znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 347/2018-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., Lehotského 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Pavol Kollár, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2008 p o r u š e n é b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., Lehotského 4, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 347/2018-10 zo 4. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu prijatej časti sťažnosti najmä vyplynulo:

«... Predmetom tejto sťažnosti sú prieťahy a porušovanie ľudských práv z Medzinárodného DOHOVORU o ľudských právach a základných slobodách v súdnom konaní č.k. 24C/41/2008 vedeného na Okresnom súde Bratislava I, ktoré s prieťahmi trvá od podanej žaloby na súd od dňa 02.11.2005 doteraz. Okresný súd Bratislava I vyniesol v predmetnej majetkovej veci ROZSUDOK č.k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05.09.2014, voči ktorému sa sťažovatelia odvolali, lebo rozsudok bol nespravodlivý, neodôvodnený a o celom petite vec nebola rozhodnutá. Krajský súd v Bratislave vrátil vec späť na Okresný súd Bratislava I v roku 2016 bez akéhokoľvek rozhodnutia veci, preto sa sťažovatelia o dôvodoch vrátenia veci späť na prvostupňový súd nedozvedeli... najmä postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní č. k. 24C/41/2008 boli porušené ľudské práva sťažovateľov...

V konaní č. 24C/41/2008 na Okresnom súde v Bratislave I sa prejednáva majetková vec o neplatnosť darovacej zmluvy rodičovského domu a určenie, že rodinný dom patril do dedičstva po otcovi všetkým šiestim súrodencom, deťom ⬛⬛⬛⬛, ktorý zomrel dňa.

Žalobný návrh podal najstarší potomok ⬛⬛⬛⬛ aj v mene poškodených mladších súrodencov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ktorý prvý zistil a avizoval sťažovateľov, že kataster zapísal rodičovský dom stojaci nad Bratislavským hradom len na meno matky ⬛⬛⬛⬛, ktorá obratom a to na smrteľnom lôžku v nemocnici „darovala rodinný dom“ len ⬛⬛⬛⬛ rod. ⬛⬛⬛⬛ a dvom mladším naším sestrám: a, ktoré ⬛⬛⬛⬛ zapísala na darovaciu zmluvu. Uvedenému darovaniu RD predchádzal návrh podaný dňa 21.01.2002 na Okresný súd Bratislava II s č.k. D 268/02 ⬛⬛⬛⬛ na prejednanie novoobjaveného dedičstva a to rodinného domu stojaceho nad Bratislavským hradom, ktorý stavebne zabezpečoval a financoval jeho otec ⬛⬛⬛⬛ z peňazí za svoje vlastníctvo rodinného domu v Banskej Bystrici. Konanie s č.k. D 268/02 Okresný súd Bratislava II zastavil UZNESENÍM zo dňa 28.05.2002 z dôvodu, že nenašiel žiadny označený majetok. Rodinný dom nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, teda právne neexistoval. Bolo potrebné zapísať rodinný dom do katastra nehnuteľností a k tomu sa hlásila sestra, že pracuje na miestnom úrade v mestskej časti Bratislava-, a preto pozná právne predpisy a ako je nutné rodičovský dom zapísať do katastra nehnuteľností. Svoju ponuku na zápis rodinného domu zneužila sestra ⬛⬛⬛⬛ tak, že pripravila zápis rodičovského rodinného domu na ⬛⬛⬛⬛ v k.ú. ⬛⬛⬛⬛, len na meno matky ⬛⬛⬛⬛ na základe čestného prehlásenia, čo pripravila a dala podpísať matke, že rodinný dom postavila len naša matka a vynechala otca ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol stavebník podľa stavebného povolenia s č.k. Výst. 1670/1958-22 a jedine otec ⬛⬛⬛⬛, vtedy bytom v Banskej Bystrici, podpísal ZMLUVU č. 72/VRD/1963 so stavebnou firmou na výstavbu rodinného domu na pozemku registra „C“ s parc. č. v k.ú. ⬛⬛⬛⬛, okres: Bratislava I, na ⬛⬛⬛⬛., neskoršie je to novozriadená ul. ⬛⬛⬛⬛ v Bratislave (nad Bratislavským hradom).

Výstavbu rodinného domu financoval otec ⬛⬛⬛⬛ zo svojho majetku na parc. č. v k.ú. ⬛⬛⬛⬛, ktorý pozemok bol vo vlastníctve matky, titulom jej dedičstva. zastupujú v konaní č. 24C/41/2008 právni zástupcovia, ktorí už sprostredkovali predaj iného rodinného majetku vo vlastníctve sťažovateľov a to za symbolickú cenu: (záhrada s parc. č. v k.ú. ⬛⬛⬛⬛, okres: Bratislava I, nad Bratislavským hradom). Teraz pravdepodobne predmetní právni zástupcovia, ktorí zastupujú sestry sťažovateľov, majú záujem lacno pre svojich klientov získať aj predmetný rodinný dom sťažovateľov nad Bratislavským hradom.

Z uvedených dôvodov sťažovatelia podali návrh v tomto konaní č.k. 24C/41/2008 o nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd zakázal žalovaným nakladať s neprávom získaným cenným rodinným domom. Súd vyhovel návrhu žalobcov a zakázal žalovaným nakladať s predmetom sporu. Dvakrát o nariadenom neodkladnom opatrení na odvolanie advokátov žalovaných rozhodol aj Krajský súd v Bratislave a neodkladné opatrenie na záchranu dedičstva žalovaných potvrdil a v odôvodnení uvádza Krajský súd v Bratislave, že vlastníctvo spornej nehnuteľnosti bolo vadne zapísané v katastri nehnuteľností, malo byť zapísané aj na stavebníka ⬛⬛⬛⬛, tak ako je to aj uvedené v opravenom rozhodnutí o pridelení súpisného čísla Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto s č.k. Sprč- 68701/28447/2007-Be.

V priebehu konania na Okresnom súde Bratislava I s č.k. 24C/41/2008 sa zmenil zákonný sudca, ktorý vytýčil vo veci pojednávanie na deň 05.09.2014, na ktorom bol prítomný len žalobca v 2. rade, ktorý ospravedlnil neprítomnosť žalobcu v 1. rade pre náhlu zdravotnú udalosť, čo sťažovateľ v 1. rade doložil do súdneho spisu po lekárskom ošetrení. Konajúci súd v časti petitu rozhodol rozsudkom zo dňa 05.09.2014, čím odňal sťažovateľovi v 1. rade možnosť konať pred súdom. Konajúci súd na pojednávaní dňa 05.09.2014 položil sťažovateľovi v 2. rade otázku prečo nenamietal spornosť veci v dedičskom konaní po mame, ako poručiteľke? Ak by bol nový sudca v rámci prípravy na pojednávanie ku dňu

05.09.2014 preštudoval spis s č.k. 24C/41/2008, najmä UZNESENIE Krajského súdu v Bratislave s č.k. 2Co/485/2011-106 zo dňa 13.01.2012, ale hlavne právny názor uvedený na str.-2- UZNESENIA Krajského súdu v Bratislave s č.k. 9Co/32/2013-168 zo dňa 31.01.2013 ktorým Krajský súd v Bratislave odmietol návrh advokáta žalovaných, na zrušenie neodkladného opatrenia ktorý odôvodnil tým, že prejednaním dedičstva nároky dedičov boli uspokojené. Toto zhrnutie právneho stavu Krajským súdom v Bratislave na str.-2- a str.-3- je odpoveďou na otázky položené súdom a prednesené účastníkmi konania na meritórnom pojednávaní Okresného súdu Bratislava I s č.k. 24C/41/2008 zo dňa 05.09.2014. Zamietnutie žaloby v prvom pripustenom petite v alternatíve, ani v druhom pripustenom petite podľa UZNESENIA Okresného súdu v Bratislave I s č.k. 24C/41/2008- 203 zo dňa 08.10.2013 súd prvej inštancie vôbec dňa 05.09.2014 nerozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil.

Na odvolanie proti ROZSUDKU súdu prvej inštancie ktoré podali sťažovatelia Krajský súd v Bratislave vrátil v roku 2016 vec so spis. zn. č. 24C/41/2008 na súd prvej inštancie bez UZNESENIA, a preto sťažovatelia nepoznajú dôvody ďalších prieťahov vo veci, lebo jeden rok 2016-2017 vznikol ďalší prieťah v súdnom konaní s č. k. 24C/41/2008 kedy je vec späť na Okresnom súde Bratislava I, bez pojednávania a bez vypočutia účastníkov konania, lekárov a svedkov.

Od podania žaloby zo dňa 02.11.2005 súd nevypočul vôbec účastníkov konania ani lekárov, ktorí ošetrovali našu matku ⬛⬛⬛⬛, zomretú v nemocnici dňa a súd nezabezpečil vôbec zdravotnú dokumentáciu darcu (zdravotnú kartu zomretej matky) a konajúci súd nezisťoval podmienky v nemocnici (atmosféru) za ktorých k darovaniu došlo a na koho podnet. Takto boli vytvorené všetky podmienky na to, aby došlo k zneužitiu vôle darcu, keď bola matka sťažovateľov na smrteľnom lôžku v nemocnici. Hneď po sebe dvakrát si nechala ⬛⬛⬛⬛ darovať dve cenné nehnuteľnosti - Rodinné domy v centre Bratislavy a to: urýchleným vkladom pod č.k. V-2234/2004 zavkladovaným dňa 29.10.2004, už po smrti darcu; a urýchleným vkladom pod č.k. V- 2233/2004 zavkladovaným dňa 03.11.2004, už po smrti darcu. Takto v prostredí nemocnice na podnet sestry ⬛⬛⬛⬛ bol vykonaný sporný právny úkon darovania, čo bolo povinnosťou súdu objasniť vypočutím účastníkov konania, lekárov a svedkov a zadovážením darovacích ZMLÚV z katastra nehnuteľností...

Okresný súd Bratislava I, ako príslušný a konajúci súd prvej inštancie zavinil zbytočné prieťahy v konaní, podľa ust. § 157 ods. 1 CSP ( resp. ešte podľa ust. § 114 ods. 1 O.s.p.) konajúci súd bol povinný pripraviť pojednávanie tak, aby mohlo byť vo veci rozhodnuté na prvom pojednávaní. Súd o tejto bežne rozhodovanej veci-kauze rozhodoval s prieťahmi od podania žaloby dňa 02.11.2005 do dňa 05.09.2014 t. j. po dobu deviatich (9) rokov. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru, Ústavný súd SR zohľadňuje t r i základné kritériá:

1. Právna a faktická zložitosť veci o ktorej súd rozhoduje, táto kauza je v bežnou súdnou praxou.

2. Správanie sa účastníkov konania, nebolo problémové, súd mohol vec rozhodnúť do jedného roka.

3. Postup súdu: napriek listinným dôkazom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odkladal a súdne konanie č. 24C/41/2008 bolo neefektívne, nesústredené a poznačené nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I. Súd nezabezpečil rýchlu a spravodlivú ochranu práva účastníkov.

... Navrhujeme, aby Ústavný súd SR obidvom sťažovateľom priznal primerané finančné zadosťučinenie z porušenia základných ľudských práv za dobu prieťahov od roku 2008 do 31.12.2013 t.j. za dobu šesť (6) rokov po 2500,-Eur t.j. po 15000,-Eur obidvom sťažovateľom, ako čiastočné odškodnenie za majetkovú ujmu a nemajetkovú aj psychickú ujmu a za nemožnosť užívať 6 rokov svoj vlastný majetok: rodičovský rodinný dom, v ktorom prežili detstvo, z titulu dedičstva po rodičoch, stojaci na významnom mieste v centre Hlavného mesta Bratislava...

... Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby Ústavný súd Slovenskej republiky: a/, rozhodol, že... Okresným súdom Bratislava I... boli porušené základné ľudské práva sťažovateľov v súdnom konaní so spis. zn. č. 24C/41/2008 zaručené... čl. 48 odst. 2 Ústavy SR... a čl. 6 odst. 1. Dohovoru...

b/, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie:

- od subjektu 1.: Okresný súd Bratislava I za porušenie základných ľudských práv v konaní pod spis. zn. č. 24C/41/2008 je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi v 1. rade vo výške 15.000,-Eur a sťažovateľovi v 2. rade vo výške 15.000,- Eur v lehote do 15 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky...

c/. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia vo výške: 749,62 Eur s DPH ( 4x úkon právnej služby po 147,33 EUR, 4x paušálna náhrada po 8,84 EUR a DPH 20% vo výške 124,93 EUR) na účet právneho zástupcu...»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. 1 SprV 367/2018 z 24. septembra 2018, ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonného sudcu.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„... dovoľujem si Vám v úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24 C 41/2008 oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci...

Žaloba, ktorou sa sťažovatelia domáhajú neplatnosti darovacej zmluvy bola doručená na Okresný súd Bratislava II dňa 02.11.2005 a postúpená na Okresný súd Bratislava I dňa 06.03.2008. Po preštudovaní spisového materiálu mám za to, že v predmetnom konaní sp. zn. 24 C 41/2008 nejde o skutkovo a o právne zložitú vec. K sťažnosti sa vyjadril zákonný sudca JUDr. René Milták, ktorému vec bola pridelená dňa 21.05.2014. Vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa 12.09.2018, ktoré obsahuje aj chronologický prehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn. 24 C 41/2008 prikladám v prílohe. V tejto súvislosti si dovoľujem poznamenať, že vec bola pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej.

Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 24 C 41/2008 v dňoch 10.05.2011, 25.05.2011, 19.01.2017, a že tunajší súd tieto sťažnosti riešil v dňoch 03.06.2011 a 06.02.2017, pričom tieto vyhodnotil ako dôvodné. Vzhľadom na uvedené poukazujem na skutočnosť, že tunajší súd vybavoval sťažnosti sťažovateľov zo dňa 19.01.2017 a 25.01.2018, z ktorých prvá bola vyhodnotená za obdobie od 01.02.2014 do 23.03.2015 ako dôvodná, a to upovedomením zo dňa 06.02.2017 (Spr. 2016/2017) a druhá bola vyhodnotená ako nedôvodná, a to upovedomením zo dňa 20.03.2018 (1SprV/62/2018).

... Po oboznámení sa s obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľov a po preštudovaní spisového materiálu sp. zn. 24 C 41/2008 sa mi podaná sťažnosť javí ako neopodstatnená. V konaní sa nevyskytlo žiadne podstatné obdobie nečinnosti, ako to vyplýva zo samotného prehľadu úkonov vykonaných v predmetnom spise. Mám za to, že tunajší súd koná plynulo a bez zbytočných prieťahov, a to aj vrátane obdobia od 01.02.2014 do 23.03.2015. V tejto súvislosti poukazujem na prehľad úkonov vykonaných v spise sp. zn. 24 C 41/2008 v období od 01.02.2014 do 23.03.2015, kedy dňa 03.04.2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré tunajší súd odročil z dôvodu neprítomnosti jedného zo sťažovateľov na termín pojednávania na 05.06.2014. Dňa 29.05.2014 tunajší súd zrušil pojednávanie určené na deň 05.06.2014 z dôvodu pridelenia veci sudcovi JUDr. Renému Miltákovi. Dňa 05.09.2014 sa konalo pojednávanie, na ktorom tunajší súd rozhodol rozsudkom vo veci samej. Dňa 01.10.2014 tunajší súd doručoval rozsudok stranám sporu. Dňa 01.12.2014 tunajší súd uznesením č. k. 24 C 41/2008-265 vyzval sťažovateľa (žalobcu v 2. rade) na odstránenie vád odvolania proti rozsudku a uznesením č. k. 24 C 41/2008-267 vyzval ďalšieho sťažovateľa (žalobcu v 1. rade) na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Toho istého dňa tunajší súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k odvolaniu sťažovateľov proti rozsudku. Dňa 23.03.2015 bola vec sp. zn. 24 C 41/2008 predložená na Krajský súd v Bratislave za účelom rozhodnutia o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku.

