znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 349/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a LadislavaOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Rojkom, Železničná 90/12, PovažskáBystrica, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikyrozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 S 71/2013 z 8. júla 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 4. februára 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Mariánom Rojkom, Železničná 90/12, Považská Bystrica, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3 a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   v   spojení   s   čl.   1   ods.   1   ústavy   rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 S 71/2013 z 8. júla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli účastníkmi konania o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy vedeného krajským súdom pod sp. zn. 15 S 71/2013 v procesnom postavení žalobcov.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   okrem   iného   uvádzajú: „Žalobou   sme   sa   domáhali ochrany pred   nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej   správy,   za   ktorý   považujeme   list č. 2012/808-09-T zo dňa 14. 05. 2013, ktorým Obec ako stavebný úrad oznámil, že stavebníkovi ⬛⬛⬛⬛ v zmysle § 57 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. povoľuje drobnú stavbu „prístešok“ na parc. KN-C 983/2 kat. úz. a tvrdíme, že týmto zásahom boli porušené naše práva a dôsledky tohto zásahu trvajú. Predmetom ohlásenia drobnej stavby   bola   stavba   prístrešku   umiestnená   na   pozemku   stavebníka   parc.   KN-C   983/2 kat. úz. o rozmeroch cca 8m x 4,5m a výškou od 2,7 m do 3,7 m.“

Podľa   názoru   sťažovateľov: «Krajský   súd   v   Nitre   sa   v   konaní   15 S/71/2013 nevysporiadal a nevyhodnotil všetky skutočnosti dôležité pre konanie a tvrdeniami nás sťažovateľov 1/ - 3/:

- nesúhlasili sme s kvalifikovaním stavby „prístrešku“ za drobnú stavbu v zmysle § 55 ods. 2 písm. b) zák. č. 50/1976 Z. z., nielen s poukazom na výmeru zastavanej plochy, ale najmä s poukazom na § 43 písm. b) zák. č. 50/1976 Z. z., podľa ktorého stavbou je stavebná   konštrukcia   postavená   stavebnými   prácami   zo   stavebných   výrobkov,   ktorá   je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu, pričom pevným spojením so zemou sa rozumie upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu. Stavba prístrešku je pevne spojená so zemou tak, že sú vybudované betónové pätky, v ktorých sú zaliate strojné súčiastky, na ktoré sú pripevnené stĺpy prístrešku, zároveň je prístrešok pevne upevnený o stavbu domu č. 106, teda v zmysle § 43 písm. b) zák. č. 50/1976 Z. z. sa jedná o stavbu, na uskutočnenie ktorej sa vyžaduje stavebné povolenie. Súd sa v napadnutom rozsudku touto skutočnosťou nijako nezaoberal ani ju nevyhodnotil

- poukazovali sme na skutočnosť, že realizáciou stavby prístrešku dôjde k zásahom do našich vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, že budú ohrozené verejné záujmy a porušené všeobecne záväzné právne predpisy a dôjde k vplyvu stavby   na   životné   prostredie   (ohrozovanie   dažďovou   vodou,   padaním   snehu,   tienením, ohrozovaním   plynového   vedenia,   elektroinštalácie,   hlukom,   dymom).   Súd   sa   s   týmito skutočnosťami vysporiadal odkazom na § 43b ods. 4 písm. a) až f) stavebného zákona (správne zrejme malo byť § 43d ods. 4 písm. a) až f) stavebného zákona), podľa ktorého nebola preukázaná skutočnosť súvisiaca s prítomnosťou znečisťujúcich látok, nebezpečných látok alebo plynov, nebezpečného žiarenia, znečistenia vôd alebo pôdy, nedostatočného zneškodňovania odpadových vôd, prípadne výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách. Súd sa uspokojil iba so zistením, že stavebník aplikoval systém odvodu dažďovej vody a zábrany snehu. Ustanovenie § 43d ods. 4 stavebného zákona iba príkladmo uvádza niektoré vplyvy stavby na životné prostredie. Tvrdíme, že je potrebné zohľadniť aj ďalšie vplyvy tak, ako sme ich uvádzali a zhodnotiť ich vplyv. Súd sa nezaoberal a nevysporiadal s našimi námietkami vplyvu na naše vlastnícke práva, verejné záujmy a hygienické a protipožiarne predpisy a tieto ani nevyhodnotil.»

