znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 349/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E. T., Z., zastúpeného advokátom JUDr. E. V., Z., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na spravodlivý proces v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. Sž-o-NS 54/03 z 25. mája 2004 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 146/02 z 26. marca 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. T. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bolo 2. októbra 2006 doručené podanie E. T., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. E. V.,   Z.,   ktoré   bolo   označené   ako „Ústavná   sťažnosť.   Podnet   na   začatie   konania   pred Ústavným súdom SR vo veci porušenia princípu právneho štátu, a základného práva na spravodlivý   súdny   proces“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie svojho   základného   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   v spojení   s čl.   1   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Sž-o-NS   54/03 z 25. mája 2004   v spojení s rozsudkom   najvyššieho   súdu   v   konaní sp.   zn.   6   Sž 146/02 z 26. marca 2003 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície SR Bratislava.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých   prerokovanie   nemá právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy, návrhy, ktoré sú zjavne neopodstatnené alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote   ustanovenej   § 53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení alebo o inom   zásahu dozvedieť.   Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene. V prípade podania sťažnosti   po   uplynutí zákonom   ustanovenej   lehoty   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty.

  Z obsahu sťažnosti vyplýva, že najvyšší súd ako súd odvolací potvrdil rozsudkom č.   k.   Sž-o-NS   54/03   z 25.   mája   2004   rozsudok   najvyššieho   súdu   z č.   k.   6   Sž   146/02 z 26. marca   2003,   ktorým   bola   zamietnutá   žaloba   sťažovateľa,   ktorou   sa   domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Železničnej polície, Generálne riaditeľstvo Bratislava, č.   p.   GRŽP-27-3/2002-PK   z   8.   októbra   2002.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uvádza,   že „rozhodnutie odvolacieho senátu NS SR bolo doručené v októbri 2004“.

Ústavný súd zistil, že označené namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 21. júna 2004. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 2. októbra 2006, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty na jej podanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   tak,   že   sťažnosť   odmietol   ako   podanú   oneskorene   bez   toho,   aby   sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2006