znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 347/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť I. H., B., t. č. vo výkone trestu L., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2013 doručená sťažnosť I. H., B., t. č. vo výkone trestu L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len „ústava“)   postupom Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Pp 46/2012.

Zo sťažnosti a zo zapožičaného na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 vyplýva, že sťažovateľ je na základe rozsudku Okresného   súdu   Bratislava   I sp.   zn.   5   T   50/2008   zo   7.   septembra   2011   v spojení s rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn.   1   To   167/2011   z 8.   februára   2012 vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého o podmienečné prepustenie požiadal podaním z 10. februára 2012.

Pretože do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd o   žiadosti sťažovateľa o podmienečné   prepustenie   z výkonu   trestu   odňatia   slobody   nerozhodol,   je   sťažovateľ presvedčený, že v tejto veci došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ svoje tvrdenia odôvodnil takto:„Dňa   13. 2. 2012   som podal žiadosť   o p.   p.   Po   štyroch...   mesiacoch mi ÚVTOS a ÚVV – L. vypracoval na moju osobu hodnotenie. Následne bolo hodnotenie predložené na OS Piešťany, ktorý do dnešného dňa nevytýčil pojednávanie o p. p.

Toto konanie, resp. nekonanie je neprimerane dlhé, resp. nebola dodržaná daná zákonná lehota do kedy má súd o takomto návrhu rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 415 Tr. poriadku je táto lehota 60 – dní.

Mám za to, že ide o úmyselný prieťah v konaní. Na danom podklade preto žiadam Ústavný súd SR, aby po oboznámení sa s rozhodnutím, resp. odpoveďou OS Piešťany na moju   žiadosť,   ktorú   posielam   ako   dôkaz,   vyslovil   názor,   že   moje   práva   boli   porušené a následne prikázal OS Piešťany, aby učinil nápravu, resp. (prepustil ma na p. p. alebo zaplatil   odškodné).   Následne   žiadam,   aby   bolo   OS   Piešťany   zakázané   ďalej   porušovať práva mojej osoby.“

Sťažovateľ   zároveň   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže... zakázať   pokračovanie   v   porušovaní   základných   práv   a   slobôd   alebo   ľudských   práv a základných slobôd...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy postupom   okresného súdu v konaní o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vedenom pod sp. zn. 2 Pp 46/2012.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd vzhľadom na povahu označeného základného práva požiadal okresný súd o zapožičanie súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 2 Pp 46/2012, z ktorého zistil takýto priebeh konania vo veci:

Okresnému súdu Bratislava I bola 15. februára 2012 doručená žiadosť sťažovateľa o podmienečné   prepustenie   z   výkonu   trestu   odňatia   slobody.   Na   základe   požiadavky Okresného súdu Bratislava I na hodnotenie osoby sťažovateľa Ústav na výkon väzby B. 13. marca 2012 oznámil, že sťažovateľ bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v L. Táto okolnosť bola podnetom na zaslanie súdneho spisu Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Stalo sa tak 10. mája 2012, avšak 29. mája 2012 Okresný súd Trnava postúpil označenú vec z dôvodu miestnej príslušnosti na vybavenie okresnému súdu.Okresný súd 21. júna 2012 vykonal lustráciu osoby sťažovateľa v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže, zároveň požiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody L. o zaslanie hodnotenia sťažovateľa a 4. júla 2012 vyžiadal tzv. základný súdny spis (konanie, v ktorom bol odsúdený) sp. zn. 5 T 50/2008 od Okresného súdu Bratislava I, ktorý ale 20. júla 2012 oznámil, že tento trestný spis nemôže poslať, pretože sa nachádza na Ministerstve spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   navyše   bol   vo   veci   nariadený   termín   hlavného pojednávania na 10. september 2012.

Ústav   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   L.   31.   júla   2012   zaslal   okresnému   súdu hodnotenie   osoby   sťažovateľa,   v   závere   ktorého   uviedol,   že „odsúdený   nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúčam podmienečné prepustenie z výkonu testu“.

Okresný súd vzhľadom na potrebu nahliadnutia do súdneho spisu sp. zn. 5 T 50/2008 12. septembra 2012 opätovne žiadal Okresný súd Bratislava I o jeho urgentné zaslanie.Okresný súd Bratislava I však 19. a 26. septembra 2012 oznámil, že žiadaný súdny spis   nemôže   zaslať   z   dôvodu,   že   vo   veci   nebolo   rozhodnuté   a   je   nariadený   termín pojednávania na 11. október 2012.

Okresný súd žiadosťami z 30. novembra 2012, 4. januára 2013, 30. januára 2013 a 27. februára 2013 opakovane žiadal Okresný súd Bratislava I o zaslanie súdneho spisu sp. zn. 5 T 50/2008, avšak na všetky žiadosti dostal negatívnu odpoveď v tom zmysle, že v označenej trestnej veci je nariadené hlavné pojednávanie (na termíny 10. december 2012, 24. január 2013, 25. február 2013, 28. marec 2013).

Dňa 11. februára 2013 okresný súd vyžiadal odpis registra trestov sťažovateľa.

Vyšší súdny úradník okresného súdu 25. marca 2013 spísal úradný záznam, z ktorého vyplýva:

„Dňa   25.   3.   2013   bol   vyšším   súdnym   úradníkom   dopytovaný   Okresný   súd Bratislava I...   na   výsledok   hlavného   pojednávania   5   T/50/2008.   Tajomníčka   senátu nevedela výsledok hlavného pojednávania a uviedla, že výsledok oznámi najneskôr 28. 3. 2013, keď sa dostane k spisu. Ďalej bolo zistené, že odsúdený je toho času na vyšetrovacích úkonoch v ÚVTOS N.

Následne bol dňa 25. 3. 2013 vyšším súdnym úradníkom dopytovaný ÚVTOS N... na kontrolu   údajov   v   osobnom   spise   odsúdeného,   avšak   administratívnym   oddelením   bolo oznámené, že odsúdený bude na druhý deň ráno dňa 26. 3. 2013 eskortovaný do ÚVV B. nakoľko má 28. 3. 2013 konanie na Okresnom súde Bratislava I. a informácie z osobného spisu odsúdeného momentálne poskytnúť nevedia...“

Dňa   26.   marca   2013   súdna   tajomníčka   Okresného   súdu   Bratislava   I   e-mailom oznámila vyššiemu súdnemu úradníkovi okresného súdu, že sťažovateľ „7. 9. 2011 bol odsúdený za § 20 k 188/1, 2, § 145/1, 2, § 294/1, 2 a 352/1 na trest OS v trvaní 24 rokov,

8. 2. 2012 KS BA zrušil I. st. rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie čo sa týka §§ 20 k 188/1, 2 a 145/1, 2 a súčasne mu uložil trest OS v trvaní 6 rokov a 6 mes. za §§ 294/1, 2 a 352/1, avšak chybou vtedajšej asistentky so STA bolo zapísané len zrušenie rozsudku, uloženie trestu nie.

... Takže ods. zrejme žiada o PP z vyššie uvedeného 6,5 ročného trestu, do ktorého mu bola započítaná väzba v trvaní 4 roky, 5 mes. a 2 dni...

... na H. je vydaný medzinárodný zatykač Župným súdom Veszprém (Maďarsko). KS Bratislava uznesením zo dňa 3. 7. 2009 pod sp. zn. 4 Ntc 2/2009 rozhodol, že tento EZR sa vykoná a súčasne odložil jeho výkon do právoplatného skončenia našej veci 5 T/50/2008 pre   tr.   čin   vraždy.   Ods.   by   následne   mal   byť   vydaný   do   Maďarska.   V   prípade podmienečného   prepustenia   odsúdeného   treba   kontaktovať   KS   Bratislava,   ktorý   koná ohľadne EZR!!!

Spis Vám nezapožičiame, nové pojednávanie je vytýčené na 28. 3. 2013.“.