Vychádzajúc zo spisového materiálu, ako aj z vyjadrenia zákonného sudcu JUDr. Reného Miltáka som toho názoru, že predĺženie konania sp. zn. 24 C 41/2008 bolo spôsobené najmä tým, že súd musel viackrát vyzvať sťažovateľov, aby odstránili či už vady žalobného návrhu, vady návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vady odvolania alebo iné vady, čo v súvislosti s posudzovaním práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno pričítať v neprospech tunajšieho súdu. Rovnako nemožno pričítať v neprospech tunajšieho súdu predĺženie konania v dôsledku rozhodovania o opravných prostriedkoch strán sporu, vrátane dĺžky tohto rozhodovania.

Dôležité je uviesť, že spor v období od 02.11.2005 do 05.03.2008 viedol sa na miestne nepríslušnom súde (na Okresnom súde Bratislava II) a práve pokiaľ ide o priebeh konania na Okresnom súde Bratislava II v období od 02.11.2005 do 06.03.2008, táto skutočnosť nemôže mať vplyv na posudzovanie dĺžky trvania a plynulosti konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 24 C 40/2011.

Zároveň si dovolím poukázať na skutočnosť, že spis sp. zn. 24 C 41/2008 sa nachádzal v období od 30.10.2006 do 17.10.2007, od 15.12.2011 do 13.01.2012, od 16.01.2013 do 31.01.2013, od 23.03.2015 do 06.10.2016 a od 08.06.2017 do 12.09.2017 na Krajskom súde v Bratislave za účelom rozhodnutia o opravných prostriedkoch strán sporu a od 25.05.2018 na Najvyššom súde Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o dovolaniach sťažovateľov.

... V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo, aby zvážil dôvodnosť a primeranosť finančného zadosťučinenia a nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie v plnej uplatnenej výške, vzhľadom na skutočnosť, že tunajší súd priebežne koná. Vec je od 13.12.2017 právoplatne meritórne rozhodnutá a sťažovatelia prispeli k predĺženiu súdneho konania svojim správaním rozhodujúcou mierou.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej republiky...“

3.2 Zákonný sudca JUDr. René Milták popísal chronológiu úkonov vykonaných okresným súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«... Po preskúmaní obsahu súdneho spisu bolo z mojej strany zistené, že dňa 02.11.2005 - bol Okresnému súdu Bratislava II doručený žalobný návrh vo veci navrhovateľov: 1./ ⬛⬛⬛⬛, 2./ ⬛⬛⬛⬛, 3./ ⬛⬛⬛⬛ proti odporcom: 1./ ⬛⬛⬛⬛, 2./ ⬛⬛⬛⬛, 3./

a/ o dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛, b/ o určenie, či tu právo je alebo nie je.

c/ o neplatnosť darovacej zmluvy v časti rodinný dom a

d/ o vydanie predbežného opatrenia zákazu scudziť rodinný dom...

dňa 06. 03. 2008 - bola vec postúpená z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Bratislava I s tým, že prostredníctvom elektronickej podateľne bola veci pridelená sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej pod sp. zn. 24C/41/2008,

dňa 02. 05. 2008 - bolo z Okresného súdu Bratislava II postúpené podanie navrhovateľa 1/, označené ako „odvolanie“, avšak z jeho obsahu vyplýva návrh, aby súd pribral do konania dedičov:

, ⬛⬛⬛⬛, občan SR

, ⬛⬛⬛⬛, občan SR a

súčasne navrhol, aby súd vydal vo veci predbežné opatrenie,

dňa 27. 06. 2008 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č. k. 24C/41/2008-51, ktorým vyzval navrhovateľa 1/ na odstránenie vád žalobného návrhu.

dňa 18. 08. 2008 - došla súdu žiadosť navrhovateľa 1/ o predĺženie lehoty na odstránenie vád žalobného návrhu.

dňa 17. 02. 2009 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008- 55 žalobný návrh odmietol; uznesenie bolo doručené navrhovateľovi 1/ dňa 12. 03. 2009, dňa 19. 03. 2009 - došlo súdu odvolanie navrhovateľa 1/ voči uzneseniu č. k. 24C/41/2008-55 a súčasne doplnenie návrhu na začatie konania č. 24C/41/2008,

dňa 01. 07. 2009 - Okresný súd Bratislava I - na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008-64 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 24C/41/2008-55 zo dňa 17. 02. 2009,

dňa 18. 09. 2009 - vyšší súdny úradník vydal pokyn pre kanceláriu, za účelom predloženia spisu sudkyni; súčasne vydal pokyn za účelom vyrubenia súdneho poplatku a taktiež pokiaľ ide o vyžiadanie spisu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 38D/1931/2005,

dňa 27. 04. 2010 - Okresný súd Bratislava I vydal výzvu pre navrhovateľa 1./ pokiaľ ide o povinnosť na úhradu súdneho poplatku 199,- Eur,

dňa 07. 06. 2010 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa 1./ pod názvom odvolanie-námietky pokiaľ ide výzvu na zaplatenie súdneho poplatku,

dňa 09. 06. 2011 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa 1./, ktorým urgoval vydanie predbežného opatrenia,

dňa 15. 06. 2011 - Okresný súd Bratislava I zistil, že navrhovateľ 1./ nedoručil súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia; súčasne bolo zistené, že v rámci sťažnostného spisu Spr. 2147/11 sa nachádza kópia návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

dňa 21. 06. 2011 - Okresný súd Bratislava I vyzval navrhovateľa 1./, aby bližšie špecifikoval svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia a súčasne, aby uhradil súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v sume 33,- Eur; výzva bola navrhovateľovi prvýkrát doručovaná dňa 27. 06. 2011, navrhovateľ si zásielku prevzal na pošte až dňa 09. 11. 2011,

dňa 23. 06. 2011 - navrhovateľ 1./ sa osobne, bez predvolania, zvláštnej iniciatívy dostavil do kancelárie 24C, kde predložil asistentke ⬛⬛⬛⬛ návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá tento návrh založila do súdneho spisu; z návrhu vyplýva odtlačok pečiatky Okresného súdu Bratislava I s dátumom 14. 04. 2011 a doplnenie návrhu s odtlačkom pečiatky Okresného súdu Bratislava I s dátumom 23. 06. 2011 a s úhradou súdneho poplatku 33,- Eur prostredníctvom kolkových známok; súčasne založil do spisu aj splnomocnenie zo dňa 21.06. 2011, ktorým navrhovateľ 1./ splnomocnil svojho syna ⬛⬛⬛⬛, aby prevzal rozhodnutie o predbežnom opatrení,

dňa 30. 06. 2011 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č. k. 24C/41/2008-81 o nariadení predbežného opatrenia; uznesenie bolo doručené navrhovateľovi 1./ dňa 09.07.2011, splnomocnencovi navrhovateľa 1./ dňa 08. 07. 2011, odporkyni 1./ dňa 11.07.2011 a odporkyni 2./ dňa 08. 07. 2011,

dňa 21. 07. 2011 - bolo súdu doručené odvolanie zo strany odporkýň 1./, 2./, a 3./ voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

dňa 27. 07. 2011 - navrhovateľ 1/ telefonicky požiadal Okresný súd Bratislava I, aby bolo predbežné opatrenie doručené ⬛⬛⬛⬛ na adresu do zamestnania, nakoľko na adrese trvalého pobytu si poštu nepreberú,

dňa 29. 07. 2011 - nadobudlo vykonateľnosť uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-81 zo dňa 30. 06. 2011, ktorým súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, dňa 01. 08. 2011 - bolo súdu doručené podanie navrhovateľa 1./, ktorým dával inštrukcie súdu, ako má postupovať pri doručovaní súdnej zásielky,

dňa 11. 08. 2011 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie, ktorým vyzval odporkyne 1/, 2./ a 3./ na úhradu súdneho poplatku v sume 33,- Eur, výzva bola doručená právnemu zástupcovi odporkýň dňa 16. 08. 2011,

dňa 19. 08. 2011 - došlo zo strany odporkýň 1./ až 3./ k úhrade súdneho poplatku na účet súdu v sume 33,- Eur, za podanie odvolania voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,

dňa 18. 10. 2011 - Okresný súd Bratislava 1 vydal prípis, ktorým doručoval na vedomie navrhovateľovi 1./ rovnopis odvolania odporkýň 1./ až 3./ voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia,

dňa 15. 12. 2011 - bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

dňa 13. 01. 2012 - Krajský súd v Bratislave na základe uznesenia č. k. 2Co/485/2011-106 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-81 zo dňa 30.06.2011, uznesenie bolo doručené navrhovateľovi 1./ dňa 27. 01. 2012, odporkyni 2./ dňa 24. 01. 2012 a odporkyni 3./ dňa 08. 02. 2012,

dňa 16. 02. 2012 - nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-81 zo dňa 30. 06. 2011, ktorým súd vo veci nariadil predbežné opatrenie. dňa 15. 03. 2012 - bolo súdu doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, ktorým oznámil prevzatie právneho zastúpenia pokiaľ ide o odporkyňu 1./,

dňa 26. 04. 2012 - Okresný súd Bratislava 1 vyzval odporkyňu 1./, aby súdu bližšie ozrejmila, či ju bude zastupovať súčasne Advokátska kancelária Právne centrum s. r. o. a ⬛⬛⬛⬛,

dňa 24. 05. 2012 - bola súdu doručená zo strany AK Právne centrum s.r.o. výpoveď plnej moci na zastupovanie odporkyne 1./,

dňa 05. 06. 2012 - Okresný súd Bratislava I vyzval odporkyne 1./, 2./, 3./ aby sa vyjadrili k žalobnému návrhu; uznesenie bolo doručené ⬛⬛⬛⬛ dňa 13.06.2012 a AK Právne centrum dňa 12. 06. 2012,

dňa 07. 06. 2012 - bol súdu doručený návrh odporkyne 1./ na zrušenie predbežného opatrenia,

dňa 19. 06. 2012 - bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne 1./ k žalobnému návrhu,

dňa 19. 07. 2012 - Okresný súd Bratislava I vyzval navrhovateľa 1./, aby sa vyjadril k vyjadreniu odporkyne 1./,

dňa 16.08. 2012 - došlo súdu vyjadrenie navrhovateľa 1./ k vyjadreniu odporkyne 1./, dňa 25. 10. 2012 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č. k. 24C/41/2008-162, ktorým zamietol návrh odporkyne 1/ na zrušenie predbežného opatrenia,

dňa 23. 11. 2012 - bolo súdu doručené odvolanie odporkyne 1./ voči uzneseniu č. k. 24C/41/2008-162,

dňa 29. 11. 2012 - súd vydal prípis, ktorým doručoval rovnopis odvolania odporkyne 1./ a to navrhovateľovi 1./ a právnemu zástupcovi odporkýň 2./ a 3./,

dňa 16. 01. 2013 - bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní odporkyne 1./ voči uzneseniu č. k. 24C/41/2008-162,

dňa 31. 01. 2013 - Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Co/32/2013-168,

dňa 21. 05. 2013 a dňa 10. 06. 2013 - vyšší súdny úradník vydal pokyn pre kanceláriu, aby bol spis predložený zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej,

dňa 13. 06. 2013 - odporkyne 1/, 2/ a 3/ doručili súdu výzvu na odstránenie prieťahov v konaní - sťažnosť na nečinnosť súdu,

dňa 28. 06. 2013 - vyšší súdny úradník opätovne vydal pokyn pre kanceláriu, aby bol spis predložený zákonnej sudkyni JUDr. Zuzane Mališovej,

dňa 15. 07. 2013 - zákonná sudkyňa JUDr. Zuzana Mališová nariadila termín pojednávania na deň 16. 09. 2013; navrhovateľ 1./ si predvolanie prevzal dňa 05. 08. 2013, právny zástupca odporkyne 1./ dňa 24. 07. 2013 a právny zástupca odporkýň 2./ a 3./ dňa 24. 07. 2013,

dňa 10. 09. 2013 - bolo súdu doručené vyjadrenie odporkýň 2./ a 3./ k žalobnému návrhu,

dňa 16. 09. 2013 - sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný navrhovateľ 1./, právny zástupca odporkyne 1./ a právny zástupca odporkýň 2./ a 3./; navrhovateľ 1./ súčasne predložil na pojednávaní návrh, aby súd pripustil do konania vstup ⬛⬛⬛⬛ ako navrhovateľa 2./, vstup ⬛⬛⬛⬛ na strane odporcu 4./ a súčasne doplnil svoj žalobný návrh.

dňa 08. 10. 2013 - Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie, ktorým pripustil vstup ⬛⬛⬛⬛ do konania na strane navrhovateľa 2./ a súčasne pripustil vstup ⬛⬛⬛⬛ na strane odporcu 4./; súd súčasne pripustil zmenu petitu žalobného návrhu,

dňa 31. 01. 2014 - zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania na deň 03.04.2014; navrhovateľ 1./ si predvolanie prevzal dňa 28. 02. 2014, navrhovateľ 2./ si predvolanie prevzal dňa 19. 02. 2014, právny zástupca odporkyne 1./ dňa 17. 02. 2014, právny zástupca odporkýň 2./ a 3./ dňa 12. 02. 2014 a odporca 4./ dňa 11.02. 2014, dňa 13. 03. 2014 - došlo súdu odvolanie plnej moci zo strany odporkýň 2./ a 3./ vo vzťahu k AK Právne centrum s. r.o. a súčasne dňa 14. 03. 2014 došli súdu plné moci, ktoré udelili odporkyne 2.1 a 3./ ⬛⬛⬛⬛,

dňa 31. 03. 2014 - došlo súdu ospravedlnenie zo strany právneho zástupcu odporkýň 1./, 2./ a 3./ ⬛⬛⬛⬛,

dňa 03. 04. 2014 - sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný iba navrhovateľ 2./; súd z dôvodu neprítomnosti navrhovateľa 1./ pojednávanie odročil na termín 05.06.2014,

dňa 21. 05. 2014 - bol súdny spis pridelený novému zákonnému sudcovi JUDr. René Miltákovi,

dňa 05. 09. 2014 - súd oznámil procesným stranám, že termín pojednávania nariadený na deň 05. 06. 2014 sa prekladá (odročuje) na deň 05. 09. 2014.

