znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 35/09-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Š. Š., F., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. M., Česká republika, vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva   na prejednanie veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 59/06 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 59/06 p o r u š i l základné právo Š. Š., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v   čl.   38   ods.   2 Listiny   základných   práv a slobôd a právo na prejednanie   veci   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   59/06 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 165,97 € (slovom stošesťdesiatpäť   eur   a   deväťdesiatsedem   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. Š.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,31 € (slovom tristoštyridsaťšesť   eur   a   tridsaťjeden   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Ľ. M., Česká republika, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 27. januára 2009 č. k. II. ÚS 35/09-6 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. Š., F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 59/06 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že: «Sťažovateľ uplatnil dňa 28. 12. 2004 na Ministerstve spravodlivosti SR nárok na odškodnenie za svoje nezákonné väznenie od 19. 10. 1959 do 10. 5. 1960. (Odsudzujúci rozsudok bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 7. 7. 2004 sp. zn. 4 Tz 16/2004.)

Dňa   12.   7.   2005   zaslal   sťažovateľ   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   sťažnosť   na prieťahy v konaní. Ministerstvo neodpovedalo.

Dňa 3. 10. 2005 zaslal sťažovateľ Ministerstvu spravodlivosti SR ďalšiu sťažnosť na prieťahy. Ministerstvo opäť neodpovedalo.

Sťažovateľ preto podal dňa 22. 6. 2006 žalobu Okresnému súdu Bratislava I, v ktorej sa   domáhal   u Slovenskej   republiky   -   Ministerstva   spravodlivosti   čiastky   1.215,-   Sk   ako odškodnenie za náklady výkonu trestu a náklady trestného konania....

Okresný súd Bratislava I vec zapísal najprv pod sp. zn. 2/Ro/959/2006, neskôr pod sp. zn. 15 C 59/06.

Dňa 12. 2. 2007 zaslal sťažovateľ Okresnému súdu Bratislava I sťažnosť na prieťahy v konaní. (Súd na sťažnosť neodpovedal.)

Dopytom   v   kancelárii   súdu   sťažovateľ   dňa   10.   6.   2008   zistil,   že   „vec   je   opäť u súdneho tajomníka“.

Dňa 16. 7. 2008 pri štúdiu spisu prevzal sťažovateľov právny zástupca nedoručenú zásielku zo dňa 7. 2. 2008 (výzva k vyhotoveniu rovnopisov príloh pod sankciou, že ich súd vyhotoví sám za cenu 30,- Sk za stranu). Sťažovateľ výzve vyhovel dňa 21. 7. 2008.... Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   sú   porušované   jeho   základné   práva,   pretože o jednoduchej žalobe nie je ani po dvoch rokoch rozhodnuté. Súd buď nekoná, alebo koná neúčinne....

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vyhlásil tento nález: I. Nečinnosťou, prípadne neúčinným konaním v konaní Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 15 C 59/06 je porušované sťažovateľove právo na

-vybavenie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru;

-súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Listiny a článku 46 ods. 1, 2 Ústavy; II. Okresnému súdu Bratislava I sa ukladá, aby do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu rozhodol o sťažovateľovej žalobe vedenej pod sp. zn. 15 C 59/06.

III.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   za   porušenie   práv uvedených v bode I., a to vo výške 5.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť k rukám sťažovateľa do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

IV. Sťažovateľovi sa... priznávajú náklady právneho zastupovania, ktoré je Okresný súd   Bratislava   I povinný   vyplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa...   do   jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.   Náklady konania nezahŕňajú DPH, pretože právny zástupca nie je ich platcom.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd,   zastúpený jeho predsedníčkou   JUDr. G. B., listom z 25. februára 2009   sp.   zn.   Spr.   3138/09   a právny   zástupca   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 10. marca 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„... netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci....

Podaním sa navrhovateľ domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom.... S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom   pridelených   vecí   v   oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i   pretrvávajúcim poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške....“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu najmä uviedol:

«... Okresný súd Bratislava I uznáva, že sťažnosť „na prieťahy v konaní je dôvodná“. Prieťahy vysvetľuje dôvodmi „objektívnymi“ („vysoký počet pridelených vecí v oddelení zákonnej   sudkyne“,   „pretrvávajúci   poddimenzovaný   stav   sudcov   a administratívnych pracovníkov“),   nie   „subjektívnymi“   („zákonná   sudkyňa  ...   nezavinila   vznik   prieťahov v konaní“).

