znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 348/2025-5

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára a Petra Straku (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛,, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 32Tk/1/2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 3. júna 2025 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie práva na obhajobu postupom okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v podanej sťažnosti označil vedené súdne konanie iba prokurátorskou spisovou značkou 1Pv/541/232201/41. Vlastnou činnosťou ústavný súd zistil, že (aj s ohľadom na popis konania, ako ho uviedol sťažovateľ v podanej sťažnosti, a dátum prijatia obžaloby) ide o vec vedenú na okresnom súde pod sp. zn. 32Tk/1/2025.

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že sa v jeho veci rozhoduje o obžalobe proti nemu pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom vec je aktuálne v štádiu po prijatí obžaloby (30. apríla 2025, pozn.). Zdôrazňuje, že je negramotný, aj sťažnosť mu napísal kamarát, a preto nerozumel všetkému, čo mu bolo vysvetľované. Namieta, že pri prijatí obžaloby nebol právne zastúpený (neskôr áno) a že na to nebolo prihliadané. Vyšetrovanie považuje za nespravodlivé, nevykonávajú sa dôkazy, ktoré navrhuje (kamerové záznamy z vlaku či jeho lekárske záznamy).

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

3. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je založená na princípe subsidiarity, podľa ktorého ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho práv, je preto nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť splnená pred podaním ústavnej sťažnosti. Aplikuje sa zásada prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných právnych noriem. Spravidla až po skončení konania možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 3/02, I. ÚS 314/09).

4. Možné porušenie práv obvineného v prebiehajúcom trestnom konaní je preskúmavané prostredníctvom korekčných procesných mechanizmov v súdnom konaní (teda využitím práva na súdnu ochranu), keď k uznaniu viny zo spáchania trestného činu môže dôjsť len súdom (IV. ÚS 212/2022). Ústavný súd totiž v trestnom konaní nenahrádza procesné postavenie prokurátora, sudcu pre prípravné konanie ani všeobecného súdu v trestnoprocesnej inštančnej postupnosti rozhodovania súdov (pozri napr. IV. ÚS 80/2022). Ani pri rozhodovaní spojenom s prijatím obžaloby súdom podľa Trestného poriadku v znení účinnom od 15. marca 2024 nemožno očakávať vstup ústavného súdu do prebiehajúceho konania, ktorý by nahrádzal orgány tohto konania s právomocou predchádzajúcou právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 452/2024), a preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Veľmi zjednodušene (viac laicky) povedané vec sťažovateľa sa aktuálne nachádza v štádiu po prijatí obžaloby, keď bude o nej rozhodovať súd. Sťažovateľ je v súčasnosti riadne právne zastúpený, pričom ustanovený advokát má povinnosť zastupovať sťažovateľa a chrániť jeho záujmy v prebiehajúcom trestnom konaní, čo zahŕňa aj podanie prípadných námietok pre procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní či podanie návrhov na doplnenie dokazovania. O týchto návrhoch bude rozhodovať súd a neskôr (v prípade, ak by bolo rozhodnuté v neprospech sťažovateľa) je prvostupňové rozhodnutie preskúmateľné odvolacím, resp. v určitých prípadoch aj dovolacím súdom. Zásah zo strany ústavného súdu by bol preto predčasný, a preto bolo nevyhnutné ústavnú sťažnosť odmietnuť.

6. Sťažovateľ nebol pri podaní ústavnej sťažnosti právne zastúpený a ani nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu. S ohľadom však na odmietnutie ústavnej sťažnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na odstránenie tejto vady, keďže podmienkou pre ustanovenie právneho zástupcu je skutočnosť, že nesmie ísť o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. V tomto prípade táto podmienka zrejme splnená nebola.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu