znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 347/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E. Č., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Zvolen v konaniach vedených pod sp. zn. 15 C 262/04, sp. zn. 13 C 172/04 a sp. zn. 9 C 262/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Č. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. septembra 2006   doručené   podanie   E.   Č.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. D. Š., B., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva   podľa   čl.   48   ods.2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Okresného   súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaniach   vedených   pod   sp. zn. 15 C 262/04,   13   C   172/04   a 9   C   262/04   o   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o úpravu užívania spoločných nehnuteľností a určenie náhrady   za   užívanie   spoluvlastníckeho   podielu,   ako   aj   o   zaplatenie   108 000   Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Sťažovateľka   je   spoluvlastníčkou   v podiele   7/12   nehnuteľnosti   nachádzajúcej   sa v k. ú. D. zapísanej na Katastrálnom úrade v B., Správa katastra K., na LV č. 527, ako rodinný   dom   súp.   č.   90   na   parc.   č.   KNC   399/6,   sťažovateľka   je   tiež   spoluvlastníčkou v podiele 5/12 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú.   D.   zapísaných na Katastrálnom úrade v B., Správa katastra K. na LV č. 318, ako parc. č. KN 399/6 - zastavané plochy a nádvoria   o výmere   176   m2,   parc.   č. KN 399/7   zastavané   plochy   a nádvoria   o výmere 18 m2, parc. č. KN 399/8 v častiach záhrady o výmere 415 m2, záhrady o výmere 961 m2, vodné plochy o výmere 13 m2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 566 m2, parc. č. KN 399/9 záhrady o výmere 458 m2.

1. Sťažovateľka doručila Okresnému súdu vo Zvolene dňa 2. 12. 2004 návrh na začatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých   je   spoluvlastníčkou   z dôvodu,   že   nebolo   možné   mimosúdne   vec   vyriešiť   so spoluvlastníčkou   S.   Š.,   bytom   T.,   sestrou   sťažovateľky,   ktorá   predmetné   nehnuteľnosti v celku   užíva   pre   svoje   potreby.   Sťažovateľka   zároveň   podaným   návrhom   žiadala   súd o oslobodenie od platenia súd poplatkov, z dôvodov že ju k tomu oprávňovali jej osobné a majetkové pomery. Predmetné konanie prebieha na Okresnom súde vo Zvolene pod č. k. 15 C 262/04. Okresný súd vo Zvolene uznesením č. k. 15 C 262/04-60 zo dňa 1. 3. 2005 sťažovateľke   priznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   v celom   rozsahu.   Uznesením Okresného súdu vo Zvolene č. k. 15 C 262/2004-76 zo dňa 22. 9. 2005 súd konanie prerušil do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde vo Zvolene pod č. k. 13 C 14/2005, kde odporkyňou v tomto konaní bola sťažovateľka. Listom zo dňa 30. 9. 2005 sťažovateľka   podala   odvolanie   proti   rozhodnutiu   Okresného   súdu   vo   Zvolene   č.   k. 15 C 262/2004-76   zo   dňa   22.   9.   2005,   ktorým   súd   konanie   prerušil   domnievala   sa,   že konanie nebolo nutné prerušiť, pretože bolo možné vykonávať dôkazy, ktoré by boli mali zásadný význam, pre rozhodnutie vo veci samej a preto pokladala prerušenie konania za predčasné, čím sú teraz spôsobené značné prieťahy v tomto konaní. Krajský súd v Banskej Bystrici   uznesením   č.   k.   13   Co   248/2005-86   zo   dňa   9. 11.   2005   rozhodol   o odvolaní sťažovateľky a uznesenie Okresného súdu vo Zvolene... potvrdil, sťažovateľka listom zo dňa 20. 12. 2005 podala dovolanie proti uzneseniam Okresného súdu vo Zvolene... a uzneseniu Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici...,   kde   opätovne   poukazovala   na   to,   že   konanie   súd prerušil predčasne, a že bolo možné vykonávať dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.   K dnešnému   dňu   nebolo   sťažovateľke   doručené   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   o jej   dovolaní,   pričom   sťažovateľka   listom   zo   dňa   14. 6.   2006 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby vo veci rozhodol. Konanie vedené na Okresnom súde vo Zvolene pod č. k. 13 C 14/2005 bolo právoplatne skončené 5. 4. 2006...

2. Sťažovateľka doručila dňa 2. 12. 2004 Okresnému súdu vo Zvolene návrh na začatie   konania   o úpravu   užívania   spoločných   nehnuteľných   vecí   a určenie   náhrady   za užívanie spoluvlastníckeho podielu, konanie je vedené pod č. k. 13 C/172/2004. Zároveň v podanom návrhu žiadala súd, aby ju oslobodil od platenia súdnych poplatkov, pretože ju k tomu   oprávňujú   jej   osobné   a   majetkové   pomery.   Okresný   súd   vo   Zvolene   uznesením č. k. 13   C   172/04   zo   dňa   14.   2.   2005   priznal   sťažovateľke   oslobodenie   od   súdnych poplatkov.   Súd   vytýčil   vo   veci   pojednávanie   na   deň   12.   10.   2005,   avšak   na   tomto pojednávaní konajúci sudca sťažovateľke oznámil, že jej odníme priznané oslobodenie od platenia   súdnych   poplatkov,   avšak   na   tomto   pojednávaní   o tejto   otázke   nerozhodol. Sťažovateľke   bolo   dňa   2.   2.   2006   doručené   uznesenie   Okresného   súdu   vo   Zvolene č. k. 13 C 172/04-85 zo dňa 24.   1.   2006,   ktorým jej súd odňal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, z uvedeného dôvodu sa sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu súdu odvolala, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14 Co/39/06 zo dňa 27. 2. 2006 o odvolaní   sťažovateľky   rozhodol   tak,   že   uznesenie   Okresného   súdu   vo   Zvolene   zmenil a sťažovateľke   neodňal   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov.   Aj   napriek   tejto skutočnosti súd vo veci nekonal, sťažovateľka žiadala súd listom zo dňa 20. 4. 2006, aby vo veci   vytýčil   pojednávanie,   kde   poukazovala   aj   na   skutočnosť,   že   konanie   vo   veci č. k. 13 C 14/2005 vedené na Okresnom súde vo Zvolene bolo dňa 5. 4. 2006 právoplatne ukončené,   následne   sťažovateľka   listom   zo   dňa   14.   6.   2006   žiadala   súd   o vytýčenie pojednávania.   Po   viacerých   písomných   a telefonických   urgenciách   sťažovateľky   súd pojednávanie vytýčil na deň 13. 9. 2006. Sťažovateľka sa domnieva, že vyššie popisovaným konaním súdu, vznikli v konaní prieťahy...

3. Sťažovateľka doručila dňa 2. 12. 2004 Okresnému súdu vo Zvolene návrh na začatie konania o zaplatenie 108.000,- Sk s príslušenstvom, konanie je vedené na tomto súde pod č. k. 9 C 262/2004, vo svojom návrhu zároveň žiadala oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pretože ju k tomu oprávňujú jej osobné a majetkové pomery. Uznesením č. k. 9 C 262/2004-64 zo dňa 29. 12. 2004 súd priznal sťažovateľke oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v jednej polovici, sťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu odvolanie. Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   uznesením   č.   k.   13   Co   26/2005-69   zo   dňa   8.   2.   2005 odvolanie   sťažovateľky   odmietol,   preto   sťažovateľka   listom   zo   dňa   16.   3.   2005   podala v tejto veci dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4 Cdo 115/2005- 100 zo dňa 30. 6. 2005 zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici... a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13 Co 197/2005-104 zo dňa 22. 8. 2005 uznesenie Okresného súdu vo Zvolene č. k. 9 C 262/2004-64 zo dňa 29. 12. 2004,   ktorým   prvostupňový   súd   priznal   sťažovateľke   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov v jednej polovici potvrdil, preto sťažovateľka opätovne vo veci podala dovolanie, avšak toto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1 Cdo 4/2006 zo dňa 12. 4. 2006 odmietol. Sťažovateľka vzhľadom na svoju finančnú situáciu nevedela uhradiť čiastku v ktorej jej súdom nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, preto uhradila aspoň 500,- Sk z tejto sumy. Okresný súd vo Zvolene uznesením č. k. 9 C 262/04-120 zo dňa 28. 12. 2005 konanie pre nezaplatenie celej čiastky súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľka podala   odvolanie   proti   uzneseniu   súdu   o zastavení   konania   a opätovne   žiadala o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   domnieva   sa,   že   ju   k tomu   oprávňujú   jej   osobné a majetkové pomery zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že vo vyššie uvedených konaniach jej   bolo   priznané   oslobodenie   od   platenia   súdnych   poplatkov   v celosti   a jej   majetkové pomery   od   podania   návrhov   na   začatie   konania   k   dnešnému   dňu   sú   stále   rovnaké. Rozhodnutie o odvolaní sťažovateľke k dnešnému dňu doručené nebolo, preto požiadala o jeho doručenie listom zo dňa 28. 7. 2006. Sťažovateľka sa domnieva, že vyššie popísaným konaním   súdu,   vznikli   prieťahy   v konaní   a taktiež   v tomto   konaní   sa   nemôže   dovolať ochrany svojich oprávnených záujmov práve z dôvodu nepriznania oslobodenia od platenia súdnych   poplatkov   a to   aj   napriek   skutočnosti,   že   ju   jej   majetkové   pomery   k tomu oprávňujú, čo je zrejmé, ako už vyššie uviedla aj z toho dôvodu, že v konaniach uvedených pod   bodom   1)   a 2)   tohto   podania   jej   bolo   priznané   oslobodenie   od   platenia   súdnych poplatkov v celom rozsahu...

