SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 349/2020-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ošváth, s. r. o., Vajanského 1955/58, Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Peter Ošváth, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 stavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 35/2015 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ošváth, s. r. o., Vajanského 1955/58, Piešťany, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Peter Ošváth, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 35/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou z 18. novembra 2015 domáha v napadnutom konaní vedenom okresným súdom náhrady škody na zdraví a ochrany osobnosti. Uvádza, že v konaní do 2. decembra 2016 nebol vykonaný žiadny úkon, preto sa urgenciami z 2. decembra 2016 a 6. februára 2017 a následne sťažnosťou na prieťahy z 23. februára 2017 obrátila na predsedníčku okresného súdu. Predsedníčka listom zo 17. marca 2017 vybavila sťažnosť ako opodstatnenú, za prieťahy sa ospravedlnila a prisľúbila dohľad nad ďalším konaním v predmetnej veci.
3. Sťažovateľka poukazuje na neefektívny postup okresného súdu v súvislosti s pojednávaním vo veci, keď došlo k štvornásobnému odročeniu pojednávania z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného, pričom dôvodom boli kolízie s iným pojednávaním či jeho náhla práceneschopnosť, o ktorej mu potvrdenie vystavila jeho matka − obvodná lekárka. Sťažovateľka podala opätovne sťažnosť na prieťahy v konaní zastupujúcej predsedníčke okresného súdu, ktorá ju vyhodnotila listom z 18. januára 2019 ako nedôvodnú. Keďže sťažovateľka nebola spokojná so spôsobom vybavenia sťažnosti, obrátila sa na predsedu Krajského súdu v Trnave, ktorý v odpovedi zo 7. marca 2019 uviedol, že sťažovateľkinu sťažnosť na prieťahy v konaní považuje za opodstatnenú.
4. Podľa názoru sťažovateľky dochádza v napadnutom konaní naďalej k prieťahom, okresný súd nekoná v primeraných časových lehotách, nemá náležite rozvrhnutú organizáciu práce, postupuje neefektívne, pričom vec nie je právne ani skutkovo zložitá. Sťažovateľka uvádza, že od začatia konania poskytuje okresnému súdu súčinnosť, v konaní vystupuje aktívne a nenesie tak podiel na prieťahoch v napadnutom konaní. Požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ktoré odôvodňuje pretrvávajúcou právnou neistotou. Ako uvádza, „trpí negatívnymi následkami ako duševné utrpenie, stres, trauma, krivda, neistota, poníženie, ktoré obeť pociťovala a prežívala ako priamy dôsledok porušenia práva“.
5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod. pod sp. zn.: 8 C/35/2015 bolo porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 127 ods. 2 prikazuje Okresnému súdu Piešťany, aby vo veci konal bez prieťahov a odstránil vzniknuté prieťahy v konaní sp. zn.: 8 C/35/2015, ktorých sa vo veci sťažovateľky dopustil.
3. ⬛⬛⬛⬛... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť jej do dvoch (2) mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jej právneho zástupcu, uvedený v záhlaví tejto sťažnosti.
4. Okresný súd je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 421,86 eur (slovom: Štyristodvadsatjeden eur a osemdesiatšesť centov) na bankový účet jej právneho zástupcu, uvedený v záhlaví tejto sťažnosti, a to do dvoch (2) mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
⬛⬛⬛⬛II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2018 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vyžiadal z okresného súdu príslušný spis a zároveň požiadal o vyjadrenie k ústavnej sťažnosti. K sťažnosti sa vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 290/20 doručenom 13. júla 2020, v ktorom okrem iného uviedol prehľad procesných úkonov v napadnutom konaní a vyjadrenie zákonnej sudkyne. Zákonná sudkyňa poukazuje najmä na nedostatočné personálne obsadenie súdu a svoju nadmernú zaťaženosť, pričom v závere vyjadrenia uvádza, že je toho názoru, že „súd koná plynulo a bez prieťahov“. Predseda okresného súdu vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania.
14. Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 35/2015 ústavný súd vyhotovil chronologický prehľad úkonov v napadnutom konaní:
- 18. november 2015 – doručená žaloba o náhradu škody na zdraví a ochranu osobnosti,
- 13. apríl 2016 – výzva súdu žalobkyni, z akého titulu si uplatňuje nemajetkovú ujmu,
- 3. jún 2016 – doručená odpoveď žalobkyne,
- 26. jún 2016 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku,
- 7. júl 2016 – zaplatený súdny poplatok,
- 16. december 2016 – výzva žalovanému na vyjadrenie k žalobe,
- 13. január 2017 – výzva žalobkyni, aby predložila plnú moc na zastupovanie v konaní,
- 1. februára 2017 – doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe,
- 6. februára 2017 – vstup intervenienta do konania,
- 27. február 2017 – výzva žalobkyni, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného,
- 22. marec 2017 – doručené vyjadrenie žalobkyne,
- 24. apríla 2017 – výzva žalovanému, aby sa vyjadril s stanovisku žalobkyne,
- 15. máj 2017 – doručené vyjadrenie žalovaného,
- 18. máj 2017 – doručené vyjadrenie intervenienta a jeho žiadosť o vydanie opravného uznesenia, v ktorom bude uvedený v záhlaví,
- 16. jún 2017 – doručené vyjadrenie žalobkyne k stanovisku žalovaného,
- 3. júl 2017 – vyhotovené opravné uznesenie,
- 8. september 2017 – pojednávanie odročené kvôli vade v doručení predvolania žalovanému,
- 2. október 2017 – vyjadrenie žalovaného k stanovisku žalobkyne,
- 27. november 2017 – žalovaný predložil súkromný znalecký posudok,
- 30. november 2017 – vyjadrenie intervenienta k znaleckému posudku,
- 11. december 2017 – žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň založil do spisu plnú moc pre advokáta,
- 18. december 2017 – vyjadrenie žalobkyne k znaleckému posudku, pojednávanie vo veci, vykonanie dokazovania, výsluch znalca,
- 23. apríl 2018 – pojednávanie odročené na 30. apríl 2018 z dôvodu účasti sudcu na školení a následne na 27. jún 2018 z dôvodu kolízie pojednávaní oznámenej právnym zástupcom žalovaného,
- 11. jún 2018 – vyjadrenie žalovaného, predložený ďalší súkromný znalecký posudok,
- 12. jún 2018 – znalecký posudok zaslaný na vyjadrenie žalobkyni a intervenientovi,
- 26. jún 2018 – právny zástupca žalovaného sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, pojednávanie odročené na 19. november 2018,
- 9. júl 2018 – vyjadrenie intervenienta k znaleckému posudku,
- 10. august 2018 a 6. september 2018 – vyjadrenie žalobkyne k znaleckému posudku,
- 14. november 2018 – stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobkyne,
- 19. november 2018 – pojednávanie odročené z dôvodu práceneschopnosti sudcu,
- 15. apríl 2019 – vec prerokovaná, vykonané dokazovanie, odročená na 10. júl 2019,
- 4. júl 2019 – intervenient sa ospravedlnil, netrval na svojej účasti na pojednávaní a 9. júla 2019 sa ospravedlnil právny zástupca žalovaného z dôvodu práceneschopnosti,
- 16. september 2019 – doručené vyjadrenie žalovaného k stanovisku žalobkyne z 5. júna 2019,
- 23. september 2019 – pojednávanie, vykonané dokazovanie, žaloba vzatá sčasti späť,
- 18. november 2019 – pojednávanie, pripustenie zmeny žaloby,
- 19. november 2019 – súd žiada stomatológa o zaslanie zdravotnej dokumentácie žalobkyne,
- 11. december 2019 – pojednávanie vo veci, vykonané dokazovanie, odročené na 10. február 2020 na účel výsluchu svedka,
- 10. február 2020 – pojednávanie odročené z dôvodu, že uznesenie o zmene žalobného petitu nenadobudlo právoplatnosť,
- 8. apríl 2020 – pojednávanie odročené v súvislosti s opatreniami v súvislosti so šírením vírusu COVID 19,
- 19. máj 2020 – doručené vyjadrenie žalobkyne,
- 20. máj 2020 – pojednávanie sa uskutočnilo, vec prerokovaná, pojednávanie následne odročené na 11. november 2020 na účel výsluchu
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
17. V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
18. Vychádzajúc zo svojich zistení uvedených v bode 14 tohto uznesenia, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ide o konanie, ktoré do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá štyri a pol roka, pričom v jeho doterajšom priebehu okresný súd postupoval v zásade plynulo, okrem neodôvodnenej nečinnosti v období od 7. júla 2016 do 16. decembra 2016. Za nedostatočne efektívny je možné označiť i postup okresného súdu v období od 23. apríla 2018 do 15. apríla 2019, keď došlo opakovane o odročeniu nariadeného pojednávania, avšak ani v tomto období nebol súd nečinný (bol predložený znalecký posudok, ktorý súd doručoval stranám, následne doručoval ich vyjadrenia k posudku a stanoviská k týmto vyjadreniam).
19. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
20. Ústavný súd je toho názoru, že v právnej veci sťažovateľky sťažnosti na prieťahy podané predsedníčke okresného súdu mali vplyv na zefektívnenie a plynulosť konania súdu.
21. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti k záveru, že doterajší postup okresného súdu v namietanom konaní je síce poznamenaný prieťahmi, avšak tieto nedosahujú takú intenzitu, že by ich bolo možné kvalifikovať (prihliadajúc na doterajšiu dĺžku a predmet napadnutého konania, z ktorého vyplýva istý stupeň skutkovej náročnosti veci) ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08) (výrok rozhodnutia). Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako takej sa ústavný súd ďalšími sťažovateľkou uplatnenými návrhmi nezaoberal.
22. Na záver však ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci a v prípade, že neefektívna činnosť okresného súdu bude pokračovať, sťažovateľka sa môže opätovne obrátiť na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. augusta 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu