znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 348/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť A. L., Z., zastúpenej advokátom JUDr. J. B., Z., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 88/1994 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. L. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. septembra 2006 doručené podanie A. L., Z. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. B., Z., ktoré bolo označené ako „Ústavná sťažnosť proti porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb. – práva na prerokovanie veci súdom bez zbytočných prieťahov, nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III., č. k. 6 C 88/94“. Z jeho   obsahu   vyplynulo,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 88/94 o žalobe o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„... Podanie žaloby: 22. 6. 1994 – ja sťažovateľka som si dňa 22. 06. 1994 podala na vtedy ešte Obvodný súd pre Bratislavu 3 žalobu o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, proti zamestnávateľovi – spoločnosti R., spol. s r. o. B..., zapísaného v Obch. registri Okres. súdu v Bratislave I., odd: Sro, vl. č.: 788/B v mene ktorej konal konateľ JUDr. R. A., pričom právnym   dôvodom   tejto   žaloby   bolo   neplatné   okamžité   skončenie   pracovného   pomeru, nevyplatená mzda za mesiac apríl 1994 a časť v mesiaci máj 1994 a nepreplatená alikvótna časť dovolenky, na ktorú som mala za odpracované dni nárok a ktorú som nevyčerpala. Pojednávania vo veci: 25. 4. 1995 – prvé meritórne pojednávanie vo veci bolo až 10 mesiacov od podania žaloby, dňa 25. 04. 1995, kde sme boli ako účastníci konania ja aj žalovaný vypočutí. 13. 9. 1996 – na druhom meritórnom pojednávaní boli vypočutí svedkovia M. S., M. L. a D. K. Predvolaní svedkovia J. Č. a H. M. sa na pojednávanie nedostavili. 11. 3. 1996 – konalo sa tretie meritórne pojednávanie, vypočutá bola svedkyňa H. M. Keďže sa svedok J. Č. nedostavil ani na toto pojednávanie, bolo pojednávanie odročené na 26. 06. 1996. Toto pojednávanie však bolo opäť odročené na deň 09. 10. 1996. 31. 5. 2002 – posledné pojednávanie vo veci. Odvtedy súd nekonal, nebolo vydané žiadne rozhodnutie. 27. 1. 2003 – došlo k zániku právnickej osoby odporcu výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., odd: Sro. Vl. č.: 788/B.

Obdobia prieťahov v konaní: od 22. 6. 1994 do 25. 4. 1995 (10 mesiacov od podania návrhu do vytýčenia prvého pojednávania), od 9. 10. 1996 do 31. 5. 2002 (6 a pol roka medzi pojednávaniami), od 31. 5. 2002 dosiaľ (4 a pol roka od posledného pojednávania bez akéhokoľvek efektívneho úkonu súdu).

Sťažnosti sťažovateľky: r. 2000: Keďže sa konanie vo veci bezvýsledne predlžovalo, a od roku 1996 súd nekonal, podala   som   v roku   2000   na   Ministerstvo   spravodlivosti   SR   sťažnosť   na   rozhodovaciu činnosť,   najmä na prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III sp.   zn. 6 C 88/94. Ministerstvo spravodlivosti ma v liste zo dňa 18. 09. 2000 informovalo o postúpení mojej sťažnosti priamo podpredsedníčke Okres. súdu Bratislava III. 1. 12. 2000 – z Okres. súdu Bratislava III. zaslaná odpoveď na moju sťažnosť. Sťažnosť vybavoval podpredseda okresného súdu JUDr. M. K. V liste konštatoval prieťahy v konaní v období   od   pojednávania   dňa   26.   06.   1996,   do   úpravy   sudcu   zo   dňa   20.   01.   1999... V odpovedi tiež uvádza, že ma súd vyzval na doplnenie žaloby. Napriek tomu moja sťažnosť vyriešenie prípadu nepriniesla a dosiaľ nemám rozhodnutie vo veci.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom   takto: „v konaní   pred   Okresným   súdom   Bratislava   III.   vedenom   pod   číslom 6 C 88/1994 o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vo veci žalobkyne   A.   L...   proti   žalovanému   R.,   spol.   s r.   o.   B...   bolo   porušené   ústavné   právo sťažovateľky v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky – právo na prejednanie veci súdom bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 500.000,- Sk, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava III. sťažovateľke v lehote 1 mesiac od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   III.   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke   trovy   právneho zastúpenia vo výške 13.323,- Sk na účet ich právneho zástupcu, advokáta JUDr. J. B... do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľky predbežne   prerokoval   na   svojom   neverejnom   zasadnutí,   pričom   zisťoval,   či   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona. Podľa uvedeného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   sťažovateľ   označil,   či   už   pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov   (III.   ÚS   206/03,   II.   ÚS   77/04).   Inými   slovami,   ak   sťažovateľ   namietne   také porušenie základného práva alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu očividne nemohlo nastať (napr. II. ÚS 222/03, IV. ÚS 55/04, III. ÚS 56/05).

V okolnostiach   prípadu   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   v tejto   veci   rozhodol uznesením z 21. júla 2006 tak, že konanie vo veci sp. zn. 6 C 88/94 zastavil, pričom žiadny z účastníkov konania nemá nárok na úhradu trov konania. Právny zástupca sťažovateľky uznesenie   prevzal   11.   septembra   2006   a sťažnosť   s dátumom   8.   september   2006   bola podaná na poštovú prepravu 18. septembra 2006. Rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2006. Sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 20. septembra 2006, t. j. po tom ako okresný súd vo veci právoplatne rozhodol.

Okresný   súd   vykonal   vydaním   rozhodnutia   a jeho   doručením   všetky   zákonom predpokladané   a dovolené   úkony   na   odstránenie   právnej   neistoty   sťažovateľky   a v čase doručenia   sťažnosti   sťažovateľky   ústavnému   súdu   už   nemohol   žiadnym   ústavne relevantným spôsobom   ovplyvniť priebeh   konania, prípadne   namietané prieťahy v ňom. Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so   zreteľom   na   účel   a podstatu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov k záveru, že sťažnosť sťažovateľky podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená. Preto ju z uvedeného dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2006