znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 35/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Jozefa Borša, bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. B.,   K.,   vo   veci   porušenia   jeho základného práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jozefa Borša   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. februára 2005   doručené   podanie   Jozefa   Borša,   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   R.   B.,   K.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť   proti   porušovaniu základných   práv   a slobôd   podľa   článku   127   Ústavy   Slovenskej   republiky“. Z obsahu sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/98 o zaplatenie 169 132 Sk s 20 % úrokom z omeškania z titulu náhrady škody.

  Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 18. marca 1998 podal žalobu na okresnom súde,   ktorou   žiadal   zaviazať   žalovaných   na   zaplatenie   169 132 Sk   s 20 %   úrokom z omeškania z titulu náhrady škody. Okresný súd po zistení skutkového stavu a vykonaní dokazovania vydal 27. júna 2002 rozsudok, ktorým uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sťažovateľovi označenú sumu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 9. augusta 2002. Keďže povinní ani na základe právoplatného rozsudku svoju povinnosť nesplnili, sťažovateľ podal návrh   na   začatie   exekúcie   (upovedomenie   o začatí   exekúcie   predajom   nehnuteľnosti a zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť bolo vydané 25. októbra 2002). Povinný   v 1.   rade   podal   12.   februára   2003   námietky   proti   exekúcii,   ktoré   okresný   súd uznesením z 11. decembra 2003 č. k. 28 Er 3558/02-62 zamietol.

Okresný súd súčasne vydal uznesenie č. k. 28 Er 3558/02-63, ktorým povolil odklad exekúcie   voči   povinnému   v 1.   rade „do   právoplatného   ukončenia   dovolacieho   konania v konaní Okresného súdu v Prešove, sp. zn. 12 C 64/98,“ ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. januára 2004.

Po nahliadnutí do spisu sťažovateľ zistil, že povinný v 1. rade adresoval Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky list zo 14. februára 2003, ktorý označil ako dovolanie. Tento   list   bol   postúpený   okresnému   súdu,   ktorý   následne   11.   decembra   2003   vydal uznesenie o povolení odkladu exekúcie.

Sťažovateľ   upozornil   19.   januára   2004   na   konanie   okresného   súdu   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré postúpilo list sťažovateľa okresnému súdu, ktorý doručil 21. apríla 2004 sťažovateľovi odpoveď, že jeho sťažnosť je neprípustná.  

  Sťažovateľ sa v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov obrátil

25. novembra 2004 na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní sp. zn. 12 C 64/98, na ktorú nedostal žiadnu odpoveď.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.   Základné   právo   Jozefa   Borša   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   podľa   ustanovenia článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky, v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/98, porušené bolo.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 64/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Jozefovi   Boršovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo výške 200 000 Sk,   ktoré mu je povinný zaplatiť Okresný súd Prešov do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Prešov   je   povinný   nahradiť   Jozefovi   Boršovi   trovy   právneho zastúpenia vo výške 5 280,- Sk do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

  Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný   súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   tohto ustanovenia sťažnosti   vo veciach, na ktorých   prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj sťažnosti   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   preto   možné   považovať   takú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z názoru,   že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho orgánu. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba   v konaní,   ktorého   výsledkom   môže   byť   rozhodnutie   štátneho   orgánu   o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty účastníka konania domáhajúceho sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

Podľa   § 20   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   je ústavný   súd viazaný návrhom   na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Z príloh k sťažnosti týkajúcich sa veci okresného súdu sp. zn. 12 C 64/98 vyplýva, že súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, skončilo rozsudkom vo veci samej z 27. júna 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. augusta 2002. Tým súčasne došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v označenom konaní.

Keďže   v zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   ústavný   súd   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu tohto práva došlo alebo ak jeho porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00), ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2005