Sťažovatelia ďalej uvádzajú: „My sťažovatelia 1/ - 3/ sme sa voči Obci domáhali nápravy, proti oznámeniu č. 2012/808-09-T zo dňa 14. 05. 2013 sme dňa 23. 05. 2013 podali námietku, na ktorú nám obec odpovedala, že oznámenie stavebného úradu o tom, že nemá námietky voči vykonaniu drobnej stavby, stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác, nemá formu rozhodnutia podľa správneho poriadku, nie je možné voči povoleniu drobnej stavby podať odvolanie.

Následne   bol   podaný   podnet   na   podanie   protestu   prokurátora   na   Okresnú prokuratúru Nové Zámky zo dňa 28. 05. 2013, ktorý bol odložený dňa 29. 07. 2013. So sťažnosťou sme sa obrátili na Obvodný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky.   Obvodný   úrad   v   oznámení   výsledku   prešetrenia   sťažností   uviedol,   že   sťažnosť je neopodstatnená   s   poukazom   na   skutočnosť,   že   oznámenie   č.   2012/808-07-T   zo   dňa 10. 05. 2013   preskúmal   aj   okresný   prokurátor   a vec   odložil, pretože nezistil porušenie zákona vo veci, a teda nemá dôvod vo veci konať ani Obvodný úrad Nitra.

Dňa 23. 09. 2013 bola podaná Žiadosť o prešetrenie stavebnej veci na Slovenskú stavebnú inšpekciu, ktorá našej žiadosti taktiež nevyhovela.

Keďže sme sa nedomohli nápravy podaniami na príslušné orgány štátnej správy, žalobou zo dňa 11. 10. 2013 sme sa domáhali obnovy stavu pred nezákonným zásahom, súd žalobu zamietol.

Podnetom   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   zo   dňa   30.   09.   2014   sme   sa domáhali, aby generálny prokurátor SR podľa § 243e a nasl. Obč. zák. podal proti rozsudku Krajského súdu Nitra 15S/71/2013 zo dňa 08.07. 2014 mimoriadne dovolanie.

Upovedomením Krajskej prokuratúry Nitra Kc 125/14/4400-10 zo dňa 02. 12. 2014, ktoré nám bolo   doručené 05. 12. 2014 nám bolo oznámené, že v správnom súdnictve mimoriadne dovolanie nie je prípustné, preto bol náš podnet odložený.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov 1/ - 3/ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre 15 S/71/2013-80 zo dňa 08. júla 2014 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre 15 S/71/2013-80 zo dňa 08. júla 2014 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľom 1/ - 3/ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 436,28 €, ktorú im je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Mariána Rojka, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 3 a čl. 46ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokoluv spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd zistil, ženapadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 21. augusta 2014.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súdvo   svojej   ustálenej   judikatúre   zdôrazňuje,   že   jednou zo   základných podmienok   prijatiasťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejtolehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že „... upovedomením Krajskej prokuratúry Nitra Kc 125/14/4400-10 zo dňa 02. 12. 2014, ktoré nám bolo doručené 05. 12. 2014 nám bolo oznámené, že v správnom súdnictve mimoriadne dovolanie nie je prípustné, preto bol náš podnet odložený“.

Z   citovaného   vyplýva,   že   sťažovatelia,   zastúpení   kvalifikovaným   právnymzástupcom, zastávajú názor, že lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podaniesťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom, keď im bolodoručené   rozhodnutie   (prípis)   príslušného   orgánu   prokuratúry   o   vybavení   ich   podnetuna podanie   mimoriadneho   dovolania.   Uvedený   právny   názor   sťažovateľov,   resp.   ichprávneho zástupcu je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, ktorejsúčasťou   je   aj ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého   podnet   na   podanie   mimoriadnehodovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskehosúdneho poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jehopodanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať(m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05 a iné). Na podporu uvedeného právnehonázoru   ústavný   súd   vo   svojej   stabilizovanej   judikatúre   zároveň   opakovane   uvádza,   žemimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne,nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1 zákona oústavnom súde), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každémupodnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky rozhodnúť, čipodá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovateliapodali sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktorý nadobudolprávoplatnosť   21.   augusta   2014,   až   2.   februára   2015,   t.   j.   zjavne   po   uplynutí   lehotyustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosťsťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podanáoneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmisťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2015