Asistentka okresného súdu sa 5. apríla 2013 e-mailom informovala na Okresnom súde   Bratislava   I   o   stave   konania   po   hlavnom   pojednávaní   nariadenom   na   28.   marec 2013 a následne 3. mája 2013 tak urobila aj súdna tajomníčka okresného súdu, keď rovnako e-mailom žiadala Okresný súd Bratislava I o informáciu o stave konania vedeného pod sp. zn. 5 T 50/2008 po pojednávaní nariadenom na 29. apríl 2013. Túto informáciu súdna tajomníčka okresného súdu e-mailom urgovala 13. mája 2013. Asistentka Okresného súdu Bratislava   I   e-mailom   oznámila,   že   označená   trestná   vec   nebola   skončená   a   hlavné pojednávanie   nariadené   na   29.   apríl   2013   bolo   odročené   na   1.   jún   2013   z   dôvodu neprítomnosti svedka.

Súdna   tajomníčka   okresného   súdu   14.   mája   2013   e-mailom   požiadala   asistentku Okresného súdu Bratislava I o zapožičanie súdneho spisu sp. zn. 5 T 50/2008 do termínu hlavného pojednávania nariadeného na 1. jún 2013, čomu bolo vyhovené.

Dňa   17.   mája   2013   bolo   okresnému   súdu   oznámené,   že   v   trestnej   veci   vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 5 T 50/2008 bol termín hlavného pojednávania nariadený na 3. jún 2013. Okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 (konanie o žiadosti   o podmienečné   prepustenie   z výkonu   trestu   odňatia   slobody)   nariadil   verejné zasadnutie   na   29.   máj   2013,   o čom   upovedomil   príslušnú   prokuratúru.   Sťažovateľa predvolal a požiadal o jeho eskortovanie na verejné zasadnutie.

Z úradného záznamu okresného súdu z 23. mája 2013 vyplýva: „V trestnej veci ods. I. H... súd musel zrušiť eskortu odsúdeného na deň 29. 05. 2013, nakoľko sudca Okresného súdu Bratislava I.,... má vytýčený termín verejného zasadnutia... na deň 03. 06. 2013. Z tohto dôvodu nebude možné eskortovať odsúdeného do Piešťan, nakoľko sa teraz nachádza na vyšetrovacích úkonoch v ÚVTOS B., a do termínu verejného zasadnutia OS Bratislava I., do 03. 06. 2013 tam zotrvá.

Sudca Okresného súdu Bratislava I. bol požiadaný o zrušenie eskorty v jeho veci a umožnenie eskorty odsúdeného na Okresný súd Piešťany, na čo uviedol, že v žiadnom prípade   rušiť   eskortu   nebude   a   žiada   po   Okresnom   súde   Piešťany   vrátenie   ich   spisu 5 T/50/2008, ktorý nám zapožičali...“

Vzhľadom   na uvedené okresný súd 23. mája 2013 zrušil   eskortu   sťažovateľa na verejné zasadnutie nariadené na 29. máj 2013, ktoré takisto zrušil.