dňa 05. 06. 2014 - došlo súdu podanie navrhovateľov 1./ a 2./, ktorým ozrejmili svoj naliehavý právny záujem na žalobnom návrhu,

dňa 03. 09. 2014 - bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu 4./,

dňa 05. 09. 2014 - sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom vo veci samej,

dňa 01. 10. 2014 - bolo doručované písomné vyhotovenie rozsudku procesným stranám s tým, že navrhovateľovi 1./ bol doručený dňa 13. 10. 2014, navrhovateľovi 2./ dňa 14. 10. 2014, právnemu zástupcovi odporkýň 1./, 2./, a 3./ dňa 09. 10. 2014 a odporcovi 4./ dňa 13. 10. 2014,

dňa 03. 10. 2014 - došlo súdu podanie navrhovateľa 1./, v rámci ktorého sa vyjadril k svojej neprítomnosti na pojednávaní dňa 05. 09. 2014,

dňa 21. 10. 2014 - došlo súdu odvolanie zo strany navrhovateľa 1./ voči rozsudku zo dňa 05. 09. 2014,

dňa 27. 10. 2014 - došlo súdu odvolanie zo strany navrhovateľa 2./ voči rozsudku zo dňa 05. 09. 2014,

dňa 01. 12. 2014 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008- 265 vyzval navrhovateľa 2./ na odstránenie vád odvolania,

dňa 01. 12. 2014 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008- 267 vyzval navrhovateľa 1./ na zaplatenie súdneho poplatku v sume 199,- Eur,

dňa 01. 12. 2014 - Okresný súd Bratislava I na základe výzvy č. k. 24C/41/2008-269 vyzval odporcov 1./ až 4./, aby sa vyjadrili k odvolaniu navrhovateľa 1./,

dňa 13. 02. 2015 - došlo súdu vyjadrenie právnych zástupcov odporcov 1/ až 3/ k odvolaniu,

dňa 23. 02. 2015 - došlo súdu podanie navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým došlo k doplneniu odvolania,

dňa 23. 03. 2015 - bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa 1/ voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05. 09. 2014, dňa 17. 05. 2016 - došla od odporcov 1/ a 4/ urgencia pre Krajský súd v Bratislave; prílohou urgencie bola kópia uznesenia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13Ps 14/2014 zo dňa 22. 02. 2016, pokiaľ ide o konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ⬛⬛⬛⬛ (navrhovateľa 1./),

dňa 20. 06. 2016 - došla Krajskému súdu v Bratislave opätovná urgencia od odporcov 1/ a 4/, aby došlo ku konaniu o odvolaní.

dňa 06. 10. 2016 - Krajský súd v Bratislave vrátil spis Okresnému súdu Bratislava I bez meritórneho vybavenia odvolania a to na ďalší procesný postup (doručovanie doplneného odvolania ostatným stranám sporu na vyjadrenie),

dňa 13. 10. 2016 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia 24C/41/2008-287 vyzval žalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/, aby sa vyjadrili k doplneniu odvolania žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 21. 02. 2015,

dňa 16. 11. 2016 - došlo súdu vyjadrenie žalovaných 1./ až 4./ k odvolaniu, vrátane splnomocnenia žalovaného 4./, ktoré udelil ⬛⬛⬛⬛,

dňa 21. 12. 2016 - Okresný súd Bratislava 1 doručil vyjadrenie žalovaných 1./ až 4./ k odvolaniu na vedomie žalobcom 1./ a 2./,

dňa 19. 01. 2017 - došlo súdu vyjadrenie žalobcu 2/ k vyjadreniu žalovaných 1./ až 4./, dňa 27. 01. 2017 - Okresný súd Bratislava I doručil vyjadrenie žalobcu 2/ na vedomie žalovaným 1./ a 4./,

dňa 06. 02. 2017 - podpredseda Okresného súdu Bratislava I poverený zastupovaním predsedu okresného súdu, na základe oznámenia Spr. 2016/2017 upovedomil žalobcu 1./ o spôsobe vybavenia sťažnosti, ktorú vyhodnotil sčasti ako dôvodnú a to pokiaľ ide o zistený prieťah v období od 01. 02. 2014 do 23. 03. 2015 (v období od 23. 03. 2015 do 06. 10. 2016, kedy sa spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave), pričom za prieťahy vzniknuté pracovnou vyťaženosťou zákonného sudcu sa v mene riadenia a správy súdu ospravedlnil a súčasne oznámil, že po vykonaní úkonov spojených s podaným odvolaním, bude predmetný spis opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní; súčasne upovedomil sťažovateľa, že v časti sťažnosti, ktorou namietal procesný postup, nemá predseda súdu kompetenciu zasahovať do konkrétneho procesného postupu a rozhodovacej činnosti súdu a preto v tejto časti vyhodnotil sťažnosť ako neprípustnú, dňa 08. 06. 2017 - bol spis opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaniach žalobcu 1/ a žalobcu 2/ voči rozsudku zo dňa 05. 09. 2014, dňa 18. 07. 2017 - Krajský súd v Bratislave vydal oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania.

dňa 24. 07. 2017 - Krajský súd v Bratislave vyhlásil rozsudok sp. zn. 5Co/176/2017, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,

dňa 12. 09. 2017- bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I spolu s písomným vyhotovením rozsudku č. k. 5Co/176/2017-304 zo dňa 24. 07. 2017, ktorý bol doručený žalobcovi 1./ dňa 13. 12. 2017, žalobcovi 2./ dňa 03. 10. 2017 a právnemu zástupcovi žalovaných 1./ až 4./ dňa 29. 09. 2017,

dňa 04. 10. 2017 - došlo súdu podanie žalobcu 1./, ktorým oznámil aktuálnu doručovaciu adresu,

dňa 18. 10. 2017 - došlo súdu oznámenie ⬛⬛⬛⬛, ktorým uviedla súdu zmenu adresy žalobcu 1./,

dňa 03. 11. 2017 - došla súdu žiadosť žalobcu 1./ o doručenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 07. 2017,

dňa 08. 11. 2017 - došlo súdu dovolanie žalobcu 2./ voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Co/176/2017-304 zo dňa 24. 07. 2017, v zast. ⬛⬛⬛⬛, advokátom,

dňa 13. 11. 2017 - došlo súdu potvrdenie od žalobcu 2./ o úhrade súdneho poplatku za podanie dovolania v sume 2,50 Eur,

dňa 13. 11. 2017 - Okresný súd Bratislava 1 vydal potvrdenie pre žalobcu 2./ o podaní dovolania, za účelom vyznačenia poznámky na ⬛⬛⬛⬛ do katastra nehnuteľností,

dňa 16. 11. 2017 - Najvyšší súd SR odstúpil Okresnému súdu Bratislava I podanie žalobcu označené ako „Návrh na odklad právoplatnosti rozsudku KS BA č. k. 5Co/176/2017-304 zo dňa 24. 07. 2017“ na ďalší procesný postup,

dňa 20. 11. 2017 - vyšší súdny úradník vykonal úradný záznam, v zmysle ktorého bolo zistené, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/176/2017-304 zo dňa 24.07.2017 bol žalobcovi 1./ doručovaný na adresu ⬛⬛⬛⬛ ; zásielka sa vrátila súdu dňa 18. 10. 2017 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“; z lustrácie v registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalobca 1./ má evidovanú adresu trvalého pobytu ⬛⬛⬛⬛, a to od 01. 07. 2015; z tohto dôvodu vyšší súdny úradník vydal pre kanceláriu pokyn ohľadom opätovného doručenia rozsudku žalobcovi 1./ na adresu z č.l. 313, prípadne na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov SR,

dňa 13. 12. 2017 - nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05. 09. 2014,

dňa 14. 12. 2017 - došlo súdu dovolanie žalobcu 1./ voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. Co/176/2017-304 zo dňa 24. 07. 2017, v zast. ⬛⬛⬛⬛, advokátom,

dňa 17. 12. 2017 - nadobudol vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05. 09. 2014,

dňa 22. 12. 2017 - došlo súdu podanie žalobcu 1./ označené ako Návrh na odklad právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/l 76/2017-304 zo dňa 24.07.2017, v zast. ⬛⬛⬛⬛,

dňa 26. 01. 2018 - došla súdu žiadosť žalobcu 1./ o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie odvolania a dovolania,

dňa 02. 02. 2018 - Okresný súd Bratislava I vyzval žalobcu 1./ na preukázanie osobných, majetkových a zárobkových pomerov,

dňa 03. 02. 2018 - súd vyzval žalobcov na úhradu súdneho poplatku za podanie dovolania a to spoločne a nerozdielne v sume 398,- Eur,

dňa 20. 03. 2018 - predsedníčka Okresného súdu Bratislava I na základe oznámenia 1SprV/62/2018 vyhodnotila sťažnosť žalobcu zo dňa 25. 01. 2018 na prieťahy v konaní ako nedôvodnú, nakoľko podľa prehľadu úkonov vykonaných v predmetnom spise súd v namietanom období konal priebežne a bez zbytočných prieťahov.

