znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 35/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., S., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 551/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2007 doručená sťažnosť Ing. P. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej tvrdil, že vo veci vedenej Okresným súdom Svidník (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 8 C 551/96 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Okrem námietky porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   požadoval,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   náhradu majetkovej aj nemajetkovej ujmy.

Zo sťažnosti a z doložených dokladov vyplýva, že sťažovateľ 11. novembra 1996 podal okresnému súdu „Návrh na konanie o dedičstve v hodnote 66 600,- Sk“. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8 C 551/96-126 z 25. apríla 2003. O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 1 Co 245/03-161, 1 Co 246/03 tak, že rozsudok okresného súdu čiastočne zrušil. Okresný súd znova vo veci rozhodol   rozsudkom   č.   k.   8   C   551/96-177   zo 4.   apríla   2005.   O   odvolaní   sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 1 Co/318/2005-194 z 25. septembra 2006, ktorý bol sťažovateľovi   doručený   30. novembra   2006.   Sťažovateľ   13.   novembra   2006   podal predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   a   15.   decembra   2006   podal dovolanie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 271/05, IV. ÚS 91/04).

Porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa skutkového stavu opísaného sťažovateľom v jeho veci skončilo rozhodnutím krajského súdu 25. septembra 2006, o ktorom sa sťažovateľ dozvedel v tento deň,   pretože   na   pojednávaní   bol   osobne   prítomný.   Podľa   informácie   okresného   súdu rozhodnutie   vo   veci   č.   k.   8   C   551/96-177   zo   4.   apríla   2005   nadobudlo   právoplatnosť 30. novembra 2006. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že pri inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, sa lehota na podanie sťažnosti nepočíta od právoplatnosti rozhodnutia. Začiatok lehoty sa počíta od okamihu, keď tieto zbytočné prieťahy reálne prestali, najmä preto, že všeobecný súd už v konaní nepokračuje pre právoplatné skončenie veci.

Ústavnému   súdu   sťažovateľ   doručil   sťažnosť   25.   januára   2007,   ale   v čase   jej doručenia   bola   právna   neistota   sťažovateľa   už   odstránená.   Ústavný   súd   preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007