znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 35/04-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   F.   V.,   bytom   T.,   likvidátora   štátneho   podniku STAVOSERVIS   Bratislava,   š.   p.   v likvidácii,   so   sídlom   Bratislava,   Miletičova   23, zastúpeného advokátkou JUDr. J. D., B., vo veci porušenia ústavného práva sťažovateľa upraveného v čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. V.   o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2004 doručená sťažnosť Ing. F. V., bytom T., likvidátora štátneho podniku STAVOSERVIS Bratislava, š. p. v likvidácii, so sídlom Bratislava, Miletičova 23 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. D., B., vo veci porušenia ústavného práva sťažovateľa upraveného v čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).Sťažovateľ   namieta   porušenie   ním   označeného   ústavného   práva   Slovenskou republikou, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky (ďalej len NKÚ“), pričom argumentuje tým, že „boli porušené jeho základné práva upravené v druhej hlave Ústavy SR čl. 13 ods. 1. Písm. a) a to, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd“. K porušeniu základných práv sťažovateľa   došlo   podľa   neho   uložením   mu   povinnosti   v zápisnici   NKÚ   o prerokovaní protokolu a o dodatku k protokolu o výsledku kontroly z 20. januára 2004.

Sťažovateľ ďalej vo svojom podaní uviedol:

„Preukázanie príčinnej súvislosti medzi oznámením o uložení povinnosti (výsledkom konania NKÚ), a označeným základným právom, porušenie ktorého sťažovateľ namieta. Povinnosti možno ukladať len na základe zákona a v jeho medziach. Na základe aplikácie zákona   č.   111/1990   Zb.,   zákona   č.   182/1993   Z.   z.,   zákona   č.   92/1991   Zb.,   vyhlášky č. 249/1999 Z. z. a vyhlášky 465/1993 Z. z., a v ich medziach nie je možné aby NKÚ uložil sťažovateľovi (ktorý postupoval podľa citovaných právnych predpisov) povinnosti uvedené v zápisnici   o prerokovaní   protokolu   a dodatku   k protokolu   o výsledku   kontroly   zo   dňa 20. 1. 2004.

Sťažovateľ   využil   všetky   riadne   opravné   prostriedky   ktoré   zákon   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. poskytuje na ochranu sťažovateľovho práva. Zákon č. 39/1993 Z. z. nedáva sťažovateľovi žiadnu ďalšiu možnosť odvolania sa proti uloženej povinnosti NKÚ.

Neexistuje   ani   všeobecný   súd,   ktorý   v súlade   so   všeobecnou   právomocou   podľa článku 142 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc v danej veci konať.“.

Od ústavného súdu požaduje sťažovateľ rozhodnúť, že:

„1. NKÚ porušil ústavné právo sťažovateľa upraveného v článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky,

2. ruší povinnosť uloženú sťažovateľovi NKÚ v zápisnici o prerokovaní protokolu a dodatku k protokolu o výsledku kontroly zo dňa 20. 1. 2004, ktorá nebola uložená na základe zákona a v jeho medziach,

3. vracia vec na ďalšie konanie NKÚ,

4. zakazuje   NKÚ   pokračovať   v porušovaní   základných   práv   sťažovateľa vyplývajúcich z článku 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.“.

II.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie je dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 cit. zákona. Dôvodom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní je nedostatok právomoci, nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, oneskorené podanie sťažnosti,   podanie   sťažnosti   neoprávnenou   osobou,   ako   aj   zjavná   neopodstatnenosť sťažnosti.

Sťažovateľ   požaduje,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa upraveného v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy povinnosti   možno   ukladať   zákonom   alebo   na   základe   zákona,   v jeho   medziach   a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Sťažovateľ tvrdí, že prijatím opatrení na odstránenie niektorých nedostatkov, ktoré sú obsahom protokolu a dodatku k protokolu o uložení povinnosti kontrolovanému subjektu predložiť NKÚ správu o splnení, resp. o plnení prijatých opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, NKÚ porušil základné právo označené sťažovateľom, argumentujúc pritom aj čl. 2 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že nie je možné úspešne sa domáhať samostatnej ochrany základného práva upraveného v čl. 13 ods. 1 ústavy, ako to už vyplýva z jeho systémového zaradenia pod všeobecné ustanovenia prvého oddielu druhej hlavy   ústavy   pre   jeho   všeobecnosť,   ale   len   v spojitosti   s ďalšími   základnými   právami a slobodami upravenými v druhom až siedmom oddieli druhej hlavy ústavy (I. ÚS 20/00).

V súlade s týmto už uvedeným názorom ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2004