dňa 03. 04. 2018 - bolo súdu doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, ktorým súdu uviedol, že v konaní vo veci dovolaní žalobcov 1./ a 2./ bude zastupovať žalovaných 1./ až 4./, dňa 23. 04. 2018 - bolo súdu doručené podanie žalobcu 1./ spolu s vyplneným tlačivom pokiaľ ide o posúdenie nároku na oslobodenie od súdnych poplatkov.

dňa 09. 05. 2018 - bola na účet Slovenskej pošty, a. s. zložená platba 398,- Eur, t.j. súdny poplatok za podanie dovolania zo strany žalobcu 1./ a 2./,

dňa 18. 05. 2018 - Okresný súd Bratislava I na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008- 389 priznal žalobcovi 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov,

dňa 25. 05. 2018 - bol spis predložený Najvyššiemu súdu SR za účelom rozhodnutia o dovolaniach žalobcov 1/ a 2/ a to pod sp. zn. 3Cdo/99/2018.

... Po preskúmaní súdneho spisu som dospel k záveru, že v danom prípade sa z pohľadu profesionálneho právnika nejedná o vec skutkovo a právne zložitú; žalobcovia (do 30.06.2016 navrhovatelia) sa domáhali predovšetkým určenia neplatnosti právneho úkonu, pričom v rámci dokazovania bolo zistené, že nepreukázali naliehavý právny záujem v zmysle § 137 pís. d) CSP /do 30. 06. 2016 v zmysle § 80 písm. c) Obč. súd. por./, avšak z pohľadu človeka, ktorý nedisponuje právnickým vzdelaním (čo je prípad žalobcov), sa v danom prípade jedná o vec právne zložitú, kde bolo žiaduce, aby sa žalobcovia pri vypracovaní žaloby /náležitosti žaloby v zmysle § 42 ods. 3 v spojení s ust. § 79 ods. 1 Obč. súd. por./, jej podávaní súdu /miestna príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm. h) Obč. súd. por./ a pri ďalších procesných úkonoch (napr. odpovede na výzvy súdu, úhrada súdneho poplatku) nechali zastúpiť advokátom.

... Správanie procesných strán, najmä žalobcov predstavuje v tejto veci najdôležitejší prvok, ktorý mal zásadný vplyv na celkovú dĺžku sporu. Súd rešpektuje vedomostnú a odbornú úroveň žalobcov ako dominus litis, avšak s prihliadnutím na význam sporu bolo v danej veci vhodné, aby sa žalobcovia pri písomnom vyhotovení žalobného návrhu, pri jeho podávaní vecne a miestne príslušnému súdu, vrátane ďalších procesných úkonov (napr. podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia alebo podanie opravných prostriedkov) nechali usmerniť zvoleným právnym zástupcom, ktorý by podstatným spôsobom prispel ku celkovej kvalite a efektivite súdneho sporu.

Vzhľadom na to, že sa tak nestalo, a teda ak žalobcovia 1./ a 2./ (pôvodne navrhovatelia 1./ až 3./, neskôr iba navrhovateľ 1./) podcenili inštitút právneho zastupovania v zmysle § 25 ods. 1 Obč. súd. por., zapríčinili, že sa spor v období od 02.11.2005 do 05.03.2008 viedol na miestne nepríslušnom súde (t.j. na Okresnom súde Bratislava II), nakoľko žalobcovia pri podávaní žalobného návrhu nepostupovali podľa § 88 ods. 1 h) Obč. súd. por.

Bolo teda žiaduce, aby si žalobcovia pred podaním žalobného návrhu buď podrobne naštudovali zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby alebo, aby sa nechali zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom. Okresný súd Bratislava I nemôže niesť zodpovednosť za to, že žalobcovia nemali pred podaním žaloby vedomosť o existencii ust. § 88 ods. 1 h) Obč. súd. por., resp., že si pre účely súdneho konania nezvolili odborného poradcu, ktorého prítomnosť na strane žalobcov bola v tomto prípade viac než žiaduca a to s prihliadnutím aj na stupeň kvality žalobného návrhu, ktorý bol nedostatočný a teda či už Okresný súd Bratislava II alebo Okresný súd Bratislava I museli viackrát vyzvať žalobcov, aby odstránili či už vady žalobného návrhu, vady návrhu na vydanie predbežného opatrenia, vady odvolania alebo iné vady (a to konkrétne dňa 05. 12. 2005, dňa 12. 04. 2006, dňa 27. 06. 2008, dňa 21.06. 2011, dňa 01.12.2014).

Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovia svojím neodborným správaním zapríčinili, že sa spor od 02. 11. 2005 do 05. 03. 2008 viedol na miestne nepríslušnom súde a teda Okresný súd Bratislava 1 nemôže niesť zodpovednosť za to, že v období od 02. 11. 2005 do 05. 03. 2008 (t.j. 2 roky, 4 mesiace a 3 dni) sa viedol spor na Okresnom súde Bratislava II. Neodbornosť žalobcov spočívala najmä v nesprávnej voľbe príslušného súdu, v nesprávnom vypracovaní žalobného návrhu a v opomenutí uhradiť súdny poplatok za podanie žaloby. Uvedené skutočnosti z hľadiska zbytočných prieťahov zaťažujú žalobcov, ktorý svojím správaním a voľbou vhodných právnych prostriedkov (ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú kvalitu a efektivitu sporu) spôsobili zbytočné prieťahy v tomto konaní.

... Pokiaľ ide o obdobie od 06. 03. 2008 (kedy bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I) do 05. 09. 2014 (kedy Okresný súd Bratislava I vydal rozhodnutie vo veci samej), z hľadiska správania súdu, ale aj z hľadiska správania procesných strán je potrebné uviesť niekoľko časových rámcov:

