znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 347/08-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť L. K. a A. K., obaja bytom P., zastúpených advokátom JUDr. M. J., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1145/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. K. a A. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. novembra 2007 doručená sťažnosť L. K. a A. K. (ďalej len „sťažovateľka“), obaja bytom P. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1145/01.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp. zn. 14 C 1145/01   sa   žalobou   podanou   13.   decembra   2001   žalobcovia   domáhajú   voči sťažovateľom „určenia   vlastníckeho   práva“ k spornej   nehnuteľnosti.   Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že náprava nimi tvrdeného porušenia označených práv zaručených v ústave a dohovore nebola okresným súdom zjednaná ani po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý ju listom sp. zn. Spr. 2083/07 z 30. októbra 2007 vyhodnotil   ako „nedôvodnú“.   Podľa   tvrdení   sťažovateľov   okresný   súd   koná   v ich   veci so zbytočnými   a neodôvodnenými prieťahmi,   čím   sa   predlžuje stav ich   právnej   neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: „Aj napriek tomu, že od začatia konania doposiaľ uplynulo takmer 6 rokov, nie je vo veci právoplatne rozhodnuté, čím naša právna neistota pretrváva. Naša prejednávaná vec sa od podania žaloby dňa 13. decembra 2001 dodnes nachádza na súde 1. stupňa, kde nedošlo za obdobie takmer 6 rokov k vyhláseniu meritórneho rozsudku. Vzhľadom na tento stav   prihliadnuc   tiež   na   to,   že   vo   veci   nebolo   ani   ukončené   dokazovanie,   nedá   sa predpokladať kedy by mohlo dôjsť k právoplatnému ukončeniu tohto konania. Uvedený stav je pre nás neznesiteľný. Sťažovatelia nepociťujú, že by spôsobovali prieťahy vo veci samej, naopak, sú riadne zastúpení advokátom, na pojednávaniach sa prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňujú, na výzvy súdu riadne a včas reagujú a snažia sa byť s konajúcim súdom   maximálne   súčinní.   Je   v   záujme   sťažovateľov,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie právoplatne ukončená, aby obdobie ich právnej neistoty pominulo.“

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovatelia   žiadajú,   aby   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie konanie ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/1145/2001 porušil základné právo L. K. a A. K., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa ich vec prejednala v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Prikazuje Okresnému súdu Košice-okolie konať bez zbytočných prieťahov.

3.   L.   K.   a A.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   a   to   každému sťažovateľovi v sume 120.000 Sk, ktoré je im Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   L.   K.   a A.   K.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v celkovej   sume 10.216 Sk,   ktorú   je   Okresný   súd   Košice-okolie   povinný   im   vyplatiť   na   účet   advokáta JUDr. M. J. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či v konaní vedenom okresným súdom   pod   sp.   zn.   14   C   1145/01   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľov   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť   je   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia   označeného   základného práva alebo slobody,   reálnosť ktorej   by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

V súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1145/01 ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil tento priebeh a stav označeného konania: Žalobou podanou 13. decembra 2001 sa žalobcovia domáhali, aby bolo rozhodnuté, že   sťažovatelia   nie   sú   vlastníkmi   sporných   nehnuteľností,   ktoré   mali   nadobudnúť   do vlastníctva vydržaním. Okresný súd zaslal žalobu na vyjadrenie sťažovateľom 8. októbra 2002 a sťažovatelia sa vyjadrili 5. novembra 2002. Následne na základe výzvy okresného súdu z 31. januára 2003 sa žalobcovia vyjadrili k stanovisku sťažovateľov 18. marca 2003 a súčasne žiadali, aby okresný súd nenariaďoval pojednávanie v období od apríla 2003 do novembra 2003 z dôvodu hospitalizácie ich právnej zástupkyne.

Okresný súd 2. decembra 2003 nariadil pojednávanie na 7. január 2004, ktoré bolo po   vypočutí   účastníkov   odročené   na   3.   marec   2004   za   účelom   predvolania   svedkov a predloženia   listinných   dôkazov,   ktoré   sťažovatelia   predložili   27.   februára   2004. Pojednávanie 3. marca 2004 bolo po vypočutí predvolaných svedkov odročené na 5. máj 2004   s tým,   aby   žalobcovia   v dostatočnom predstihu   predložili okresnému súdu   listinné dôkazy, „ako aj písomné stanovisko k zmenenému návrhu“ tak, aby ho okresný súd mohol ešte pred pojednávaním zaslať sťažovateľom.

Podaním   osobne   doručeným   okresnému   súdu   4.   mája   2004   sťažovateľka   žiadala odročiť pojednávanie nariadené na 5. máj 2004, pretože po nahliadnutí do spisu zistila, že žalobcovia   nepredložili   listiny,   ktorých   predloženie   im   bolo   uložené   na   poslednom pojednávaní. Pojednávanie 5. mája 2004 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené na neurčito. Následne okresný súd výzvou z 13. mája 2004 vyzval žalobcov, aby do 10 dní predložili   listinné   dôkazy   a upravili   žalobný   petit   tak,   ako   im   to   bolo   uložené   na pojednávaní 3. marca 2004. Žalobcovia 16. augusta 2004 oznámili okresnému súdu, že mienia upraviť okruh „aktívne legitimovaných účastníkov“ s tým, že upravenú žalobu zašlú do   30   dní,   avšak 17.   decembra 2004 žalobcovia žiadali o predĺženie   lehoty na úpravu žaloby a napokon žalobu upravili až 10. mája 2005, pričom žiadali, aby okresný súd určil, že sporné nehnuteľnosti patria do vlastníctva ich právnych predchodcov.

Okresný súd uznesením z 1. júna 2005 pripustil zmenu žaloby a 8. novembra 2005 nariadil pojednávanie na 18. január 2006, pričom pred jeho konaním právna zástupkyňa žalobcov   žiadala   o jeho   odročenie   z dôvodu   kolízie   pojednávaní,   a napokon   bolo   toto pojednávanie odročené na 22. marec 2006.

Pojednávanie 22. marca 2006 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené na 24. máj 2006, pričom právna zástupkyňa sťažovateľov 14. marca 2006 ospravedlnila svoju neprítomnosť   a neprítomnosť   sťažovateľov   z dôvodu   kolízie   pojednávaní   a z toho   istého dôvodu   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   17.   mája   2006   žiadala   odročiť   aj   nasledujúce pojednávanie   nariadené   na   24.   máj   2006,   ktoré   bolo   napokon   z dôvodu   neprítomnosti účastníkov odročené na 13. júl 2006. Aj pojednávanie 13. júla 2006 bolo na žiadosť právnej zástupkyne žalobcov z dôvodu kolízie pojednávaní odročené, a to na 4. október 2006. Pojednávanie 4. októbra 2006, ktorého sa zúčastnili právne zástupkyne obidvoch sporových   strán,   bolo   odročené   na   30.   november   2006   s tým,   že   právna   zástupkyňa žalobcov   upresní   číslo   spornej   parcely,   pretože   bola   prečíslovaná   v rámci   konania o registri   obnovenej   evidencie   pozemkov   (ROEP).   Aj   pojednávanie   nariadené   na   30. november 2006 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené na neurčito, pričom ešte predtým,   29. novembra   2006,   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   ospravedlnila   svoju neprítomnosť   a neprítomnosť   sťažovateľov   na   pojednávaní   a súčasne   toto   pojednávanie žiadala odročiť z dôvodu, že stále nedostali od žalobcov upravený petit tak, ako sa zaviazali na pojednávaní zo 4. októbra 2006.

Dňa 3. apríla 2007 nariadil okresný súd pojednávanie na 10. máj 2007, avšak 9. mája   2007   právna   zástupkyňa   žalobcov   z dôvodu   práceneschopnosti   žiadala   zrušil nariadený termín pojednávania a súčasne písomným podaním ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní aj právna zástupkyňa sťažovateľov, takže pojednávanie 10. mája 2007 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené na 27. jún 2007. Aj pojednávanie 27. júna 2007 bolo z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupkýň odročené   na   neurčito   s tým,   že   účastníci   budú   predvolaní „pod   hrozbou   pokuty a predvedenia“.

Podaním doručeným okresnému súdu 24. augusta 2007 žalobcovia upresnili okruh pasívne   legitimovaných   účastníkov   konania,   pričom   uznesením   z   28.   septembra   2007 okresný   súd   pripustil   rozšírenie   okruhu   žalovaných   (spolu   so   sťažovateľmi   na 25 žalovaných). Výzvou z 24. októbra 2007 vyzval okresný súd právnu zástupkyňu žalobcov, aby   oznámila   aktuálnu   adresu   Karola   Kohúta   (jeden   zo   žalovaných),   pretože   na   ňou uvedenej adrese je „neznámy“. Po reakcii žalobcov na predmetnú výzvu 31. októbra 2007 a po   tom,   ako   4.   januára   2008   nadobudlo   právoplatnosť   uznesenie   o rozšírení   okruhu žalovaných, okresný súd 6. februára 2008 nariadil pojednávanie na 20. marec 2008, ktoré bolo po vypočutí prítomných účastníkov odročené na 7. máj 2008 za účelom predvolania neprítomných účastníkov (žalovaní v 4. – 19., v 21. – 23. rade). Pojednávanie 7. mája 2008 však   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   odročené   na   18.   jún   2008   za   účelom   ich opätovného predvolania,   pričom 5.   mája   2008   právna   zástupkyňa sťažovateľov žiadala z dôvodu práceneschopnosti toto pojednávanie odročiť. Nasledujúce pojednávanie 18. júna 2008   bolo   po   vypočutí   prítomných   účastníkov   odročené   na   16.   júl   2008   za   účelom predvolania neprítomných účastníkov (sťažovateľ a žalovaní v 5. – 25. rade) a z tohto istého dôvodu, ako aj z dôvodu predvolania navrhovaných svedkov bolo pojednávanie 16. júla 2008 odročené na 24. september 2008.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že z uvedeného prehľadu procesných úkonov okresného súdu v napadnutom konaní je zrejmé, že sťažovatelia (v procesnom postavení žalovaných)   sa   o   existencii   napadnutého   súdneho   konania   vedeného   pod   sp. zn. 14 C 1145/01 dozvedeli, až keď im bola doručená výzva okresného súdu z 8. októbra 2002, aby sa vyjadrili k žalobe. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia sa mohli domáhať svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej veci v primeranej lehote najskôr odo dňa, keď im bola doručená žaloba na vyjadrenie, pretože až vtedy sa dozvedeli o existencii napadnutého konania. Sťažovatelia do momentu, kým im nebola okresným súdom doručená žaloba na vyjadrenie, ani nevedeli, že sú účastníci konania, a preto ústavný súd obdobie pred doručením žaloby nepovažuje za obdobie,   v   ktorom   by   bolo   relevantne   možné   hodnotiť   a skúmať   otázku   zbytočných prieťahov v konaní vo vzťahu k sťažovateľom a porušeniu ich práv (napr. IV. ÚS 132/03, IV. ÚS 248/05, II. ÚS 247/06, II. ÚS 264/07).

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov je zrejmé, že spomalenie konania možno pripísať aj na vrub samotných sťažovateľov, keď z 15 nariadených pojednávaní zmarili v dôsledku   svojej   neprítomnosti   a neprítomnosti   ich   právnej   zástupkyne   celkovo 7 pojednávaní (5. mája 2004, 22. marca 2006, 24. mája 2006, 30. novembra 2006, 10. mája 2007, 27. júna 2007 a 7. mája 2008). Je síce nepochybné, že v prevažnej väčšine uvedených pojednávaní (5) právna zástupkyňa sťažovateľov ospravedlnila svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť   sťažovateľov   najmä   z dôvodu   kolízie   pojednávaní   alebo   z dôvodu   jej práceneschopnosti,   avšak   táto   skutočnosť   nemôže   byť   pripísaná   okresnému   súdu   pri hodnotení   plynulosti   jeho   procesného   postupu.   Navyše   svoju   neprítomnosť   sťažovatelia a ich právna zástupkyňa neospravedlnili na pojednávaní nariadenom na 27. jún 2007.

Okrem toho podľa zistenia ústavného súdu plynulosti postupu okresného súdu bránil častokrát aj postup žalobcov, ktorí nereagovali na výzvy okresného súdu v primeraných lehotách,   a tiež   v dôsledku   ich   neprítomnosti   a ich   právnej   zástupkyne   zmarili   7 pojednávaní   (18.   januára   2006,   22.   marca   2006,   24.   mája   2006,   13.   júla   2006,   30. novembra 2006, 10. mája 2007 a 27. júna 2007).

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd na základe uvedeného prehľadu procesného   postupu   okresného   súdu   dospel   k záveru,   že   aj   keď   by   bolo   možné   vyčítať okresnému súdu neefektívnosť v súvislosti s jeho málo nástojčivým postupom voči žalobcom pri ich reakcii na výzvu okresného súdu z 13. mája 2004, aby upravili žalobný petit, predsa len v postupe okresného súdu možno jednoznačne konštatovať prieťah v konaní zavinený okresným súdom iba v čase od 1. júna 2005, keď okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby,   do   8.   novembra   2005,   keď   okresný   súd   nariadil   pojednávanie,   t. j. viac   ako   5 mesiacov.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie práva zaručeného v tomto článku, ale sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Vzhľadom   na   zistenie   ojedinelého   prieťahu   v postupe   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 1145/01, ako aj vzhľadom na prieťahy spôsobené samotnými sťažovateľmi,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo výroku   tohto   rozhodnutia,   a rozhodnutie   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia a trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008