K tomu sťažovateľ uvádza: Právny štát musí organizovať svoju súdnu moc tak, aby objektívne mohla plniť úlohy, ktoré sú jej zadané, t. j. okrem iného rozhodovať „v primeranej lehote“.

Ak je zákonná sudkyňa zavalená nezvládateľným počtom vecí, je to systémová chyba, ktorá je závažnejšia, než keby subjektívne pochybila jednotlivá sudkyňa.

Ak   dlhodobo   pretrváva   „poddimenzovaný   stav   sudcov   a administratívnych pracovníkov“, je to opäť závažná systémová chyba, lebo štát musí vytvoriť také personálne zaistenie súdov, aby mohli svoje úlohy plniť riadne a včas....

Okresný súd Bratislava I požaduje, aby súd vyššie uvedené „objektívne dôvody“ vzal do úvahy pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľovi „finančné zadosťučinenie v plnej výške“.

K tomu sťažovateľ uvádza: Okresný súd Bratislava I neuvádza, aké finančné zadosťučinenie by považoval za primerané, iba navrhuje, aby nebolo priznané „v plnej výške“.

Sťažovateľ však žiada len symbolické zadosťučinenie vo výške 5.000,- Sk (165,97 Euro). Pritom, ako je uvedené vyššie, sťažovateľ považuje uvádzané „objektívne dôvody“ za závažnejšie,   ako   keby   k prieťahom   došlo   individuálnym   „subjektívnym“   pochybením zákonnej sudkyne. Napriek tomu sťažovateľ svoj nárok nenavyšuje....»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 59/06:

Dňa   26.   júna   2006   podal   sťažovateľ   na   okresnom   súde   žalobný   návrh   proti Slovenskej   republike   -   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „odporca“) na náhradu škody za svoje nezákonné väznenie.

Dňa 25. júla 2006 bola vec pridelená sudkyni JUDr. O. B.Dňa 7. februára 2008 súd vyzval sťažovateľa, aby zaslal ďalší rovnopis návrhu na začatie konania.

Dňa 28. októbra 2008 súd vyzval odporcu, aby sa písomne vyjadril k návrhu.Dňa 20. novembra 2008 sa odporca vyjadril k predmetnému návrhu.Dňa 26. januára 2009 súd doručil vyjadrenie odporcu sťažovateľovi.Dňa   3.   februára   2009   súd   vyzval   JUDr.   Ľ.   M.,   aby   predložil   potvrdenie,   že   je oprávnený poskytovať právne služby na území Slovenskej republiky.

Dňa 6. februára 2009 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu sťažovateľa.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 59/06 dochádza k porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a rovnako   aj   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci.   Napokon   ani   predsedníčka okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo   právnu   zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol dlhodobo nečinný, a to konkrétne od 25. júla 2006 do 7. februára 2008 (jeden rok a šesť mesiacov), ale aj krátkodobo od 28. októbra 2008 do 3. februára   2009   (štyri   mesiace).   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas takmer dvoch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali   smerovať   k   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   navrhovateľ v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobia nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za zbytočné   prieťahy   v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné. K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníka konania, ale výlučne   v dôsledku   postupu   súdu.   Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   predmetné konanie „je   poznačené   prieťahom,   ktorý   bol   spôsobený   neprimerane   vysokým   počtom pridelených   vecí   v   oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i   pretrvávajúcim   poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného   súdu.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I.   ÚS   19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedníčky   okresného   súdu   vo   vzťahu   k napadnutému   konaniu   nevyplýva   prijatie účinných opatrení.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, v čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   za   to,   že   sa   ocitol   v   právnej   neistote,   požadoval   priznať   primerané finančné zadosťučinenie v „symbolickej“ sume 5 000 Sk, teda 165,97 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde v požadovanej sume 165,97 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. mája 2008, spísanie sťažnosti z 22. júla 2008 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z   10. marca 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2009 prislúcha odmena v sume 115,90 € spolu s režijným paušálom 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 346,31 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009