Prvým časovým rámcom je obdobie od 06. 03. 2008 do 20. 05. 2014 (t.j. obdobie 6 rokov, 2 mesiace a 14 dní), kedy bola vo veci zákonnou sudkyňou ⬛⬛⬛⬛. Táto kolegyňa sa momentálne nachádza na Krajskom súde v Bratislave, avšak z etických dôvodov mi neprináleží hodnotiť postup a efektivitu kolegyne JUDr. Mališovej v uvedenom období. Je však potrebné uviesť, že navrhovateľ 1./ bol opätovne na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 24C/41/2008-51 zo dňa 27. 06. 2008 vyzvaný, aby odstránil vady žalobného návrhu. Za zmienku stojí aj úvaha, že ak by bol navrhovateľ 1./ od počiatku súdneho konania (t.j. od 02.11.2005) zastúpený advokátom, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa súdny spor viedol na Okresnom súde Bratislava I, na základe úplnej a bezvadnej žaloby, pričom v roku 2008 by bolo možné uvažovať aj o vydaní rozhodnutia vo veci samej. Namiesto toho, ako vyplýva z histórie súdneho spisu, sa súd musel ešte aj v roku 2008 vysporiadavať s nedostatkami žalobného návrhu, ktoré bránili riadnemu pokračovaniu vo veci. Dňa 18. 08. 2008 došla súdu žiadosť navrhovateľa 1./ o predĺženie lehoty na odstránenie vád žalobného návrhu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ tieto nedostatky neodstránil, súd na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008-55 zo dňa 17.02.2009 žalobný návrh ako nedôvodný odmietol. Dňa 19. 03. 2009 došlo súdu odvolanie navrhovateľa 1/ voči uzneseniu o odmietnutí žaloby, v rámci ktorého odstránil vady žalobného návrhu. V ďalšej etape súdneho konania sa súd musel vysporiadať s neuhradením súdnych poplatkov za podanie žalobného návrhu (dňa 27. 04. 2010) a za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia (dňa 21. 06. 2011) zo strany navrhovateľa 1/. Je viac než zrejmé, že ak by bol sťažovateľ kvalifikovane zastúpený advokátom a ak by riadne a včas uhradil príslušné súdny poplatky v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, súd by mohol efektívnejšie a rýchlejšie konať vo veci (§ 6) a sústrediť sa na zistenie skutkového stavu (§ 100 ods. 1 Obč. súd. por.) a teda nie na odstránenie elementárnych podmienok súdneho konania (§ 103 Obč. súd. por.), ktoré výrazným spôsobom spomaľovali celý priebeh súdneho konania, nie však z viny súdu.

Druhým časovým rámcom je obdobie od 21. 05. 2014 (kedy bola vec pridelená do oddelenia 17C - zákonnému sudcovi JUDr. René Miltákovi) do 05. 09. 2014 (kedy došlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej (t.j. obdobie 3 mesiacov a 15 dní). V tomto období som postupoval v súlade so zásadou, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 Obč. súd. por.), v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6 Obč. súd. por.). Vzhľadom na to, že na základe Dodatku č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2014 zo dňa 16.05.2014 mi bolo po kolegyni JUDr. Mališovej pridelených viac ako 500 nevybavených vecí, snažil som sa v predmetnej veci postupovať bez zbytočných prieťahov, pričom po naštudovaní veci a po nariadení pojednávania som s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 05. 09. 2014. Z hľadiska svojho profesionálneho správania a prístupu k tejto veci, nie som si vedomý toho, že by som v období od 21. 05. 2014 do 05. 09. 2014 spôsobil vo veci zbytočné prieťahy.

Tretím časovým rámcom, ktorý mal nemalý vplyv na priebeh súdneho konania, sú obdobia, kedy sa vec nachádzala na odvolacom súde (t.j. Krajskom súde v Bratislave) z dôvodu podania opravných prostriedkov procesnými stranami. Z histórie spisu vyplýva, že tomu tak bolo

a) v období od 30. 10. 2006 do 17. 10. 2007 (cca 1 rok) - kedy sa spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania navrhovateľom 1./ voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 50C/238/2005-34 zo dňa 21. 09. 2006, ktorým súd zastavil konanie voči navrhovateľom 2/ a 3./,

b) v období od 15. 12. 2011 do 13. 01. 2012 (cca 1 mesiac) - kedy sa spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania odporkyňami 1./ až. 3./ voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 24C/41/2008-81 zo dňa 30. 06. 2011, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie,

c) v období od 16. 01. 2013 do 31. 01. 2013 (t.j. 15 dní) - kedy sa spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania odporkyňou 1./ voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-162 zo dňa 25. 10. 2012, ktorým súd zamietol návrh odporkyne 1./ na zrušenie predbežného opatrenia,

d) v období od 23. 03. 2015 do 06. 10. 2016 (t.j. 1 rok, 9 mesiacov a 13 dní) - kedy sa spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania navrhovateľmi 1./, 2./ voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05. 09. 2014 a následného vrátenia spisu Okresnému súdu Bratislava I bez meritórneho vybavenia odvolania,

e) v období od 08. 06. 2017 do 12. 09. 2017 (t.j. 3 mesiace a 4 dni) - kedy sa spis nachádzal na odvolacom súde z dôvodu podania odvolania navrhovateľmi 1./, 2./ voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-240 zo dňa 05. 09. 2014 a následného vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/l 76/2017, ktorým došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

Pri sčítaní týchto období možno zistiť, že predmetný spis sa nachádzal na Krajskom súde v Bratislave viac ako 3 roky. Vzhľadom na to. že Okresný súd Bratislava I nemal vplyv na organizovanie, efektívnosť a procesný postup Krajského súdu v Bratislave, nemôže sťažovateľ tvrdiť, že Okresný súd Bratislava I spôsobil zbytočné prieťahy v konaní v obdobiach od 30. 10. 2006 do 17. 10. 2007, od 15. 12. 2011 do 13. 01. 2012, od 16.01.2013 do 31. 01. 2013, od 23. 03. 2015 do 06. 10. 2016 a od 08. 06. 2017 do 12.09.2017. Ak by eventuálne Ústavný súd SR zistil zbytočné prieťahy v týchto obdobiach, vždy možno sankcionovať len ten súd, ktorý- svojim nekonaním a neefektívnou činnosťou mohol spôsobiť zbytočné prieťahy v súdnom konaní a teda nie súd, v moci ktorého sa spis v danom období nenachádzal.

Ďalšou okolnosťou, ktorá mala vplyv na celkovú dĺžku súdneho konania bola najmä zmena civilného kódexu, kedy 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok kladie väčší dôraz na doručovanie vzájomných vyjadrení procesných strán aj v etape odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave bol nútený dňa 06. 10. 2016 vrátiť spis Okresnému súdu v Bratislave I s tým, aby súd prvej inštancie pred predložením veci odvolaciemu súdu vykonal všetky úkony, ktoré bolo potrebné vykonať v tejto fáze súdneho konania (§ 374 ods. 1 CSP). Zmena civilného kódexu a jeho pravidiel nemôže byť pripočítaná na ťarchu Okresného súdu Bratislava I, a ak z tohto dôvodu odvolací súd vrátil bez meritórneho vybavenia odvolania vec Okresnému súdu Bratislava I, súd prvej inštancie nemôže v tomto smere niesť zodpovednosť za zbytočné prieťahy v konaní.

Pokiaľ ide o obdobie od 05. 09. 2014 (kedy Okresný súd Bratislava I vydal rozhodnutie vo veci samej) do 13. 12. 2017 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/41/2008-240), z obsahu spisu vyplýva, že v tejto etape konania došlo k zmene civilného kódexu, kedy 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a taktiež v tejto etape sa súdny spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave - v období od 23. 03. 2015 do 06. 10. 2016 (t.j. 1 rok. 9 mesiacov a 13 dní) a v období od 08. 06. 2017 do 12. 09. 2017 (t.j. 3 mesiace a 4 dni). Ďalšou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na plynulosť vybavenia veci po vyhlásení rozsudku vo veci samej bolo to, že navrhovateľ 2./ nebol zastúpený právnym zástupcom, a teda pri podávaní odvolania sa dopustil toho, že odvolanie nemalo všetky náležitosti v zmysle § 205 ods. 1 Obč. súd. por., v dôsledku čoho musel súd navrhovateľa 2./ na základe uznesenia č. k. 24C/41/2008-265 vyzvať na odstránenie vád odvolania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ 2./ v období od 27. 10. 2014 (kedy došlo súdu odvolanie navrhovateľa 2./) do 23. 02. 2015 (kedy došlo súdu podanie navrhovateľa 2./, ktorým odstránil vady odvolania) spôsobil zbytočné prieťahy v konaní v trvaní cca 4 mesiace. Ďalším prieťahom, za ktorý nesú zodpovednosť navrhovatelia 1/ a 2./ je to, že pri podávaní odvolania nerešpektovali poplatkovú povinnosť, v dôsledku čoho bol súd nútený dňa 01. 12. 2014 vyzvať navrhovateľov 1./ a 2./, aby spoločne a nerozdielne uhradili súdny poplatok vo výške 199,- Eur. Tento súdny poplatok nebol zo strany navrhovateľov 1/ a 2./ doposiaľ uhradený (podobne ako súdny poplatok za podanie žalobného návrhu).