Listom zo dňa 20. 4. 2006 sa sťažovateľka obrátila na predsedu Okresného súdu vo Zvolene so sťažnosťou na prešetrenie prieťahov v jej konaniach, dňa 9, 5. 2006 jej bola doručená odpoveď na sťažnosť č. j. Spr. 214/06. Zo dňa 2. 5. 2006 z, ktorej podľa názoru sťažovateľky vyplýva, že súd sa jej sťažnosťou nezaoberal objektívne, z uvedeného dôvodu požiadala   predsedu   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   o prešetrenie   činnosti prvostupňového   súdu   v jej   konaniach.   Dňa   17.   7.   2006   bol   sťažovateľke   doručený   list predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. j. Spr. 11 520/06 zo dňa 10. 7. 2006, pričom sťažovateľka   nepokladá   vybavenie   svojho   podania   za   uspokojivé.   Vzhľadom   k týmto skutočnostiam   obracia   sa   sťažovateľka   so   sťažnosťou   na   Ústavný   súd   Slovenskej republiky.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť a následne vydal vo veci tento nález:

1. Okresný súd vo Zvolene v konaní vedenom pod č. k. 15 C 262/04 porušil základné právo E. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Okresnému súdu Zvolen sa v konaní vedenom pod č. k. 15 C 262/04 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

2. Okresný súd vo Zvolene v konaní vedenom pod č. k. 13 C 172/04 porušil základné právo E. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Okresnému súdu Zvolen sa v konaní vedenom pod č. k. 13 C 172/04 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd vo Zvolene v konaní vedenom pod č. k. 9 C 262/04 porušil základné právo E. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Okresnému súdu Zvolen sa v konaní vedenom pod č. k. 9 C 262/04 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. E. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.000.000,- Sk, ktoré jej je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. E. Č. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.788,- Sk..., ktorú je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. Š., advokátky,..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa a zisťuje,   či   návrh   spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti   a   či   nie   sú   dôvody   na   jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   15   C   262/04,   sp.   zn.   13   C   172/04   a   sp.   zn. 9 C 262/04   o   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam, o úpravu   užívania   spoločných   nehnuteľností   a   o   určenie   náhrady   za   užívanie spoluvlastníckeho podielu, ako aj o zaplatenie 108 000 Sk s príslušenstvom.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, IV. ÚS 147/04). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (napr.   II.   ÚS   57/01,   IV.   ÚS   110/04),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a prílohami k nej dospel k záveru, že sťažnosť   sťažovateľky   je   zjavne   neopodstatnená.   Tento   záver   vychádza   z doterajšieho priebehu troch namietaných konaní.

