektívnej činnosti okresného súdu).K   argumentácii   predsedníčky   okresného   súdu,   že   spôsobené   prieťahy   v konaní v období   pred   vydaním   meritórneho   rozhodnutia   nemali   preukázateľne   za   následok spôsobenie ujmy sťažovateľom a sťažovatelia vznik takejto ujmy v konaní ani nepreukázali, ústavný   súd   uvádza,   že   predpokladom   vyslovenia   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je preukázanie vzniku majetkovej ujmy sťažovateľov   v dôsledku   vzniknutých   prieťahov.   Preto   predmetom   tohto   konania   ani nemohlo   byť   preukazovanie   skutočnosti,   či   v dôsledku   vzniknutých   prieťahov v namietanom konaní došlo v prípade sťažovateľov ku vzniku takejto ujmy.  

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupom vo veci   konajúceho   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   11   C   116/99   došlo k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

4. Vzhľadom   na   to,   že   18.   apríla   2011   bola   predmetná   vec   na   okresnom   súde rozsudkom   meritórne   rozhodnutá,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnili najmä tým, že „... Stále pretrvávajúci stav právnej neistoty má na nás a našu rodinu dlhodobo negatívne dôsledky, o to viac preto, že vo   veci   doteraz   nebolo   vydané   ani   len   rozhodnutie   na   prvom   stupni...   Neúmerné predlžovanie konania rovnako ohrozuje vymožiteľnosť našej pohľadávky keď berieme do úvahy charakter žalovaného subjektu, ktorým je spoločnosť s ručením obmedzeným...“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel   k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením   pre   sťažovateľov.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   dôvodné   priznať   im   aj finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä vzhľadom na celkovú dĺžku konania, považuje za primerané v nimi požadovanej výške, t. j. pre oboch sťažovateľov v celkovej sume 5 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s   ich   právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. M.

Sťažovatelia si uplatnili trovy konania v sume 1 411,58 € podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2010. Pri výpočte trov konania teda sťažovatelia vychádzali z hodnoty sporu v konaní pred okresným súdom.

Ústavný súd už vyslovil, že predmet konania pred ústavným súdom nie je totožný s predmetom   konania   pred   všeobecným   súdom,   v rámci   ktorého   sťažovateľ   namieta porušenie   svojich   základných   práv   a   slobôd.   Predmet   konania   pred   ústavným   súdom (ochrana   porušených   základných   práv   a slobôd)   nie   je   oceniteľný   v peniazoch (III. ÚS 36/09, II. ÚS 387/2010).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   preto   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení   §   1   ods.   3,   §   11   ods.   3   a   §   14   ods.   1   písm.   a)   a b)   vyhlášky   a priznal sťažovateľom nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti). Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume 2 x 120,23 €, t. j. 240,46 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola podľa § 13 ods. 2 vyhlášky znížená o 20 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 192,37 € v prípade jedného   sťažovateľa.   V prípade   dvoch   sťažovateľov   (2   x   192,37   €)   trovy   právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 7,21 €) predstavujú sumu 399,16 €. K uvedenej sume bolo potrebné pripočítať 19 % DPH, teda sumu 75,84 €, keďže právny   zástupca   sťažovateľov   je   platcom   tejto   dane,   t.   j.   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 475 €.  

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2011