Zo strany žalovaných 1./ až 4./ nebolo z mojej strany zistené také správanie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní.

K správaniu navrhovateľov 1./ a 2./je potrebné ešte uviesť, že miestami vykazovalo prvky neštandardného a neetického správania. Z obsahu spisu, ako aj z vlastnej skúsenosti viem, že navrhovatelia mali vo zvyku a bez ohlásenia vstupovať do priestorov súdu, ktoré sú výhradne určené iba pre štátnych zamestnancov a teda nie pre verejnosť za účelom doručovania písomností, ktoré mali možnosť doručiť súdu prostredníctvom podateľne. Taktiež mali vo zvyku bez ohlásenia zaklopať na dvere spisovej kancelárie, pričom svojimi otázkami typu „či súd už vo veci rozhodol“ alebo „či už bola vec predložená Najvyššiemu súdu SR“ vyrušovali štátnych zamestnancov pri plnení pracovných povinností. Iné prekážky, ktoré by bránili plynulému vybaveniu veci neboli z mojej strane zistené. Nepriamou okolnosťou, ktorá má vplyv na efektívne vybavovanie nielen tohto spisu, ale aj ostatných veci bolo to, že najmä v období roka 2017 trpel Okresný súd Bratislava I nedostatkom civilných sudcov a to najmä z dôvodu kariérneho postupu iných kolegov na súd vyššej inštancie alebo z dôvodu nástupu kolegýň na materskú dovolenku.

Pokiaľ ide upovedomenie podpredsedu Okresného súdu Bratislava I o spôsobe vybavenia sťažnosti Spr. 2016/2017 zo dňa 06. 02. 2017, podľa môjho názoru predstavuje dostatočnú morálnu satisfakciu vo vzťahu k právu žalobcov 1./ a 2./ na konanie bez zbytočných prieťahov.

Taktiež dávam do pozornosti upovedomenie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I o spôsobe vybavenia sťažnosti 1 SprV/62/2018 zo dňa 20. 03. 2018, na základe ktorého vyhodnotila opätovnú sťažnosť sťažovateľa zo dňa 25. 01. 2018 na prieťahy v konaní ako nedôvodnú...»

3.3 Sťažovatelia prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na uvedené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a zákonného sudcu nereagovali, ústavnému súdu listom z 10. októbra 2018 iba oznámili:

„Dňa 08.10.2018 bola právnemu zástupcovi sťažovateľov doručená výzva Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod spisovou značkou č. II. ÚS 347/2018 s č.k. II. ÚS 347/2018- 50 zo dňa 02.10.2018 a sťažovatelia k nej uvádzajú nasledovné:

1.) Sťažovatelia sa pridržiavajú všetkých svojich písomných vyjadrení a predložených dôkazov.

2. ) Sťažovatelia uvádzajú, že netrvajú na verejnom pojednávaní v predmetnej veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá je uvedená v bode I/3.2 tohto nálezu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa spornými nestali, keďže ani sťažovatelia vo svojom stručnom vyjadrení nemali námietky proti takto opísanému skutkovému stavu. Rovnaké relevantné skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu súvisiaceho spisu, preto pri posudzovaní napadnutého konania z týchto vychádzal, avšak opomenul duplicitné opísanie týchto úkonov.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní „o určenie neplatnosti darovacej zmluvy“ vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2008 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov (ako navrhovateľov) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. II. ÚS 26/95).

10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto občianskoprávneho konania nebola podľa jeho názoru závislá od skutkovej alebo právnej zložitosti veci. Napokon skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdila ani predsedníčka okresného súdu, ale ani zákonný sudca.

10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod I/3.2 tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého konania prispeli aj samotní sťažovatelia najmä tým, že podali nekvalifikovaný návrh, a preto museli doplňovať, upresňovať predmet žalobného návrhu. V týchto súvislostiach už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02). Na uvedené správanie sťažovateľov nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Okrem uvedeného možno konštatovať, že sťažovatelia opakovane využili možnosť podať opravné prostriedky a návrhy (napr. na vydanie predbežných opatrení) podľa v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Civilného súdneho poriadku, avšak využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (mutatis mutandis I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv na podanie procesných návrhov a opravných prostriedkov teda sťažovatelia neprispeli svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak museli si byť vedomí toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v ich veci.

10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie predmetného konania – a to iba na Okresnom súde Bratislava I – viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané, a to napriek tomu, že spis sa približne šesť mesiacov nachádzal odôvodnene na odvolacom súde, pričom toto obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu, a tiež napriek tomu, že v postupe okresného súdu nie sú významnejšie nečinnosti okrem kratšieho obdobia, napr. v období od 31. januára 2013 do 15. júla 2013 (približne pol roka).

Ústavný súd však v súlade so svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci opakovane neefektívne činný v prvom rade v období od 1. júla 2009 do 21. júna 2011 (takmer dva roky), keď vo veci okrem výziev (na zaplatenie súdnych poplatkov a odstránenie vád návrhu na vydanie predbežného opatrenia) nevykonal žiadne efektívne úkony a keď „neúspešne“ predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku. Krajský súd však musel vrátiť spis „bez meritórneho vybavenia odvolania a to na ďalší procesný postup (doručovanie doplneného odvolania ostatným stranám sporu na vyjadrenie)“, a tak uplynulo bez efektívnych úkonov takmer poldruharočné obdobie od 23. marca 2015 do 6. októbra 2016 a spis musel byť napokon znovu predložený krajskému súdu na rozhodovanie o odvolaní. Za týchto okolností aj uvedenú neefektívnu činnosť bolo treba pričítať na vrub okresnému súdu, pretože toto obdobie uplynulo neefektívne, k čomu prispel okresný súd svojou nesprávnou a nesústredenou činnosťou, pričom uvedená neefektívna činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu je v kontexte 6 rokov trvania napadnutého konania iba na okresnom súde ničím neospravedlniteľná, pretože počas minimálne troch rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenému postupu došlo predovšetkým v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu. Ústavný súd pritom už opakovane uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

11. Vzhľadom na to, že 5. septembra 2014 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 24 C 41/2008-240, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. decembra 2017, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať aj finančné zadosťučinenie každému v sume po 15 000 € „ako čiastočné odškodnenie za majetkovú ujmu a nemajetkovú aj psychickú ujmu a za nemožnosť užívať 6 rokov svoj vlastný majetok: rodičovský rodinný dom, v ktorom prežili detstvo“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané každému z nich v sume po 1 500 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody (napr. II. ÚS 67/03), ako aj na správanie sťažovateľov v napadnutom konaní pred okresným súdom (bod II/10.2 nálezu) a taktiež na skutočnosť, že napadnuté konanie bolo medzičasom právoplatne skončené.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva účelne vykonané úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 30. júna 2017). Za dva úkony vykonané v roku 2017 patrí odmena v sume dvakrát po 147,33 € a režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali spolu s režijným paušálom sumu 312,34 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 156,17 €. V prípade dvoch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby celkovú sumu 312,34 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričom k uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 62,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 374,80 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2019