1. Okresný súd vo veci návrhu sťažovateľky o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   262/04   priznal   sťažovateľke   uznesením č. k. 15 C 262/04-60 z 1. marca 2005 oslobodenie od súdnych poplatkov. Ďalej uznesením č. k. 15 C 262/76 z 22. septembra 2005 konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   13   C   14/05,   v ktorom   je   sťažovateľka odporkyňou. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podala odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   ako   súd   odvolací   uznesením   č.   k.   13   Co   248/05-86 z 9. novembra   2005   potvrdil   rozhodnutie   okresného   súdu.   O   podanom   dovolaní   proti rozhodnutiam   okresného   súdu   a   krajského   súdu   rozhodoval   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Ústavný   súd   konštatoval,   že   okresný   súd   vo   veci   sťažovateľky   konal, pričom doterajší priebeh konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 15 C 162/04 nemožno hodnotiť ako taký, ktorý by svedčil o nečinnosti okresného súdu alebo o prieťahoch, ktoré majú   povahu   zbytočných   prieťahov   v jeho   postupe,   pričom   zistil,   že   rozhodnutie najvyššieho súdu zo 7. augusta 2006, ktorým tento súd odmietol dovolanie sťažovateľky, sa od 28. augusta 2006 doručuje právnej zástupkyni sťažovateľky.

2.   Okresný   súd   vo   veci   návrhu   sťažovateľky   o   úpravu   užívania   spoločných nehnuteľných vecí a o určenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu vedenom pod sp. zn. 13 C 172/04 priznal sťažovateľke uznesením zo 14. februára 2005 oslobodenie od súdnych   poplatkov   a   nariadil   pojednávanie   na   12.   október   2005.   Uznesením č. k. 13 C 172/04-85 z 24. januára 2006 okresný súd odňal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka sa odvolala proti označenému uzneseniu. Krajský súd uznesením č. k. 14 Co 39/06 z 27. februára 2006 zmenil uznesenie okresného súdu. Po urgenciách sťažovateľky okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 13. september 2006, ktoré   bolo   na   základe   doručeného   ospravedlnenia   neúčasti   odporkyne   nariadené   na 30. október 2006.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   okresný   súd   nebol   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 13 C 172/04   nečinný   a   vykonal   základné   úkony,   pričom   nariadil   dve   pojednávania (12. október 2005 a 13. september 2006), aj keď v období medzi pojednávaniami uplynula doba 11 mesiacov. Napriek uvedenému obdobiu pasivity okresného súdu od januára, resp. februára 2006 do septembra 2006 ústavný súd konštatuje, že prieťahy v jeho doterajšom postupe nedosahujú intenzitu „zbytočných prieťahov“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

V nadväznosti na toto hodnotenie ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Ústavný súd spravidla prihliada na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu, ak sa vyskytli opakovane a zároveň významne ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

3.   Okresný   súd   vo   veci   návrhu   sťažovateľky   o   zaplatenie   108   000   Sk s príslušenstvom   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   262/04   priznal   sťažovateľke   uznesením zo 29.decembra 2004 oslobodenie od súdnych poplatkov v jednej polovici, proti ktorému sťažovateľka podala odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 13 Co 26/05 z 8. februára 2005 jej odvolanie odmietol, preto proti tomuto uzneseniu podala dovolanie na najvyšší súd. Najvyšší   súd   uznesením   č.   k.   4   Cdo   115/2005-100   z 30.   júna   2005   zrušil   označené uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd ďalej uznesením z 22.   augusta   2005   uznesenie   okresného   súdu   potvrdil.   Okresný   súd   uznesením z 28. decembra   2005   konanie   vo   veci   sp.   zn.   9   C   262/04   zastavil.   Proti   uzneseniu o zastavení konania sťažovateľka podala dovolanie 18. septembra 2006.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v označenom konaní sa dosiaľ koná o procesných otázkach (oslobodenie od súdneho poplatku), pričom okresný súd až do zastavenia konania vykonal predbežné úkony vo veci a jeho konanie napriek jeho priebehu nemožno hodnotiť ako konanie so zbytočnými prieťahmi v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   po   vyhodnotení   skutočností   týkajúcich   sa   namietaných   porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaniach okresného súdu, ktoré začali 2. decembra 2004 pod sp. zn. 15 C 262/04, sp. zn. 13 C 172/04 a sp. zn. 9 C 262/04 skonštatoval, že ich doterajší priebeh nesignalizuje možnosť takého porušenia označeného základného práva, reálnosť ktorej   by ústavný súd mohol posúdiť po prijatí označených vecí na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako celok už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. októbra 2006