Z prehľadu   úkonov   vykonaných   vo   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 2 Pp 46/2012 vyplýva, že sa skutočne o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nerozhodlo v čase, ktorý by za iných okolností bolo možné považovať za primeraný, a nebola ani dodržaná zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok) ustanovená lehota 60 dní (§ 415 ods. 3 Trestného poriadku) na rozhodnutie o takomto návrhu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   však   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   daného konkrétneho   prípadu   nemožno   konštatovať   kvalifikované   zbytočné   prieťahy   v postupe okresného   súdu   tak,   aby   to   signalizovalo   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z prehľadu uvedených procesných úkonov vyplýva, že okresný súd v predmetnej veci konal, reagoval na vzniknutú situáciu a v jeho postupe ústavný súd nezistil žiadne obdobie   nečinnosti,   ktoré   by   kvalitatívne   mohlo   spôsobiť   porušenie   sťažovateľom označeného základného práva. Okresný súd hneď ako mu bola vec – žiadosť sťažovateľa o podmienečné   prepustenie   z výkonu   trestu   odňatia   slobody   –   doručená,   pristúpil   k jej prerokovaniu.   Z príslušného   ústavu   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   vyžiadal   materiály nevyhnutné na rozhodnutie.   Rovnako   pristúpil   k zadováženiu   potrebného súdneho   spisu z tzv.   základného   konania,   v ktorom   bol   sťažovateľovi   trest   odňatia   slobody,   z ktorého o podmienečné   prepustenie   žiadal,   uložený.   Napriek   opakovanej   snahe   okresného   súdu súdny   spis   Okresného   súdu   Bratislava   I vedený   pod   sp.   zn.   5   T   50/2008   nevyhnutý na posúdenie veci nebolo možné pre konanie vedené pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 zabezpečiť, a to z dôvodov, ktoré nemožno považovať za neprimerané. Vo veci sp. zn. 5 T 50/2008 naďalej   aktívne   prebieha   trestné   konanie   a časté   nariaďovanie   hlavného   pojednávania bránilo predloženiu spisu na rozhodnutie o podmienečnom prepustení sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody. Ak v konečnom dôsledku aj bol okresnému súdu trestný spis vedený Okresným súdom Bratislava I k dispozícii, iná objektívna skutočnosť zabránila vykonaniu verejného   zasadnutia   nariadeného   na   29.   apríl   2013   na   účely   rozhodnutia   o žiadosti sťažovateľa (išlo opäť o úkony základného konania).

V otázke nevyhnutnosti predloženia súdneho spisu sp. zn. 5 T 50/2008 ku konaniu o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vedenej pod sp. zn. 2 Pp 46/2012 ústavný súd nevzhliada žiadnu pochybnosť, a to aj s prihliadnutím na ustálenú prax všeobecných súdov, podľa ktorej bez preštudovania základného trestného spisu nemožno zodpovedne posúdiť ani závažnosť trestnej činnosti, ani stupeň prevýchovy odsúdeného. V prípade sťažovateľa je táto okolnosť o to podstatnejšia, že hodnotenie jeho osoby príslušným ústavom na výkon trestu odňatia slobody vyznievalo v jeho neprospech.

Pokiaľ   ide   o nedodržanie   60-dňovej   lehoty   uvedenej   v   §   415   ods.   3   Trestného poriadku na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia   slobody,   ústavný   súd   podotýka,   že   ide   o poriadkovú   lehotu,   ktorej   prekročenie so sebou nemôže prinášať žiadne hmotnoprávne účinky a bez ďalšieho samo osebe nemôže predstavovať ani zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože toto základné právo má, prirodzene, inú podstatu ako   poriadkové   lehoty   upravené   procesno-právnymi   predpismi,   preto   ich   nedodržanie automaticky nespôsobuje zásah do základného práva.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).  

S   ohľadom   na   tieto   skutočnosti   a s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   daného preskúmavaného prípadu preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval bez ďalšieho ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad   rámec   ústavný   súd   poznamenáva,   že   pokiaľ   sťažovateľ   namietal   porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy aj postupom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody L. (zo sťažnosti táto skutočnosť presvedčivo nevyplýva), aj táto námietka sa javí ako zjavne neopodstatnená. Úloha   Ústavu   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   L.   v tejto   záležitosti   spočívala   iba   vo vypracovaní hodnotenia osoby sťažovateľa, ktoré tento ústav zaslal okresnému súdu na jeho žiadosť z 21. júna 2012. Dňa 31. júla 2012 bolo hodnotenie sťažovateľa okresnému súdu už doručené.   Je   evidentné,   že   Ústav   na výkon   trestu   odňatia slobody   L. sa   v predmetnom konaní nedopustil zbytočných prieťahov, preto by ústavný súd musel sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť (okrem tohto aj z dôvodu, že v tomto konaní za postup Ústavu na výkon trestu odňatia slobody L. zodpovedal okresný súd, pretože on viedol konanie o žiadosti sťažovateľa).

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať   sa   jeho   ďalšími   požiadavkami,   rozhodovanie   o ktorých   bolo   podmienené vyslovením   porušenia   základného   práva   alebo slobody   (čl.   127   ods.   2   ústavy),   k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2013